VÚB
VÚB

Zver spôsobila škody za 15,5 milióna eur

Problém premnoženej lesnej zveri je na Slovensku dlhodobý a vo vzniknutých škodách nebol výnimkou ani vlaňajší rok.

Zver spôsobila škody za 15,5 milióna eur

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora monitoruje škody, ktoré už roky spôsobuje premnožená poľovná zver. Na základe posledného monitoringu, ktorý sme urobili v spolupráci s našimi regiónmi, môžeme povedať, že len za celý minulý rok predstavujú škody spôsobené poľovnou zverou sumu prevyšujúcu 15,5 milióna eur. Z monitoringu rovnako vyplýva, že medzi najviac poškodené okresy patria Levice (škody prevyšujúce 3 mil. eur), Krupina (1,3 mil. eur) a Lučenec s Poltárom (1 mil. eur). Ďalšie okresy - napr. Martin, Turčianske Teplice, Zvolen, Detva, Senica, Skalica, Bardejov majú škody nižšie než jeden milión eur, sú však v státisícových sumách,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Najvyššie čísla škôd v okolí Levíc odrážajú na jednej strane aj to, že okres je rozlohou najväčším na Slovensku, podľa šéfa tamojšej regionálnej komory SPPK ale na druhej strane počty zveri v okolitých lesoch viditeľne stúpajú a spôsobujú rok čo rok väčšie škody.

„V posledných 15-20 rokoch je to mimoriadny problém, pretože je tu veľká migrácia všetkej zveri, od vysokej, raticovej až po diviačiu zver, čo nám spôsobuje neúmerné škody na poľnohospodárskych plodinách. Tieto škody sa na plodinách ako je repka, kukurica či pšenica pohybujú rádovo od 100 do 130 eur na hektár, a keď to prepočítame, je to niekedy 20-30 percent škôd z celkovej výmery,“ vysvetlil predseda RPPK Levice Milan Halmeš.

Len na družstve v Žemberovciach, ktorému predsedá, sa vlani škody vyšplhali na 190 tisíc eur, za čo by si družstvo mohlo dovoliť kúpu nového 300 koňového traktora.

„My sa nebránime škodám, ktoré nám spôsobuje zver, ale hovorme o primeraných škodách. Pretože my sme s tým žili, že tu boli nejaké primerané škody, ale teraz sú tie škody vyslovene neprimerané. My nedostávame dotácie na hektár, ktoré sú určené na škodu, ale na to, aby občanovi boli dodané dobré, kvalitné a bezpečné potraviny za primeranú cenu,“ dodal Halmeš.

SPPK situáciu považuje za neudržateľnú, v boji so zverou totiž nepomáhajú ani pachové či elektrické ohradníky či zmena osevných plánov.

„Podľa názorov našich poľnohospodárov z regiónov pri hladnej migrujúcej zveri, ktorá sa preženie v stokusovom počte krajinou, nepomôžu ani elektrické oplôtky, navyše niektoré druhy zvierat si už na ne zvykli,“ uviedla Holéciová.  

To, že je vývoj neudržateľný, konštatuje aj Koncepcia rozvoja poľovníctva do roku 2030, ktorú koncom minulého roka prijala vláda. Konštatuje sa v nej, že stavy sa od roku 2000 do roku 2015 zvýšili výrazne – pri jelenej zveri o 95 percent, počty danielej zveri vzrástli o 177 percent, muflónej o 89 percent, srnčej o 43 percent a diviačej o 75 percent.

V boji proti narastajúcim počtom majú pomôcť opatrenia, ktoré by sa mali realizovať do roku 2030. Patrí k nim aj zvýšený odlov či nižšia miera prikrmovania

„Prikrmovanie sa na jednej strane prezentuje ako pozitívne opatrenie, poľovník sa stará v zime o zvieratá, ale realita je taká, že zvyšujeme stavy zveri,“ myslí si Matúš Rajský z NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Niektoré spolkové krajiny Nemecka tak už pristúpili k zákazu, prípadne výraznému obmedzeniu kŕmenia zveri.

Základným opatrením v znižovaní počtov je ale samotný odlov, zameraný aj na vhodnú štruktúru lovenej zveri. Pri nej by nemala dostávať prednosť trofejová zver, zamerať sa treba aj na samice a mláďatá, ktoré prispievajú k populačnému rastu. Koncepcia ráta so znížením stavov o tisíce. Stavy jelenej zveri by mali klesnúť o viac ako 30 tisíc kusov, pri danielej zveri by malo ísť o pokles o vyše 11 tisíc jedincov, pri muflónej zveri o vyše 8 tisíc kusov. Stav srnčej zveri má klesnúť o 22 tisíc kusov a pri diviačej zveri o 23 tisíc jedincov. S takýmto poklesom sa ale ráta postupne, až do roku 2030. Termín mnohí poľnohospodári označujú za neskorý

„Nebránime sa, aby dodržiavali pravidlá aj poľnohospodári, aby robili správne osevné postupy, aby dávali priestor na sledovanie zveri, aby obkosili trebárs kukuricu, slnečnicu, aby robili remísky, aby dovolili robiť posedy na správnych miestach. Čo sa týka poľovníkov, je dôležité, aby plnili plány odstrelu, a zároveň aby zreálnili, čo všetko sa nachádza v revíri a samozrejme na úrovni štátnej správy aby vydávali také pokyny, aby ich poľovníci aj poľnohospodári vedeli zrealizovať a v neposlednom rade, tí, ktorí to nedokážu zrealizovať, aby sa pristúpilo trebárs aj k sankciám, lebo jednoducho keď je to mimoriadna udalosť, tak musia prísť aj mimoriadne opatrenia,“ uzavrel Milan Halmeš z RPPK Levice.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Bárs by nasi politici urobili taku skodu to by nam bolo sveta zit Realista / 19.02.2018

Realista je asi poľovník Fero / 20.02.2018

Najdôležitejšie je ,že sa vôbec začali kompetentný problémom zaoberať. Totiž ešte minulý rok napríklad nikto nechcel dopustiť pojem premnožená zver. A je to tu. jm / 20.02.2018

Fero som polovník a aj mne robí zver škodu ale nepochopil si pointu čo som napisal realista / 20.02.2018

A opäť premnožená zver!!! Tu sa nehľada ako predchádzať stavom zveri,ale ako jú vyníčť. Videl som zničené desiatky ha napr.slnečnice atď.,ale ak nám bude radiť taký "odborník" ako Matuš Rajský z NPPC-Výskumný ústav ŽV v Nitre,a na základe skúsenosti z Nemecka t.j.-n e p r i k r m o v a ť zver,tak zbohom celý Výskumný ústav....! Od hladu za pol roka vykapú nám najprv mláďata a takto sa stavy zveri znížia. To sa najprv opýtajte ochranárov-ktorí chránia vlka a medveďa. Prečo tie škodý sú hlavne na juhu SK? Nemáte tam vlka a medveďa! My na východe SK máme problém streliť na výmere PR cca 3000ha 3-4 diviakov po dobu celého roka/nie len sezóny/,ale vlkov tu máme ako vy diviakov.Na spoločných poľovačkach je chránený,a sú obmedzená aj stavy odstrelu. Na záver chcem povedať iba toľko,že túto zver čo mate vy,tak to prehnali vlci zo severu a východu SK na juh. Ak prídu vlci aj k vám /nie v malom/ tak toto budu riešiť v Maďarsku. Bojujme spoločne proti "samozvancom" ochranárom vlka a medveďa. Ján Bukovčík / 20.02.2018

Pán Bukovčík. To nie je o tom, že škody sú len na južnom Slovensku. To je o tom, že na severe už rezignovali na väčšine výmer na akúkoľvek snahu niečo siať. Lebo zver nám doslova likviduje porasty. Zver nám drzo už vyžiera porasty na miestach pri domoch kde sa nikdy ani len neukazovala. A roľníci už ani len nehlásia škody , lebo zákony ste si poľovníci postavili tak, že za nič nezodpovedáte, len zver beriete do chladničiek a reštaurácii. Za likvidáciu ochranárov spolu s vlkom a medveďom sa podpíšem kedykoľvek. Ale zároveň požadujem nie drísty o zmene situácie do roku 2030, ale okamžite návrat k stavom zveri pred rokom 1989. G.S. / 20.02.2018

Predchadzat vysokym stavom zveri sa da len plnenim planu lovu a dodrziavanim kmenovych stavov a toto sa u nas uz dlhe roky nedeje.Je to o nezodpovednosti "urcitej"casti polovnikov na co potom doplacaju vsetci-aj zodpovedny polovnici aj polnohospodari.Treba riesit pricinu nie dosledok a nezvalovat vinu na vlka,medveda a hlavne ako je dnes trendom na sposob hospodarenia.Tvori sa novela zakona o polovnictve a je dolezite aby v nej bola zakotvena objektivna zodpovednost polovnikov za skody.Nikto nespochybnuje ze stavy zveri su vysoke len bohuzial ako keby to niekomu vyhovovalo...Problemy so skodami zverou su vsade-na zapade,vychode,severe aj juhu a na hluposti typu ako vlk nahana "zajaca" zo severu na juh treba z odbornych argumentov vynechat.G.S. ma pravdu zveri je tolko,ze likviduje vsetko a vsade-okrem ostropestreca marianskeho (ale s neho sa nenajeme ani nenakrmime dobytok) a normovane kmenove stavy sa navysovali a su dlhodobo ucelovo prekracovane. R.Slocik / 20.02.2018

Viete pani my polovnici a polnohospodari vieme aky je problem aj ako ho je mozne riesit len zial v tomto state je racionalne riesenie nepriatelom tejto chorej politiky ktoru tu uz takmer 30 rokov trpime a uz zial uz aj to dno ktore sme dosiahli prerazame lebo slovenska politika nema dno len na pochopenie ze nie ta zver robi skody ale tych 150 zbojnikov a ich vodcovia vo vlade vytvaranim idealnych podmienok pre nas "zvierata" Realista / 20.02.2018

V skutku najväčší problém spočíva vo vysokom prevýšení normovaných kmeňových stavoch zvierat v istých revíroch.Poľovné združenia si prenajímajú revír v ktorom je zver a tá patrí Štátu.Komu na tom môže tak veľmi záležať aby v skutku tie stavy boli v niektorých prípadoch prekročené o viac ako 100%?Ten by potom mal vedieť znášať aj zodpovednosť za stav aký musia znášať poľnohospodári.A prestať s nekonečnými výhovorkami . Jm / 20.02.2018

Ej veru keby PZ museli nahradzat skody sposobene zverou tak by ste inak pozerali ako padnu stavy....ale kedze polovnici su pomaly vacsi pani ako my poľnohospodári na svojich pozemkoch tak sa necudujme....zo vsetkeho chcu brat a povinnosti ziadne... StevoM / 20.02.2018

A vy si ozaj myslíte, že stavy zveri poklesnú preto, že je to na nejakom vyhlásení napísané? Ste naivní. Skôr si myslím, že treba chybu hľadať aj v tom, že väčšina poľovníckych združení je prestarnutá, z 20 ľudí poľujú max. 5 a nových, resp. mladých nikde nechcú. Dôvod je prozaický – ušlo by sa každému o pár kg mäsa menej alebo by sa mu neušlo streliť trofejného kusa. Chcelo by to urobiť štatistiku, koľko poľovníkov je bez revíru. Prečo nemôže niekto poľovať ani v revíroch kde je štátna pôda (Lesy SR, SPF)? Tam, kde poľujú vlastníci na svojom chápem, že je to ich rozhodnutie, kto bude na ich pôde poľovať, ale prečo rozhodujú a bytí/ nebytí ľudia čo nemajú ani m2? Je veľa mladých ľudí čo by chceli poľovať, len bohužiaľ nemajú kde. A tí čo sú v združení či spoločnosti, sú zamestnaní ľudia z 99%. Preto nečakajme, že každú druhú noc budú sedieť na posede a čakať diviaky. Že ho o 1 v noci strelí, do 5 ho bude rozoberať a ráno pôjde do práce...Ďalšia vec je tá, že 200 m od hranice revíru sa nemôže poľovať postriežkou (napr. z posedu). Keď si vezmeme, že tým vzniká akési „vákuum“ 400 m široké a x km dlhé, je to tiež na zamyslenie. Voľakedy bolo len 100m. Všetci vieme, že sa lovia len trofejové jedince na úkor samíc a príde mi to ako to, že všetci vedia, že kauzy ako Gorila, Bašternák...tu sú a nik to nepotrestá. Združenia splnia plán lovu na 80 % a všetko je OK. Nik to nepotrestá. Ak by aj potrestal, tak na ďalšom sčítaní zveri nahlásia menej kusov a tým pádom sa im schváli nižší odstrel a hotovo. I keď je naivné aj to, že ideme v 1 deň akože sčítavať zver. Veľa zveri sa buď ani nesčíta alebo sa sčíta aj viac krát – záleží na tom, či je revír poľný alebo lesný. Ďalšia vec je aj migrácia zveri. Z lesa, kde nemá takú potravu a kľud ako v kukurici či repke, zver ide do poľných revírov aj xy km. V poľných revíroch až na výnimky v posledných rokoch (2-5 ks vysokej/revír) sa zver neloví, a keď príde v novembri po kosbe kukuríc do lesa, tak je už málo času na to, aby sa plán splnil. Vidím ako jedno z riešení aj to, aby sa povolil vyšší odlov v poľných revíroch. Je jasné, že veľa poľovníkov z lesných revírov bude proti, pretože to je podľa nich „ich“ zver, ale inak to nejde. A pokiaľ sa toto neudeje, tak je to len populistické zalepenie očí poľnohospodárom tak ako je to v prípade výnimky na použitie nočných videní a termovízie. Ten, kto na tieto pomôcky má – ten ich aj používa už dávno. A kto nie, tak ich ani po ich povolení mať nebude. Najväčší problém je, že väčšina poľovníkov nie sú poľnohospodári a naopak. V minulosti bol farmár aj poľovník a na svojom. A staral sa o to, aby mu jednak zver nerobila škody, ale aj o to, aby jeho činnosťou nevyhubil nejaký inú druh – ako je to v súčasnosti vidieť na stavoch malej zveri (zajac, bažant, jarabica). Poľovník a poľnohospodár v 1 / 21.02.2018

Zver je premnožená,polovnícke združenie škodu neuhradí,pred problémom všetci zatvárajú oči,pomože len radikálne znīženie stavov ,zákon o poľovníctve vôbec nechráni farmára,keď mu zver spôsobí škodu Tibor / 21.02.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 201,75
CBoT Chicago 163,03
KBB Bratislava 182,42
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 177,00
CBoT Chicago 119,61
KBB Bratislava 154,17
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 362,50

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ