Preddavky na priame platby vyplatila Pôdohospodárska platobná agentúra historicky po prvý raz v roku 2017. Dostalo ich asi 4 a pol tisíca žiadateľov v celkovej sume takmer 24 miliónov eur. V podobnom objeme sa preddavky dostanú žiadateľom aj v tomto roku. Opäť sa o ne podelia najmä chovatelia zvierat, predovšetkým kôz, oviec, či hovädzieho dobytka.

„Prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry plánujeme pokračovať vo vyplácaní zálohových platieb približne v rovnakom objeme ako v predchádzajúcom roku, nakoľko nepredpokladáme, že by sa počet nahlásených zvierat v roku 2018 výrazne zmenil,“ uviedla Zuzana Peiger Ačjaková z tlačového odboru MPRV SR.

Vyplácanie preddavkov je podľa poľnohospodárov i SPPK dobrým krokom.

„Naďalej hovoríme o tom, že živočíšna výroba patrí medzi tzv. citlivé oblasti slovenského agropotravinárstva, ktoré sa naďalej nachádza v nelichotivom stave, a ktoré potrebujeme správne nastavenými opatreniami posunúť dopredu. Je žiaduce, aby sa tento sektor zastabilizoval, a aby sa aj v predstihu vyplatenými zálohovými platbami pomohlo chovateľom v ich ďalšej činnosti,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Podľa nej ale súčasná podoba preddavkov nestačí – potrebné sú aj preddavky k platbám viazaným na plochu.

„Práve z rastlinnej výroby majú naši poľnohospodári najväčšie príjmy. A preto je žiaduce aj to, aby sa v budúcnosti nastavilo vyplácanie preddavkov aj na plochu – teda na hektár poľnohospodárskej pôdy. Pre poľnohospodárov by to znamenalo, že časť peňazí by im prišla skôr. Vyhýbali by sa tak preklenovaniu úverov a problémom s platobnou neschopnosťou. Aj takáto pomoc by pomohla v konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov, ktorú už roky nedosahujú v porovnaní s okolitými krajinami,“ dodala Holéciová.

Preddavky na priame platby na plochu dostávajú poľnohospodári napríklad v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Rakúsku, Poľsku i Česku. Česká republika ich zaviedla v roku 2012.

„Platby záloh prebiehajú od konca októbra, pričom ČR využila v minulých rokoch aj ich navýšenie na 70 percent. Vlani ich dostalo 28 a pol tisíca žiadateľov. Výplatu záloh predpokladáme aj pre tento rok, avšak ich výška závisí od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v agrosektore. Vlani napríklad Európska komisia umožnila členským štátom navýšenie záloh zo štandardnej miery 50 percent na 70 percent z dôvodu sucha. V každom prípade využijeme maximálnu možnú hranicu,“ uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva zemědělství ČR.

Na Slovensku sa s podobným krokom nateraz neráta.

„Členské štáty môžu pred 1. decembrom, ale najskôr od 16. októbra vyplácať preddavky až do výšky 50 %, pokiaľ ide o priame platby, a až do výšky 75 % v prípade podpory poskytnutej v rámci rozvoja vidieka. Platby sa uskutočňujú po ukončení overovania podmienok oprávnenosti na platbu. Nakoľko k uvedenému termínu nie sú ukončené všetky kontroly na žiadostiach, nie je možné pristúpiť k vyplácaniu zálohových platieb na plošných podporných schémach“ vysvetlila hovorkyňa MPRV SR Zuzana Peiger Ačjaková.

Podľa šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha to ale súvisí aj s vysokou chybovosťou na žiadostiach.

„Sú krajiny, ktoré dávajú preddavky aj na plošných platbách, ale tieto krajiny majú po prvej krížovej kontrole malú chybovosť, a potom pri doúčtovaniach majú malé vratky späť,“ vysvetlil J. Kožuch, podľa ktorého je ale prípad Slovenska iný. Naši žiadatelia totiž vykazujú chybovosť až 30 percent pri žiadostiach v papierovej podobe, a takmer 20 percent pri žiadostiach cez systém GSAA.
SPPK v tom naopak problém nevidí.

„Nariadenie Komisie uvádza poskytovanie preddavkov, ale nepopisuje chybovosť. Ak sa zistí chybovosť, Pôdohospodárska platobná agentúra smie neoprávnene poskytnutú platbu vymáhať. V tom nie je problém. Platobná agentúra disponuje postupmi na vymáhanie neoprávnených platieb,“ myslí si Holéciová.

Podľa samotnej PPA to také jednoduché nie je.

„V takomto prípade nikto nezaručí, že nám tí ľudia budú po prvej krížovej kontrole peniaze vracať, a že nedôjde k narušeniu finančných záujmov EÚ. V prvom rade sa musíme snažiť o nižšiu chybovosť na žiadostiach,“ uviedol šéf Juraj Kožuch.

V susednom Česku problémy s vymáhaním preddavkov nemajú.

„Platobná agentúra – Státní zemědělský intervenční fond, sleduje a vykazuje chybovosť podľa štandardizovaných požiadavkou EK, avšak z týchto údajov nie je možné jednoducho vyčleniť počet administratívnych chýb v žiadostiach. Čiastka zálohy sa stanovuje na základe priznanej platby, teda už zahrňuje prípadné zistené chyby a vyčíslené zníženie dotácie. Prípadné pochybenie je teda už zohľadnené. Vďaka tomuto postupu nenastáva situácia, že by bolo nutné zálohu vracať,“ vysvetlil tlačový odbor Ministerstva zemědělství ČR.

Na Slovensku v tomto roku dostanú preddavky opäť len vybrané skupiny farmárov. Vlani rezort vyplatil celkovo 6620 zálohových platieb, najviac ich smerovalo na výkrm vybraných kategórií hovädzieho dobytka. Očakávať ich môžu aj chovatelia bahníc, jariek a kôz či chovatelia kráv v systéme trhovej produkcie mlieka.