Ministri poľnohospodárstva ostatných krajín Európskej únie včera (19.2.2018) dávali najavo väčšie pochopenie pre odmietavý postoj Českej republiky a ďalších východoeurópskych štátov na určenie hornej hranice priamych platieb pre poľnohospodárov. Novinárom to v Bruseli povedal český minister Jiří Milek s tým, že asi dve tretiny krajín únie majú teraz na problematiku podobný pohľad ako Praha.

Diskusia o podobe priamych platieb pre poľnohospodárov, vrátane možnosti určenia hornej hranice, je súčasťou začínajúcej debaty o tom, ako bude vyzerať Spoločná poľnohospodárska politika EÚ po roku 2020. V rámci budúceho dlhodobého rozpočtu chce Únia nielen udržať svoje existujúce priority, ale v čase odchodu Británie z EÚ tiež financovať nové politiky, vrátane napríklad lepšieho riešenia migračnej problematiky či vyššej bezpečnosti. Spoločná poľnohospodárska politika pritom predstavuje asi 40 percent únijného rozpočtu.

„Na rokovaní bolo vidieť, že väčšina krajín dala na naše argumenty. Nechala sa presvedčiť a už nepresadzujú tvrdé zastropovanie, ale maximálne na dobrovoľnej báze,“ poznamenal včera (19.2.2018) český minister Milek.

Určenie tvrdej hornej hranice platieb teraz podľa neho už nepresadzuje ani Nemecko alebo Francúzsko.

Milekov maďarský kolega Sándor Fazekas včera na rokovaní ministerskej rady predstavil spoločnú pozíciu krajín vyšehradskej skupiny – teda Českej republiky, Maďarska, Slovenska, Poľska, ale aj Chorvátska. Štáty sa koncom januára v Budapešti dohodli na vyhlásení, v ktorom okrem iného zdôrazňujú, že všetky farmy v EÚ majú mať k financovaniu rovnaký prístup.

„Naše poľnohospodárstvo je na vysokej úrovni a myslím, že aj EÚ nám to trochu závidí,“ podotkol český minister.

Proti pevnej hornej hranici priamych platieb sa nedávno v Bruseli vyslovil aj premiér Andrej Babiš. Milek dnes odmietol, že by postoj Českej republiky bol formovaný len tým, že významným príjemcom priamych platieb je koncern Agrofert.

„V ČR je zhruba 1900 veľkých firiem. Z toho len niekoľko vlastní jedna osoba. Absolútna väčšina firiem sú buď akciové spoločnosti, družstvá alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločne tak tieto firmy vlastní asi 150.000 vlastníkov,“ vypočítal v Bruseli Milek.

Okolo 60 percent z nich navyše v týchto firmách pracuje a pevné stanovenie hornej hranice platieb by znamenalo znehodnotenie ich majetku.

Minister neskôr v tlačovej správe doplnil, že pri hornej hranici platieb vo výške 60.000 eur (1,5 milióna Kč) ročne, čo je jedna z diskutovaných variánt, by Česká republika na priamych platbách prišla zhruba o päť miliárd korún ročne. Vec by sa podľa neho dotkla fariem, ktoré obhospodarujú viac ako dve tretiny českej krajiny, zamestnávajú cez polovicu pracovnej sily v poľnohospodárstve a chovajú tri štvrtiny všetkého hovädzieho dobytka, vrátane 89 percent dojníc.

Česká republika, ale aj Slovensko, majú v EÚ z historických dôvodov pomerne špecifickú štruktúru poľnohospodárskych podnikov. V ČR sú totiž poľnohospodárske podniky s najväčšou priemernou výmerou (133 hektárov) a tiež ekologické farmy patria s priemernými 120 hektármi medzi najväčšie v Únii.