Minuloročné sucho spôsobilo výpadok príjmu na úrode 19,33 milióna eur. Informovala o tom na tlačovej besede Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.

„U dotknutých farmárov, u 96 poľnohospodárskych subjektov, ktoré zamestnávajú 2350 ľudí, vyšli vyčíslené škody na vyše 19 miliónov eur. Títo farmári nie že nemajú príjmy, ale majú odvodové povinnosti voči štátu za daň z pozemkov, daň za nehnuteľnosti, ako aj odvodové povinnosti za zamestnancov, ktoré sú vyčíslené na asi 13 miliónov eur,“ spresnila. 

Európska legislatíva podľa nej umožňuje členským krajinám, aby farmárom, ktorí boli postihnutí nepriaznivými poveternostnými podmienkami a majú väčší výpadok ako 30 % z priemeru úrody za posledných 5 rokov (najlepší a najhorší rok sa vynechá), poskytli kompenzáciu za náhradu príjmu.

„V tomto prípade výpadok z úrody dosahoval v niektorých prípadoch aj 70 %,“ zdôraznila.

Pripomenula, že sucho postihlo viaceré krajiny EÚ. Aj preto sedem krajín okrem SR požiadalo o predčasné, preddavkové vyplácanie priamych podpôr. Česká republika a Maďarsko eliminovali dotknutým farmárom výpadok z ušlých príjmov. Vláda ČR schválila 25. septembra 2017 na zmiernenie škôd spôsobených suchom sumu zo štátneho rozpočtu vo výške približne 77 miliónov eur.

Dôležitým systémovým nástrojom na riešenie rizikovosti poľnohospodárskej výroby je podľa nej poistenie, ktorým sú kompenzované škody z následkov nepredvídaných udalostí na poľnohospodárskej produkcii a ostatnom majetku. Dosah poistenia je rozhodujúci a docenený formou čiastočnej kompenzácie výpadku príjmov v dôsledku škôd spôsobených na úrode plodín, zvieratách a majetku poľnohospodárskych podnikov.

Poistenie poľnohospodárskych podnikov je podľa predsedníčky AKS v súčasnej dobe dobrovoľné, založené na zmluvných podmienkach komerčných poisťovní. Poistenie je založené na prerozdeľovacom procese a je rozhodujúcim faktorom kompenzácie škôd lokálneho charakteru. V roku 2016 si poľnohospodárske podniky poistili v komerčných poisťovniach majetok, úrodu a zvieratá v celkovej hodnote 19,3 milióna eur, z čoho im bolo vyplatených na škodách 39,3 %. Nie všetky následky rizík na všetkých plodinách sú však kryté poistením, napríklad sucho, záplavy, dažďová smršť počas žatvy, a podobne.

„Od roku 2010, keď bolo Slovensko postihnuté záplavami a zo štátnej pomoci bolo vyplatených 5,5 milióna eur, voláme po založení tzv. rizikového fondu, do ktorého by museli dobrovoľne prispievať poľnohospodári, štát, prípadne aj poisťovne,“ povedala.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári združení v Rade poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv podľa Patasiovej naďalej žiadajú na zabezpečenie fungovania agropotravinárskeho sektora v časoch klimatických zmien aj vytvorenie rizikového fondu, ktorý by poskytol potrebnú náplasť na ranu v poľnohospodárstve, ktorú spôsobilo napríklad sucho v roku 2017.

Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť relevantných agropotravinárskych samospráv pôsobiacich na Slovensku, a to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, AKS, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.