Dobré rozdeľovanie eurofondov je národným záujmom Slovenska, namiesto toho však v mnohých prípadoch eurofondy slúžia len vyvoleným a tým, ktorí si to vedia vybaviť. Uviedli to v piatok na brífingu poslanci opozičného hnutia OĽaNO Veronika Remišová a Ján Marosz s poukázaním na prípad čerpania eurofondov na rozvoj vidieka firmami z okolia obce Babindol. Súčasné vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v tejto kauze odkazuje na bývalé vedenie rezortu Ľubomíra Jahnátka.

Na milióny eur, ktoré z eurofondov dostali firmy z okolia obce Babindol, upozornil minulý týždeň denník Sme. Opísal personálne prepojenia spoločností, ktoré získali eurofondy z MPRV. V reťazci firiem sa objavuje jeden podnikateľ, jeho sused, bývalý zamestnanec či podnikateľský partner.

Babindol je podľa poslancov OĽaNO ukážkovým príkladom zlyhávajúceho systému čerpania eurofondov na Slovensku. Podobne ako pri vlaňajšom eurofondovom škandále na ministerstve školstva, aj v tomto prípade je podľa nich podozrivý mechanizmus hodnotenia a schvaľovania žiadostí o dotácie. Štyri firmy dokopy podali v rámci viacerých výziev 18 žiadostí, v 17 uspeli a jednu sami stiahli. Drvivá väčšina žiadostí bola schválená tesne pred alebo po parlamentných voľbách v marci 2016.

Remišová pripomenula, že Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozornil v roku 2016 na veľmi vážne pochybenia pri týchto výzvach, napriek tomu v nich MPRV pokračovalo rovnakým spôsobom. V jednej z výziev bola podľa nej firmám z kauzy Babindol v závere minulého roka schválená dotácia vo výške 6,5 milióna eur. V uvedenej výzve bolo vyhradených spolu 25,8 milióna eur, uchádzačov bolo 20, uspeli siedmi, pričom skupina z Babindola dostala štvrtinu sumy určenej pre všetky podniky na Slovensku.

Nedôveryhodne vyzerá podľa poslankyne aj verejné obstarávanie, keďže v mnohých projektoch rôznych firiem je nápadne úspešná firma miestneho poslanca.

„Pri 8 verejných obstarávaniach ani v jednom prípade nemáme informácie, s kým a za akých podmienok táto firma súťažila, keďže dokumenty neboli zverejnené. Podávame preto podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na kontrolu predmetných verejných obstarávaní,“ avizovala Remišová.

Zdôraznila, že podľa medializovaných informácií NKÚ dal podnet na políciu a prokuratúru, polícia ale nenašla dôvod začať trestné stíhanie. Prokuratúra nezačala vec preverovať, pretože vraj list z NKÚ nespĺňal náležitosti trestného oznámenia. NKÚ zas tvrdí, že prokuratúre všetko poskytol. Jeden štátny orgán sa tak len vyhovára na iný, myslí si Remišová.

„Pani ministerku Gabrielu Matečnú vyzývame, aby preverila všetky dotácie, ktoré išli predmetným firmám v kauze Babindol,“ dodala opozičná poslankyňa.

Ministerstvo pôdohospodárstva však reaguje, že tieto výzvy boli vyhlásené a zmluvy podpísané ešte za čias ministra Ľubomíra Jahnátka. Zodpovedným za nastavovanie výziev Programu rozvoja vidieka bol v tom čase Martin Barbarič, ktorý teraz spolu s Jahnátkom pôsobí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

„Aktuálne vedenie MPRV SR sa s výsledkami kontrol NKÚ stotožnilo a vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry vykonáva všetky opatrenia dohodnuté Európskou komisiou aj ÚVO. PPA tiež priebežne podáva podnety na ÚVO aj NKÚ. PPA taktiež zaviedla v spomínanej výzve 100-% kontrolu žiadostí o platbu (EÚ vyžaduje len 5 %), čiže ešte pred vyplatením prostriedkov,“ uviedla v reakcii agrorezortu Zuzana Peiger Ačjaková.