Na daňovo zvýhodnenú zelenú naftu by mali ísť budúci rok do agrosektora z mimorozpočtových zdrojov desiatky miliónov eur. Oznámila to na brífingu šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS) s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, ktorí sa spolu s ňou zúčastnili rokovania s predsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom (SNS).

 „Musím povedať, že stretnutie s pánom predsedom parlamentu Andrejom Dankom a zástupcami samospráv v poľnohospodárstve bolo vecné a konštruktívne. Predložili šesť vlastných požiadaviek, o ktorých sme vecne rokovali, o každom jednom bode osobitne. V niektorých veciach sme viac dopredu, v niektorých pripravujeme spoločné stretnutia, spoločné pracovné skupiny,“ priblížila.

Informovala zároveň, že predseda NR SR prisľúbil sprostredkovane od predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), že z mimorozpočtových zdrojov pôjde na zelenú naftu 20 až 40 miliónov eur.

„Ak sa nám toto podarí, tak budeme vedieť naštartovať špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu. To sú opatrenia, ktoré pomôžu poľnohospodárom, nielen veľkým, ale aj malým,“ poznamenala agroministerka. 

Na vytváraní tzv. rizikového fondu by podľa jej slov mali finančne participovať jednak poisťovne, jednak štát, ako aj poľnohospodári.

„Jedným z takýchto zdrojov (pre fond) by mohol byť osobitný odvod z (obchodných) reťazcov. Na legislatíve spolupracujeme s ministerskou pracovnou skupinou,“ povedala. 

Treťou oblasťou rokovania s predsedom NR SR bola podľa Matečnej bonifikácia úrokov z úverov.

„To je na našej komunikácii so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Hovorím o produkte, ktorý sme mali v minulosti, a to Moja pôda, ktorá sa v minulosti osvedčila,“ spresnila.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík potvrdil Matečnej slová, že agrosamosprávy dostali prísľub predsedu NR SR, že na riešenie zelenej nafty dostanú farmári budúci rok 20 až 40 miliónov eur.

„Toto by malo byť spustené počas roka 2018. Na rokovaní sme hovorili aj o ďalších opatreniach. Dohodli sme sa, že sa vytvára rizikový fond, ktorý by mal byť počas roku 2018 spustený do chodu tak, aby sme mohli začať istiť našich poľnohospodárov,“ doplnil Semančík.

Podľa slov prezidenta Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniela Poturnaya je zdravotný stav slovenského potravinárstva zlý a zhoršuje sa dlhé roky.

„My musíme hľadať spoločné opatrenia na to, aby sme zastavili tento negatívny trend klesajúcej zamestnanosti a klesajúceho podielu slovenských potravín na pultoch obchodov. V súčasnosti hrubá produkcia slovenského potravinárstva v pomere k HDP je druhá najhoršia v EÚ, po ostrovnom štáte Malta, čo je zlý trend,“ dodal Poturnay. 

Semančík v pondelok na brífingu pred NR SR v mene Rady poľnohospodárskych a potravinárskych pred rokovaním s predsedom parlamentu uviedol, že štátna pomoc do agropotravinárskeho odvetvia by sa mala navýšiť, pretože na rok 2018 je na ňu vo vládou schválenom rozpočte vyčlenený len 1 milión eur. 

„Návrh štátneho rozpočtu predstavuje pre náš rezort, teda pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo 1 milión eur, čo je oproti okolitým krajinám strašne málo. Takže tá naša požiadavka, ak sa chceme vyrovnať na úroveň okolitých krajín, znie: 70 miliónov eur,“ povedal Semančík.

Rada preto žiada poslancov NR SR, aby pri schvaľovaní budúcoročného štátneho rozpočtu v kapitole poľnohospodárstvo a potravinárstvo zohľadnili nelichotivý stav agropotravinárskeho odvetvia a navýšili štátnu pomoc do odvetvia.

 V Rade poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je okrem SPPK aj Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov SR.