Na poliach a v sadoch pracuje čoraz viac cudzincov. Napriek tomu pracovné sily stále chýbajú. Nedostatkom trpí celý agrosektor.

Dlhodobo na to poukazuje napríklad aj Ovocinárska únia Slovenska, podľa ktorej sa chýbajúce pracovné sily odrazili vlani aj na kvalite úrody. Pestovatelia totiž pre nedostatok pracovníkov v sadoch pozbierali neskoro asi 20 percent úrody, najmä jabĺk.

„Aj napriek tomu, že vlani boli silné jarné mrazy, zaznamenali sme peknú úrodu. Dočkali sme sa ale smutného prekvapenia, keď sme ju nemali s kým pozbierať, pretože sme mali nedostatok pracovníkov. Nedodržali sme preto termín, kedy je zber najvhodnejší,“ uviedol Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska a pestovateľ z Veselého pri Piešťanoch.

Podľa Vargu sa chýbajúce pracovné sily odzrkadlili aj na finančných stratách z menej kvalitného ovocia. Pracovníci ale nechýbajú len v ovocinárstve.

„Tento problém nie je akútny už len pri špeciálnych plodinách, ale v celom poľnohospodárstve, aj živočíšnej výrobe. Ak sa nám ho teraz nepodarí vyriešiť, tak ho v budúcnosti naplno pocítime,“ uviedla Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Aj preto viacerí zástupcovia pestovateľov a farmárov viedli rokovania s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o zriadení tzv. inštitútu sezónnej práce. O potrebe prihliadať na sezónnosť v poľnohospodárstve ešte vlani v lete hovorila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná pri návšteve sadov vo Veselom. Ovocinári na jeseň predstavili svoju víziu toho, ako by mal vyzerať v praxi. Dosiaľ sa ale jeho zavedenia do praxe nedočkali. Podľa vyjadrení rezortu práce sa tak ani nestane – poľnohospodári môžu podľa neho využívať viacero inštitútov, ktoré už teraz ponúka Zákonník práce, aby problémy s nedostatkom ľudí kompenzovali. Rezort práce uvádza tieto inštitúty.

pracovný pomer na dobu určitú – ak ide o vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca).

zavedenie dlhšieho vyrovnávacieho obdobia pre pracovný čas – možnosť nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času na 4 mesiace alebo na 12 mesiacov, a teda rozloženie napríklad 40-hodinového týždenného pracovného času v rámci roka tak, že napr. v čase zberu úrody a prác vonku týždenný pracovný čas prekročí 40 hodín a v iných obdobiach bude napr. 20 hodín týždenne alebo sa práca nebude vykonávať vôbec.

možnosť skrátenia odpočinku – denného aj týždenného (najmä pri naliehavých poľnohospodárskych prácach)

možnosť nariadiť prácu na dni pracovného pokoja alebo vo sviatok 

znížená náhrada pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy 

dohody o prácach mimo pracovného pomeru – príležitostná práca, ak je potrebná

Podľa ovocinárov aj SPPK je ale systém nedostatočný a potrebuje zmeny tak, aby sezónne zamestnávanie umožňovalo aj samotným pracovníkom zarobiť viac. 

„Keby tu bol zavedený inštitút sezónnej práce tak, ako ho majú niektoré krajiny západnej Európy, ľudia by si zarobili viac. Pre nás sú náklady takmer rovnaké ako pre zamestnávateľa napríklad v Belgicku, Holandsku či Nemecku, teda asi 8 eur na hodinu. Ale v týchto krajinách z toho pracovníkovi zostane takmer 6 eur a u nás necelé 3 eurá, zvyšok ide na daňové a odvodové zaťaženie a agentúrnym spoločnostiam, keďže týchto ľudí nevieme zamestnať na trvalý pracovný pomer,“ vysvetlil Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

„V rámci Inštitútu sezónnej práce potrebujeme maximálne 50 hodín týždenne, 1600 hodín ročne, po dobu ôsmich mesiacov. Dôležité je aj to, že inštitút sezónnej práce by sa týkal len tých sezónnych prác, ktoré sú závislé na počasí – teda prác v poľnohospodárstve. Určite by z neho nemal poberať výhody ten, kto pracuje napríklad v automobilovom priemysle,“ uviedla Jana Holéciová z SPPK.

Zmeny ale v tomto smere zrejme nenastanú, rezort práce ich vôbec nechystá.

„Ministerstvo práce nepripravuje žiadne zmeny pri sezónnom zamestnávaní. Zákonník práce umožňuje pri sezónnom zamestnávaní voľnejší režim. Poľnohospodári môžu pracovníkov opakovane zamestnávať presne na dobu, po ktorú ich potrebujú, napr. dva či tri mesiace a potom znovu. Najviac však 8 mesiacov v roku, čo môže byť až 1 400 hodín. V prípade potreby môžu nariadiť aj prácu nadčas,“ uviedol tlačový odbor MPSVR SR.

Poľnohospodári varujú, že problém s nedostatkom ľudí na poliach a v sadoch sa môže naplno prejaviť už v najbližších rokoch či dokonca mesiacoch – napríklad ak ovocinárov nepostihnú jarné mrazy a úrody bude viac. Podľa Komory je potrebné pracovným silám otvoriť aj naše hranice s Ukrajinou tak, ako to urobili v iných krajinách, keďže po tamojších pracovníkoch je veľký dopyt aj inde v Európe.

„Pokiaľ sa aj u nás rýchlo neprijme konkrétna legislatíva, tak nám na prípadnú sezónnu prácu ostanú už len problémoví uchádzači o prácu,“ uzavrela Holéciová z SPPK.