Zadajte hľadaný výraz

Európska únia Z domova

Ministerka: K stropovaniu sme veľmi rezervovaní

Ministerka: K stropovaniu sme veľmi rezervovaní
insert_photoRada EÚ

Slovenská republika v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Bruseli vyslovila výhrady proti zastropovaniu ako iniciatívy v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020 a predložila tému boja proti nekalým obchodným praktikám. Pre TASR uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.

Ministri sa na úvod venovali rybolovu v Severnom mori a v Atlantickom oceáne a prebrali aj epidémiu afrického moru ošípaných, ktorý sa vyskytuje už len niekoľko desiatok kilometrov od slovenských hraníc.

Matečná pripomenula, že ministri debatovali o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020. Európska komisia už predložila návrh, ako by táto politika mala vyzerať – zjednodušené pravidlá, zachovaný prvý pilier a dôraz na klimatické zmeny, digitalizáciu, vedu a výskum. Dodala, že viaceré členské krajiny, najmä zo strednej a východnej Európy, majú výhrady voči zastropovaniu priamych platieb pre veľké farmy.

SR a Česká republika presadzujú názor, že veľké a stredné farmy majú rovnaké postavenie a netreba diskriminovať veľkých farmárov.

„K stropovaniu sme veľmi rezervovaní. Ak by k tomu malo dôjsť, chceme, aby členské štáty mohli započítať do stropu aj odvody a mzdy zamestnancov,“ vysvetlila ministerka.

Návrh SR je v podobe vyššieho percenta viazanosti platieb na produkciu. Dnes je to 13 %, pričom SR a Česko by chceli úroveň 25 %, zatiaľ sa však o tom ešte nehovorí.

Matečná upozornila, že podstatnou témou pre SR bola aj otázka nekalých obchodných praktík. Cieľom je vyváženejší potravinový dodávateľský reťazec a posilnenie postavenia poľnohospodárov. Iniciatívu Slovenska, ktorá požaduje legislatívne riešenie tohto problému, na Rade ministrov podporilo 16 ministrov agrorezortu EÚ.

„Musím povedať, že 10 členských krajín je názoru, že takáto legislatíva je potrebná a dnes nás podporilo ďalších sedem krajín. Nevidíme inú šancu ako poľnohospodárom pomôcť, čo by sa vyriešilo vytvorením legislatívy na európskej úrovni,“ spresnila.

Podľa stanoviska jej rezortu nekalé obchodné praktiky dlhodobo predstavujú jeden z hlavných prvkov narúšajúci rovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci. Štáty by mali mať povinnosť vytvárať poľnohospodárom férové a vhodné obchodné podmienky.

Matečná pripomenula, že eurokomisia ukončila verejnú konzultáciu k fungovaniu potravinového reťazca, kde dostala okolo 1500 pripomienok a 95 % z nich potvrdilo, že nekalé obchodné praktiky sú realitou a je žiaduca legislatíva na úrovni EÚ.

Európska komisia by mala predložiť príslušný legislatívny návrh v prvom štvrťroku 2018.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: Rada EÚ

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
4 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
G.S.
G.S.
12. december 2017 18:51

Tak, ak nemáme teda diskriminovať na základe veľkosti, tak prečo sa tak deje napríklad pri platbách u welfare HD, kde je podmienkou minimálne 100 ks? A chápem, diskriminovať sa môžu len malí a nie tí veľkí. Veľký nemá problém sa stropovaniu vyhnúť rozdelením fariem, ale podporovať rovnako superveľkých ako malého… Celý komentár »

jm
jm
12. december 2017 23:40

Diskriminovať malého hospodára neznamená porušovať ÚSTAVU SR? Však pani Matečná .Ak sa vydáva výzva na predkladanie žiadostí . Prečo sa diskriminuje malý hospodár? Ten veľký bol už raz zvýhodnený v privatizácii za Mečiara keď za facku kupoval národný majetok.To znamená majetok nás všetkých. Ale ako sa hovorí .Bližšia košeľa ako… Celý komentár »

Anonym
Anonym
14. december 2017 19:12

Od vstupu Slovenska do EU sa zmenilo jedine to, že sa naša skorumpovaná vláda má na koho vyhovoriť a to je Brusel a všetci im to pekne papaju, Matečná je detto ako Kramplová

t421
t421
15. december 2017 10:30

nerozumiem tejto vete, prosím viete mi to niekto preložiť? „K stropovaniu sme veľmi rezervovaní. Ak by k tomu malo dôjsť, chceme, aby členské štáty mohli započítať do stropu aj odvody a mzdy zamestnancov,“