VÚB
VÚB
VÚB

Aktuálny pohľad na agrosektor

Bystré hlavy pre náš rezort

Stredoškolský odbor agromechatronik vytvoril symbiózu medzi mladými ľuďmi, ktorí majú vzťah k poľnohospodárstvu a tými, ktorých fascinujú nové technológie. Už takmer polroka je súčasťou vyučovania troch odborných škôl. Účastníci experimentu si spoluprácu pochvaľujú. A čo študenti?

Bystré hlavy pre náš rezort

"Na strojníctve sa aktuálne učíme o zvarových spojoch a na strojárskej technológii o kalení materiálov. Čo sa naučím, viem využiť aj pri otcovi, ktorému často pomáham pri traktore MT 8 - 132 a Zetor 7745," povedal v polovici decembra študent Ján Repák.

Jeho otec obhospodaruje 14-hektárov pôdy neďaleko Revúcej. Odtiaľ pätnásťročný Janko aj každú nedeľu dochádza na internát školy v Rimavskej Sobote. Študenti sa na tejto technickej a agropotravinárskej škole učia zatiaľ to, čo aj ich otcovia. Strojníctvo, strojárske technológie alebo technické kreslenie sa zmenilo len pramálo. Aby ale pochopili nové technológie, ktoré prídu na rad neskôr, sú potrebné základy aj z týchto na pohľad tradičných oblastí. V širších súvislostiach hovorí Peter Matejovič, prezident združenia AGRION, ktoré je odborným garantom experimentálneho odboru.

"Tento rok sme už štyri dni školili učiteľov vybraných stredných odborných škôl. Cieľom je ponúknuť im aktuálne poznatky z rôznych oblastí poľnohospodárskej techniky. Informujeme ich o novinkách, ktorými najmä na technologickej a softvérovej úrovni technika za posledných dvadsať rokov prešla. Zmenili sa aj materiály, ktoré sa dnes využívajú pri výrobe a pred tridsiatimi rokmi boli v tomto odbore úplne neznáme," povedal P. Matejovič.

Ako ďalej hovorí, cieľom je v tejto aktivite pokračovať a zaobstarať učiteľom odborných predmetov, ale aj majstrom odborného výcviku dostatok podkladov k výučbe. Zmeny, ktorými prešla poľnohospodárska technika sú obrovské a naše stredné odborné školy, nie vlastnou vinou, ich prespali. Po roku 2002, keď došlo k prechodu poľnohospodárskych škôl z Agroinštitútu na Vyššie územné celky sa vzdelávanie učiteľov, technické zabezpečenie výučby, alebo súčinnosť s rezortným ministerstvom ohľadne potreby nových zamestnancov prerušilo.

"Sme radi, že si nás združenie AGRION, spolu so svojimi členmi, začalo v posledných troch rokoch všímať. Zatiaľ poslednou aktivitou bolo školenie učiteľov, ktoré sa uskutočnilo na začiatku decembra 2017 v Nitre. Výsledkom je aktualizácia poznatkov o predsejbovej príprave pôdy, sejačkách, hnojení, ochrane rastlín, zbere a pozberovej úprave krmovín a zbere obilnín," vymenúva Jozef Hudec, zástupca riaditeľky zo Strednej odbornej školy v Pruskom.

Tento raz sa dvojdňové školenie nekonalo len pre školy s novým odborom, nad ktorým AGRION drží ochrannú ruku, ale aj pre ďalších učiteľov, ktorí venujú poľnohospodárskej technike značný priestor. Pedagógovia si z nich odnášajú nové poznatky, propagačné materiály, prezentačné videá a ďalšie podklady pre modernú výučbu.

O ich využití hovorí aj študent Kristián Nagy, ktorý do školy v Rimavskej Sobote dochádza z 30-kilometrov vzdialenej Holiše.

„Napríklad aj z videí, ktoré nám učitelia púšťajú lepšie chápeme princíp práce jednotlivých strojov,“ hovorí Kristián, ktorý sa o odbore agromechatronik dozvedel od svojej učiteľky na základnej škole.

„Keď som si k agromechatronikovi našiel ďalšie informácie na internete, podal som si prihlášku,“ hovorí Kristián Nagy, ktorý učivo často konzultuje so svojim otcom. Ten obhospodaruje pätnásť hektárov pôdy a pracuje aj v spoločnosti, ktorá poľnohospodárom techniku priamo predáva.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

zase samé dristy... Možno jeden z tých študentov bude v budúcnosti pracovať ako traktorista na neakom tom družstve, kde bude sedieť v neakej tej dvadsať ročnej 120-tke, lebo majiteľ bude investor z rakúska, či dánska šetriť na všetkom dookola, a pri tých výzvach čo tu boli vyhlásené... Celé toto nače poľnohospodárstvo je o dvoch veciach. 1. Komu a 2. Koľko do vrecka dáš... Až hnus a hnis sa tlačí... Všetci len čakajú, koľko sa im uleje. oko / 09.01.2018

98 percent z týchto študentov sú cigáni, alebo chudáci žijúci so svojimi starými rodičmi v chalúpke na pokraji biedy - tí k tomu aký taký vzťah majú, no sú hlúpučký, ako tágo... A to VIEM, pretože ich pár aj poznám osobne. kok / 09.01.2018

Ja osobne poznám jedného. Som s ním v kontakte a už bol a bude chodiť počas štúdia k nám na družstvo - aj keď je len v prvom ročníku. Je zo slušnej rodiny, je inteligentný mladý človek, ktorému žiaria oči keď len prejde okolo nového 300 koňového traktora. Posledný prispievateľ by si mal pridať za meno ...ot a prvý prispievateľ na začiatok k a nakoniec t. Som za kritiku ale nie neopodstatnenú pri nepoznaní skutočností a podstaty. RS / 09.01.2018

Veru nájdu sa aj inteligentní netreba hádzať všetkých do jedného vreca,, a na ktorom družstve ešte chodia na 120-tkách?? možno nejaké pomocné práce,, ale hlavné práce už dávno nerobia CRYSTALY ................................ Jano / 09.01.2018

mladý človek je naivný ako keď malé dieťa dostaně hračku !ako dlho mu tá žiara vydrží ak v tej 3OOkonovej hračke strávi pol svojho života ako zamestnaněc! trt / 10.01.2018

Tak môže polovicu života stráviť trebárs v Jaguare alebo Volkswagene za pásom,alebo presedieť v kamione,,,, nemôžeme všetci sedieť na riaditelských stoličkách a válať si gule.......................... Jano / 10.01.2018

sa potom ozvi, keď skončí školu, a pôjde ku Tebe na družstvo za 700 evri robiť, a na 300 hodín mesačne. A na zimu ho pošleš do teplých krajín sa trošku zohriať, dement... A len tak náhodou som majstrom odborného výcviku na takejto škole už pár pekných rokov, tupče, a vidím, kam to celé smeruje... lolo / 10.01.2018

Priemerný plat máme cca 900 €, obsluha strojov je určite nad touto sumou (a to hospodárime v tzv. menej rozvinutom regióne), celoročne, zmluvy na dobu neurčitú- na teplé krajiny nie je čas. Máme produkciu resp. tržby na 1 ha vyše 4000 € samozrejme vrátane silnej ŽV- väčšina produkcie z RV končí v ŽV. V priemere 1 zamestnanec na 25 ha. A dementný ani tupý nie je nikto- ani ošetrovatelia zvierat a to niektorý majú ukončenú len základnú školu. Len je bieda (okrem iného) keď v školstve robia ľudia ako "lolo" a takýto majú pripravovať a vzdelávať ľudí pre poľnohospodárstvo... A každý kto pracuje strávi v práci pol života (mimo spánku)- taká je štatistika- bohužiaľ alebo chvalabohu (?) :-) RS / 11.01.2018

Vy musitě pochopitělne chváliť tých čo na vás robia aj keď majů základnů školu no stráviť pol života v maštali či v kresle kancelárie stridavo za volantom OFroada je pre niekoho bohužial pre iného chvalabohu veľký rozdiel(?) / 11.01.2018

Áno presne- chváliť a vážiť si prácu každého, kto ju vykonáva poctivo a snažiť sa ju adekvátne ohodnotiť. Nemusíme tu zbytočne filozofovať- v každom podniku a nielen v poľnohospodárstve je určitá štruktúra. Poľnohospodárstvo by malo dávať šancu aj tým, ktorým sa nechcelo "dlho chodiť do školy" ale za to predsa nemôže predseda, riaditeľ, vedúci, ekonóm a ďalší, ktorý musia riešiť aj nadstavbu- obchod, objednávky, personalistiku, organizovať prácu, ľudí... a kopu niekedy zbytočnej legislatívy. A ja trávim čas resp. musím v kancelárii, v aute, na úradoch, seminároch ale aj v maštali, na poli. Ale v tej maštali a na poli nemakám aj keď veľakrát by som chcel a vedel len na to nemám čas lebo moju robotu nikto namiesto mňa neurobí. RS / 11.01.2018

evidentne si nepochopil názor všeobecný. Zrejme preto, lebo si nikdy nerobil LEN v maštali alebo LEN v traktore tak 5 rokov v kuse. Presne o tom to je. Keď sa v maštali telí jalovka a si tam 24.12. o desiatej večer sám, pri chabom osvetlení v maštali a hnojom, že Ti skoro do topánok tečie močovka. Teliatko z tej rabiatnej jalovky vytiahneš, zadychčaný a spotený, snažíš sa nešmyknúť do toho hnoja alebo plodovej vody, a ráno, 27.12 Ti povie vedúci, prečo si ešte nepozametal válov od zvyškov siláže. Trápny je, no nie? Asi preto som šiel do toho školstva... Ale to Tebe vysvetlovať nemusím, Ty všetko vieš... RS / 12.01.2018

a s víziou, že si raz na svojom budú hospodáriť títo chlapci z týchto stredných škôl to, ako vieme, sa im nikdy nesplní, a to je ich HLAVNÁ motivácia. Takže vieme, ako toto celé skončí. A bavil som sa s oveľa staršími majstrami, ako som ja. RS / 12.01.2018

Neviem prečo používaš môj nick... A neuveríš ale robil som 8 rokov v maštali- sviatky, piatky a aj v situáciách o akých si písal len pri normálnom osvetlení a netieklo mi nič do čižiem. A o iných veciach sa nemá zmysel baviť. Poľnohospodárstvo si nikdy nepochopil a ani nepochopíš. RS / 12.01.2018

V skutočnosti tak zaujímavý príspevok som si už dávno neprečítal ako mal RS. Ten pravý RS. Akú ma priemerku na hodinu traktorista ktorý zarobí tých spomínaných 900 Eur v primere? A Tak stratová všade opisovaná ŽV môže vytvoriť až vyše 4000 EUR na ha? To potom klobúk dole si Kopperfild. Ministerka Matečná by ťa mala dať za vzor ostatným nešťastníkom. Alebo sa mýlim ? jm / 13.01.2018

Nechcem sa tu rozpisovať lebo to nikam nevedie. Ja som písal o tržbách na 1 ha nie o zisku. Keď je dobrá situácia s realizačnými cenami tak sa pri vyšších tržbách tvorí vyšší zisk a naopak. Aj u nás je to o neustálom rozhodovaní ako ďalej so ŽV- čo sa týka perspektívy a rozsahu. Je pravda, že na našom podniku produkcia z RV celkom nepokryje potreby ŽV a musíme aj dokupovať. Kebyže máme dostatok pôdy tak by tržby s 1 ha boli na úrovni cca 3000-3500 €.Tie priemerky sú na úrovni cca 5€. RS / 15.01.2018

Trochu nechápem načo by si navyšoval výmeru keď sa ti tržby majú znížiť . To akože viac práce za menej peňazí. Však za stratu si môžeš to krmivo nakupovať rovno z poľa za facku počas žatvy. A tých 5 Eur je tiež trocha nezmysel . Totiž v sezónnom období by musel traktorista zarobiť aj 1500 Eur a to je len jeho sen ale skotek utek. jm / 15.01.2018

Nechápeš lebo sme až príliš odtrhnutý od princípu poľnohospodárstva. Počíta sa tržba a ja z vypestovaného kŕmneho obilia nepočítam tržbu za to obilie ale tržbu konečného produktu- mäso, mlieko na 1 ha čiže efekt z toho obilia. Posledných 10 rokov sme vždy lacnejšie vypestovali ako kúpili. Keby bola dlhodobo situácia, že predajom získame viac ako cez ŽV tak zvieratá nebudú. Živočíšna výroba je premena rastlinných bielkovín na živočíšne! RS / 15.01.2018

Moja úvaha. Ak povedzme z tisícky za tržbu z obilia urobíš štyri tak potom by podľa mňa bolo rozumnejšie kúpiť za tú tisícku obilniny a cez ŽV ich znásobiť. Samozrejme ak je tá ŽV rentabilná t.j .,že vytvára aj zisk.Potom by si dokonca dosiahol na hektár ešte vyššiu tržbu. Vo svete je to bežné . jm / 16.01.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 163,00
CBoT Chicago 138,28
KBB Bratislava 144,17
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 162,50
CBoT Chicago 120,42
KBB Bratislava 141,67
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 340,00

História zaznamenaná fotoobjektívom

Na archívnej snímke z 30. júla 1969 nový pivovar v Hurbanove. V Hurbanove, okres Komárno, dali začiatkom tohto mesiaca do skúšobnej prevádzky nový pivovar s kapacitou 600.000 hektolitrov piva. Pivovar bol postavený za dva a pol roka za 120 miliónov korún. S riadnou výrobou chcú začať začiatkom augusta a budú vyrábať všetky druhy piva - biele a čierne, sedem, desať a dvanásťstupňové. Novinkou bude pivo v plechovkách, ktoré bude o niečo drahšie ako fľaškové, ďalším zlepšením bude pasterizované sudové pivo. Hurbanovské pivo sa bude predávať pod značkou "Zlatý bažant", a má výbornú chuť a vysokú kvalitu, čoho zárukou je vlastná sladovňa s kapacitou 30.000 ton sladu za rok, ktorá pracuje už 3 roky a slad z nej si získal dobré meno v zahraničí, kam ho väčšinou exportovali. Na snímke pivovar so sladovňou. Autor: dobový text a foto TASR

Komerčné informácie

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ