Česká republika odmieta zavedenie dotačného limitu európskych priamych poľnohospodárskych dotácií po roku 2020 pre veľké farmy. Nesúhlasí tiež so zavádzaním znižovania platby podľa veľkosti podniku. Uvádza to materiál ministerstva poľnohospodárstva, ktorý schválila vláda premiéra Andreja Babiša (ANO). Podobný názor mal predchádzajúci kabinet Bohuslava Sobotku (ČSSD). Vyplýva to z dnešného zistenia ČTK.

„Podpora by mala byť zachovaná poľnohospodárskym podnikom bez ohľadu na ich veľkosť. ČR je v tomto ohľade špecifická, kedže disponuje nielen najväčšou priemernou výmerou poľnohospodárskeho podniku (133 hektárov), ale aj jednou z najväčších priemerných výmer ekologického podniku (120 ha),“ uvádza materiál, ktorý má ČTK k dispozícii.

Keby bol limit zavedený, dotklo by sa to podľa materiálu podnikov s významnou živočíšnou a rastlinnou výrobou, ktoré napĺňajú aj mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva.

Vládou schválený dokument definuje pozíciu ČR pre rokovania o budúcnosti európskej poľnohospodárskej a potravinárskej politiky. Štát by napríklad uvítal pokračovanie dobrovoľných platieb na produkciu citlivých komodít. V nich vlani českí poľnohospodári požiadali o 3,3 miliardy korún.

Najväčšou poľnohospodársku firmou a najväčším príjemcom poľnohospodárskych dotácií v Česku je holding Agrofert, ktorý do vlaňajšieho februára vlastnil predseda hnutia ANO Andrej Babiš. Agrofert obhospodaruje podľa svojho webu 103.000 hektárov polí.

Na priamych platbách podľa plochy poľnohospodárskej pôdy (tzv. SAPS) vlani poľnohospodári podľa údajov ministerstva požiadali o zhruba 12 miliárd českých korún. Celková suma určená na priame platby bola 21,9 miliardy korún. V rámci platieb na tzv. ozeleňovanie čiže greening vlani poľnohospodári požiadali o 6,6 miliardy korún.

Ďalšie peniaze dostávajú poľnohospodári na investičné akcie napríklad v európskom poľnohospodárskom rozvojovom programe. Poľnohospodári počas siedmych rokov, do roku 2020, môžu čerpať skoro 97 miliárd korún. Podiel českého rozpočtu na programe je 35 percent, zvyšok predstavujú európske zdroje. V ňom je dotačný limit 150 miliónov korún na projekt, čo je kritizované okrem iného Asociáciou súkromného poľnohospodárstva ČR. Takto veľké projekty podľa nej krajine neprospievajú.

Podľa Európskej komisie by mali mať členské štáty po roku 2020 väčší priestor pri rozhodovaní o tom, ako konkrétne chcú dosiahnuť ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. S konkrétnymi legislatívnymi návrhmi chce prísť do leta tohto roku, v nadväznosti na rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci.