S Milanom Lapšanským, generálnym riaditeľom sekcie potravinárstva na rezortnom ministerstve sme sa rozprávali o prepojení poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu. Neobišli sme export slovenských výrobkov, hovorili sme o rezervách nášho potravinárstva a poľnohospodárstva, odkryli sme vzťahy s obchodom, alebo vymenovali nové investície do spracovania.

Potravinárska komora Slovenska zaslala 1. februára médiám stanovisko, že síce víta 30-miliónovú pomoc pre poľnohospodárstvo, avšak slovenský potravinársky priemysel je z pohľadu podpory štátu dlhodobo zanedbávaný. Ako vnímate túto reakciu?

Súhlasím s týmto stanoviskom. Dvadsaťsedem rokov sa nevenovala takmer žiadna pozornosť potravinárom. To sa prejavilo na aktuálnom stave odvetvia, keď nemáme dostatok spracovateľov, ktorí dokážu adekvátne zásobiť slovenský trh.

A čo zanedbávanie potravinárstva v podobe finančnej podpory?

Kedysi v minulosti tu bola pripravená masa peňazí, aby sa potravinársky priemysel podporil. Išlo o prostriedky z aktuálneho Programu rozvoja vidieka, ktoré sú dnes alokované v prospech prijímateľov. Naša filozofia podpory by bola iná. Prioritne by sme podporovali tých, ktorí majú zákazníkov a históriu výroby. Nie subjekty, ktoré vznikli predvčerom, ale napriek tomu boli úspešné pri vyhodnotení projektov.

Koľko prostriedkov zostalo na podporu potravinárov?

Podľa informácií, ktoré mám, už takmer nič. Jedinou možnosťou by bolo, že tí, čo získali podporu, by si investíciu rozmysleli a tieto zdroje by neboli vyčerpané. Presnou sumou ale nedisponujem.

Sú slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo vzájomne prepojené odvetvia, alebo ide najmä o konkurentov?

Máme veľa subjektov, ktoré sa realizujú aj v prvovýrobe aj v spracovaní. Uzavretie produkčného cyklu od prvovýroby, spracovania až po obchod je najefektívnejší spôsob realizácie prvovýroby. Ak prvovýroba spolupracuje so spracovateľom, alebo vlastník prvovýrobcu vie spracovávať a realizovať svoje výrobky, tak pridaná hodnota zostáva u neho. Takto by to malo byť.

Nabádate slovenských poľnohospodárov, aby začali so spracovaním? 

Vplyvom toho, ako sú jednotlivé podpory prideľované, sa poľnohospodári, podľa môjho názoru, sústreďujú skôr na realizáciu komoditných záležitostí ako repka, kukurica, alebo pšenica. Snažíme sa ich nabádať k spracovaniu, ukazovať cestu, ale sú to naozaj len mikrokroky, ktoré sa nám podarilo zrealizovať.

Hovorme konkrétne.

Napríklad projekt malých a regionálnych výrobcov pod názvom Chcem dodávať má efekt a zainteresovaní si ho chvália. Tu je ale potrebné povedať, že ak sa raz naplnia pulty s regionálnymi potravinami tými, ktorí začali prví, tak tí druhí, tretí, štvrtí v poradí to budú mať oveľa ťažšie.

Keď sa pozrieme do Českej republiky, v ostatných rokoch tam boli zriaďované pozície agrárnych diplomatov a podporovaná je aj účasť na zahraničných výstavách. Aké aktivity vyvíja Slovensko v podpore exportu?

Naše aktivity smerujú k tomu, aby sme spracovanú produkciu vedeli umiestniť aj mimo slovenského trhu. Od úvodu tohto roku sa zrealizovala výstava Grüne Woche v Berlíne, vo februári výstava bioproduktov Biofach v Norimbergu a v máji nás čaká výstava PLMA Amsterdam. Ide o dvojdňovú profi výstavu pre tých, ktorí chcú vyrábať privátne značky či už pre obchodné siete, alebo majiteľov brandov. Tieto výstavy sú podporené cez ministerstvo pôdohospodárstva na najvyššej úrovni, to znamená cez národné stánky. Vo februári sme absolvovali aj výstavu v Dubaji, ktorú realizujeme v spolupráci so SARIO a veľvyslancom v Spojených arabských emirátoch pánom Horňákom. Na tomto najdôležitejšom potravinárskom veľtrhu Stredného a Blízkeho východu Gulfood bude mať Slovensko vôbec prvý raz stánok. Okrem samotnej prezentácie slovenských potravinárov budeme rokovať aj s tamojším ministrom životného prostredia, ktorí má v kompetencii import potravín do krajiny.

Čo vystavovatelia, ktorí sa chcú prezentovať na výstavách samostatne?

Upravili sme vyhlášku, ktorá kedysi stanovovala maximálny finančný limit, ktorý môže vystavovateľ použiť na kompenzáciu nákladov súvisiacich s vystavovaním. Limit sa zvýšil s 3 320 eur na 20-tisíc eur. V tom intervale od 15 – 25 000 stojí firmu aj účasť na zahraničných výstavách. Dovolili sme dokonca kompenzovať náklady na ubytovanie a cestovanie. Stretlo sa to s veľkým porozumením a úspechom. Podporili sme účasť slovenských potravinárov na výstavách od Číny, cez Moskvu až po regionálne slovenské výstavy.

Vrátil by som sa k výstave Grüne Woche, ktorú ste spomínali.  Zdalo sa mi, že tam chýbajú tí najväčší slovenskí potravinári. Bola ta výstava zorganizovaná narýchlo, alebo čím si to vysvetľujete?

Príprave berlínskej výstavy sme venovali veľa pozornosti a času. Problém bol v inom. Po prvé, výstava sa koná na začiatku roka, keď prebiehajú tie najdôležitejšie rokovania obchodných podmienok medzi potravinármi a obchodnými reťazcami. Druhým faktorom je, že výstava Grüne Woche je veľmi dlhá. Vydržať pracovať s návštevníkmi 10 dní a byť tam ešte pri príprave expozície, aj pri jej demontáži, je naozaj veľmi dlho. Napriek tomu sa nám podarilo získať spoločnosti, ktorých cieľom je uspieť na nemeckom trhu.

Skúsme stručne vymenovať.

Mali sme tam veľmi úspešného pivára – firmu Urpiner, ktorá v septembri 2017 získala na najväčšej európskej degustačnej súťaži v nemeckom Mníchove zlatú medailu. Bola tam firma Putifar, ktorá spracúva divinu na hotové výrobky. Ak mám správne informácie, televízia ARD ich vyniesla do nebies, pretože to bol jediný dodávateľ diviny, ktorý nekombinoval divinové mäso s bravčovým. Mali sme tam úspešnú firmu TEKMAR, ktorá 80 percent müsli tyčiniek exportuje. Spoločnosť HOPE Family pripravila špeciálne produkty pre nemecký trh. Mliekareň Malý Gazda ponúkala slovenskú bryndzu. Pri jej ochutnávaní sa návštevníci delili pol na pol. Niekomu chutila a niekomu vôbec. Napriek tomu bola na výstave v slovenskom stánku najpredávanejším produktom. Úspešné bolo aj VANAPO zo Svidníka, ktoré prezentovalo alkoholické nápoje.

Takže po jedenástich rokoch ako sa Slovensko nezúčastňovalo tejto svetovej show, hodnotíte našu aktuálnu účasť ako úspech?

Verím, že pokračujeme v prezentácii na Grüne Woche aj v roku 2019. Už teraz mám informácie, že nás čaká väčší záujem našich potravinárov, ako tento rok. Viacerí nám to deklarovali už na bratislavskej výstave Danubius Gastro.

Ako komunikujete s potravinármi?

Máme množinu asi 130 potravinárov, s ktorými komunikujeme veľmi intenzívne a musím povedať, že aj niekoľko ráz do roka sa s nimi stretneme tvárou v tvár. Poznáme jednak ich problémy, ktoré majú pri dodávkach do maloobchodnej siete, vieme o ich zámeroch, čo sa týka budúcnosti a poznáme ich exportné plány. Napríklad aktívna podpora výstav v tomto roku nevznikla od zeleného stola, ale išlo o dlhodobú požiadavku našich potravinárov.

Mnohí z nich sú úspešní na zahraničných trhoch. Ktorým sa darí najviac?

Máme skupinu aj takých potravinárov, ktorí našu pomoc už nepotrebujú, lebo aj z pohľadu európskych hodnotení veľkosti podniku sú strední, alebo veľkí. Chceme sa sústrediť skôr na tých malých a stredných. Takí, čo kedysi začínali, úspešne pôsobia na slovenskom trhu a ten im už nestačí k rastu. Ďalšou možnosťou je, že sa vo vývoji výrobkov dostali tak ďaleko, že produkty s vysokou pridanou hodnotou majú záujem umiestňovať na zahraničných trhoch. Musím povedať, že k exportu našich potravinárskych výrobkov môžu výrazne pomôcť aj obchodné siete. Máme dva príklady, keď zástupcovia maloobchodu nás požiadali o zoznam výrobcov a výrobkov, ktoré by boli vhodné aj do iných krajín s pôsobnosťou reťazca.

Je to záujem, ktorý vznikol teraz?

Áno, vzniklo to v druhej polovici minulého roka.

S obchodnými reťazcami asi dosť intenzívne komunikujete?

Áno, s predstaviteľmi reťazcov sa stretávame pravidelne a často. Je to súčasť našej práce.

Pre našich potravinárov je samozrejme kľúčový domáci odbyt. Na Slovensku ale máme obchodný reťazec len s 20-percentným podielom slovenských potravín. Čo s tým?

Viem, ktorú obchodnú sieť myslíte. Je to vec, ktorá súvisí s ich biznis modelom a ktorý je na Slovensku veľmi úspešný. Nie je to v každej krajine tak, ale na Slovensku tento model našiel veľa priaznivcov v radoch spotrebiteľov. S generálnym riaditeľom tohto reťazca pánom Gálom sme našli spoločnú reč. Ak si pamätáte, v októbri bola prvý raz slovenská edícia letáku tejto obchodnej siete. Rozprával som s dodávateľmi, ktorí sa zúčastnili tejto akcie a boli veľmi príjemne prekvapení. Od prístupu, cez ceny, ktoré realizovali, až po objem dodanej produkcie. Dokonca tam boli firmy, ktoré neverili, že tá objednávka, ktorá prišla dva mesiace pred dodávkou je skutočná a kapacitne nevedeli pokryť dopyt.

Podľa toho čo ste naznačili, záujem o spoluprácu tu je. Aj zo strany Lidlu aj zo strany spracovateľov.

Mali sme aj spoločný workshop, kde sa jasne odprezentoval biznis model a aké sú kritéria. Rozšírili sa aj slovenskí dodávatelia privátnej značky pre tento obchodný reťazec a naštartovali sa aj pravidelné letákové akcie pre túto sieť.

Keď sme sa spolu stretli vlani v októbri na Agrofilme, boli ste otvorenejší. Povedali ste mi, že keď ste začínali s touto obchodnou sieťou rokovať, tak tam boli zalistovaní dvaja slovenskí spracovatelia, v čase nášho rozhovoru v októbri ich bolo vraj sedem.

Táto obchodná sieť je obratovo porovnateľná s konkurentmi, ale pritom má v ponuke len jednu osminu položiek, ako jej konkurenti. To znamená, že jedna položka dokáže vygenerovať 8 až 10-násobný obrat, oproti konkurencii. Táto sieť pritom pomáha aj pri exporte našich tovarov smerom do zahraničia, pretože o 1.3.2017 sa jej obchodná politika zmenila a slovenský manažment má právo a aj povinnosť organizovať export od výrobcov v Slovenskej republike. Viem o slovenskej mliekarenskej firme, ktorá bola takto rozdistribuovaná do ďalších šiestich krajín. Boli to veľké objemy produkcie.

Pravdepodobne hovoríme o Tatranskej mliekarni.

Áno.

Pred niekoľkými dňami týždenník Trend informoval, že v Dunajskej Strede sa pripravuje ďalšie rozšírenie bitúnku, ktorý už dnes poráža 30 percent všetkých dochovaných ošípaných na Slovensku. V nedávnej minulosti bol práve nedostatok porážacích kapacít ako jeden z hlavných problémov rozvoja chovu ošípaných. Kontaktoval vás investor tohto zámeru a má nejaké zvláštne požiadavky?

Komunikujeme v otázke slovenského mäsa okrem Istermeat v Dunajskej Strede aj s bitúnkom Svaman, alebo so spoločnosťou Maroš z Trenčína. Ide nám o to, aby sa na slovenské pulty naozaj dostávalo naše mäso. Musím povedať, že slovenské mäso je o niečo drahšie, ako mäso z dovozu. Napriek tomu sa záujem spotrebiteľov, aj vďaka nárastu ich disponibilného príjmu, zvyšuje. Máme čísla z dvoch obchodných sietí, kde v slovenskom mäse realizovali spočiatku tri percentá obratu v mäse. Podľa aktuálnych čísel už je to päť percent. Napriek tomu je to katastrofálne číslo. Dovoz mäsa k nám prebieha najmä z Belgicka, Dánska, alebo Španielska. Samozrejme, nepriaznivý trend z minulosti bude veľmi zložité otáčať. Tlačíme aj na slovenských mäsiarov, aby do výrobkov nakupovali slovenské mäso. Robíme to spôsobom, že im hovoríme, že ak im pomáhame s obchodnými sieťami, tak mi potrebujeme pomôcť v tomto. Verím, že keď dnes slovenský chovateľ vyváža zvieratá do Turecka, alebo do Dánska, tak v budúcnosti bude jeho prvou voľbou náš mäsopriemysel.

Na Slovensku existuje veľa spracovateľov mlieka o ktorých sa vie, že majú nedostatočne využitú výrobnú kapacitu a tým aj vysoké fixné náklady.  Na jednej strane hovoríme kupujme slovenské výrobky, na druhej musíme priznať, že mnohé sú v porovnaní so zahraničnými oveľa drahšie. Čo s tým?

Keď som nastúpil na ministerstvo, tak podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, je u nás prebytok výrobnej kapacity. Keď som sa pýtal priamo jednotlivých výrobcov, tak som často dostával odpoveď, že roky kopírujú tie isté čísla o výrobných kapacitách a ich využití. Dnes reálne nevieme, kto má ako využité výrobné kapacity. Čo vieme z praxe, tak veľa fabrík vyrába 24 hodín denne. Na to, aby sme pokryli naše potreby, potrebujeme naopak ďalšie výrobné kapacity. Napríklad zo Slovenska sa vyváža smotana a dováža maslo. To je dôsledok nie toho, že sme leniví, ale že nemáme efektívne výrobné kapacity. Slovensko by si zaslúžilo  jedno vysokošpecializované a výkonné pracovisko, ktoré by vedelo spracovať smotanu na maslo. Táto investícia by bola v hodnote 13,7 milióna eur a tým by sme vyriešili dovoz 8 až 9 tisíc ton masla. Keď si to makroekonóm zráta, dostane výsledok o čo ochudobňujeme našu zahraničnoobchodnú bilanciu.

Máte na ministerstve informácie, aké investície sa z hľadiska potravinárstva plánujú?

Áno, so záujemcami komunikujeme. Je tu spoločnosť Chipita, ktorý momentálne pri Dunajskej Strede stavia výrobný závod, ktorého denná produkcia dosiahne 3 milióny croissantov. Druhá veľká investícia sa týka mliekarenského biznisu. Pokiaľ máme správne informácie, už bola zrealizovaná a momentálne je vo fáze výrobných skúšok.

Ide o pôvodného spracovateľa mlieka?

Áno, je to pôvodný spracovateľ.

Asi na Záhorí?

Áno.

Čo spracovateľský podnik na mlieko v okolí Nitry?

Nemáme o tom žiadne oficiálne informácie.

Máte vypracovanú stratégiu rozvoja slovenského potravinárstva?

Je tu vypracovaná roky, mnoho strán v nej by som ale zmenil. Zbytočne ale vypracovávať smelé koncepcie, ak nemáme finančnú podporu pre našich potravinárov.

Máte ale veľmi dobré postavenie v rámci vládnej strany. Dokonca na 25. výročí založenia SPPK ste boli predsedom parlamentu menovaní medzi ľuďmi, ktorí majú jeho plnú dôveru. Nezaznela z vašej strany požiadavka na väčšiu podporu potravinárstva aj týmto smerom?

Požiadavka na finančnú podporu potravinárstva bola z našej strany prednesená a je v našej agende. Čo sa týka systémovej podpory cez vytváranie podnikateľského prostredia musíme povedať, že by sme chceli budovať partnerstvá medzi obchodom a dodávateľom, nie vzťahy. Vzťahy sú dnes riešené zákonom 362, ktorý hovorí o tom, aké nekalé obchodné praktiky by nemal odberateľ voči dodávateľovi aplikovať. Bohužiaľ vo väčšom, alebo menšom, prípad od prípadu, sa aplikujú. Znižujú, alebo znemožňujú tým vytváranie pridanej hodnoty v potravinárstve.

To znamená, že obchodné reťazce svojou cenovou politikou tlačia dodávateľov aj do nižšej kvality?

Do nižšej kvality nie, ale je tam ten cenový tlak na takej úrovni, že mnohí zvažujú či v určitých položkách budú vôbec spolupracovať a či sa nepresunú na export, alebo nezačnú zužovať svoje výrobkové portfólia.

Stretávate sa s potravinármi, hovoríte s nimi. Ktorá oblasť potravinárskeho priemyslu by podľa Vás mohla byť takou výkladnou skriňou, alebo čím by sme sa dokázali presadiť aj na zahraničných trhoch.

Zoznam tých premiantov som si robil aj pre seba. Máme pripravených štyridsať firiem a ich produktov. Nevedel by som povedať, že nejaký segment potravinárstva je výrazne vpredu. Teším sa, lebo každý deň nachádzame nejakú novú firmu s perfektným nápadom, kvalitou, dizajnom a skúseným tímom. Máme však oblasti, kde musíme pridať. Veľký priestor je pri slaných snackoch, mrazených výrobkoch ako zelenina, polotovary, alebo zmrzlina. Viac by sme mali hovoriť o ovocí a zelenine. Napriek tomu, že ju dodávajú slovenské firmy, nie je vždy slovenská. Niekedy sa za ňu len vydáva. Rezervy sú v chove a spracovaní rýb, ale napríklad aj vo výrobe cukroviniek. Napriek tomu, že na Slovensku máme veľmi silné IDC Holding, stále je tu priestor na ďalší rast.

Spomínali ste často odvetvia, ktoré sú priamo naviazané na poľnohospodárstvo – zeleninu, ovocie, hovorili sme ryby. Riešite to aj v rámci ministerstva, napríklad s generálnym riaditeľom poľnohospodárskej sekcie so Štefanom Rybom?

Samozrejme, Štefan nám veľmi pomohol v otázke riešenia slovenských strukovín. Fazuľu sme dovážali z Etiopie a šošovicu z Kanady. Takmer nič zo strukovín nie je na slovenských pultoch zo Slovenska. To sa začína meniť. Minulý rok bol prvý, že sme urobili priame podpory na pestovanie strukovín. Tento rok bude určite lepší v objeme slovenského hrachu, alebo cíceru. Čo sa týka ovocia a zeleniny, tu začína byť u našich pestovateľov veľký problém dostatok kvalifikovanej pracovnej sily.