Zatiaľ čo susedná Česká republika rozhodnutím vlády stropovanie priamych platieb odmietla, postoj Slovenska je stále otázny. Nateraz u nás neexistuje jednotný názor ani medzi poľnohospodármi, ani na úrovni vedenia agrosektora. Ten totiž čaká na analýzy dosahu navrhovaných opatrení.

Už v dokumente zaoberajúcom sa budúcnosťou poľnohospodárstva a potravinárstva Európska komisia potvrdila, že v priamych platbách nastanú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 zmeny. V hre je zavedenie takzvaného stropovania platieb, degresivity priamych platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, či väčší tlak na využívanie redistributívnej platby.

„Na Inštitúte pôdohospodárskej politiky v súčasnosti robíme viaceré analýzy, ktoré súvisia s oznámením Európskej komisie o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Jednou z týchto analýz je aj dosah spomínaných opatrení, ktoré sú pre Slovensko kľúčové, nakoľko u nás máme pomerne veľké farmy, ktorých by sa toto opatrenie dotklo,“ uviedol Ján Pokrivčák, odborný garant novozaloženého Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

Slovenský agrorezort sa chce pri ďalšom postupe riadiť práve výsledkami analýz. Stropovanie platieb podporujú najmä západné krajiny Európskej únie, napríklad Francúzsko, kde je štruktúra poľnohospodárov tvorená najmä menšími farmármi. Naopak, krajín, ako je Slovensko, ale i Česko či Maďarsko, by sa stropovanie dotklo výraznejšie. Naša štruktúra poľnohospodárov je totiž z väčšej časti tvorená práve veľkými podnikmi, ktoré by obmedzenia mali zasiahnuť. 

Jedným zo subjektov, ktorý je stropovaním priamych platieb ohrozený, je Poľnohospodárske družstvo v Ivanke pri Nitre. Na výmere približne 2000 hektárov tamojší farmári pestujú pšenicu, kukuricu, repku i jačmeň.

„Priame platby nie sú len finančný nástroj, ale mali by svojim spôsobom nahrádzať nejaké výkyvy prepadu produkcie v prípade nepriaznivého počasia, mali by nahrádzať ekologizačné platby, alebo podmienky, ktoré musíme plniť, aby sme tieto priame platby dostali, teda dodržiavať krížové plnenie, správnu poľnohospodársku prax a podobne. Čiže priame platby sú akýmsi záchranným balíkom,“ vysvetlil riaditeľ PD Ivanka pri Nitre Róbert Meszároš.

„Tak, ako 10 hektárov, tak aj 1000 hektárov si vyžaduje svoje vstupy, je nutné tú pôdu obrobiť, je na nej potrebné zasiať, je potrebné tam dať tie isté vstupy, takže nevidím dôvod nejakého znižovania len z hľadiska veľkosti výmery fariem,“ dodal Róbert Meszároš.

Iný názor zastávajú menší poľnohospodári, podľa ktorých je stropovanie na mieste. Z ich radov sa ozývajú názory, podľa ktorých by väčšia podpora mala byť určená najmä menším a začínajúcim farmárom, zatiaľ čo väčšie podniky by mali samé dokázať svoju schopnosť prežiť na trhu.

„Treba si uvedomiť, že kým nevymyslíme spravodlivý systém rozdeľovania podpôr, balík peňazí sa rozdelí najmä medzi tie najväčšie podniky. Preto by sme sa na nejakom čísle v stropovaní platieb mali dohodnúť,“ vysvetlil Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov.

Stropovanie priamych platieb ale so sebou môže niesť aj isté riziká a negatívne javy.

„Zatiaľ sa o tejto otázke iba rokuje, ale pre Slovensko by to znamenalo, že väčšie farmy by prišli o nejaké zdroje. Farmári a poľnohospodárske podniky reagujú na poľnohospodárske politiky a určite by ich mohlo napadnúť aj to, že aby si zachránili platby v doterajšej podobe, tak farmu rozdelia, alebo ju nebudú rozširovať, nebudú expandovať, čo znamená, že by sa zbytočne zvýšili náklady na poľnohospodársky sektor,“ uviedol Ján Pokrivčák z Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

Priame platby v súcasnosti poberá asi 7 miliónov poľnohospodárskych podnikov, ktoré tvroia 90 percent využívanej pôdy. Pre poľnohospodársku komuniktu v EÚ predstavujú tieto platby priemerne 46 percent príjmov.

O zavedení stropovania priamych platieb by mala šéfka nášho agrorezortu Gabriela Matečná rokovať s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Phillom Hoganom ešte koncom tohto mesiaca. Aký postoj k plánovanému obmedzeniu priamych platieb zaujme je ale nateraz otázne.