VÚB
VÚB
VÚB

Aktuálny pohľad na agrosektor

Osudom rodiny sa stala pôda

Ak by sa vzťah k poľnohospodárstvu dedil, isto by to bol prípad Libora Urbánka z českej Vysočiny. Jeho starý otec dlhé roky hospodáril na jedenástich hektároch a v roku 1959, ako posledný v obci, vstúpil do družstva. Otec v čase socializmu pracoval v podniku, ktorý poskytoval melioračné práce poľnohospodárskej prvovýrobe.

Osudom rodiny sa stala pôda

"S otcom sme sa často rozprávali o tom, aké je to samostatne hospodáriť. Pamätal si to z čias, keď ešte on, ako malý chlapec, pomáhal svojmu otcovi," hovorí Libor Urbánek.

Dospievanie v rodine, kde bolo poľnohospodárstvo prvou voľbou znamenalo, že aj Liborova voľba pracovnej budúcnosti bola jasná. Stredoškolské vzdelanie mu poskytlo znalosti z oblasti mechanizácie a v tejto špecializácii chcel pokračovať aj ďalej. Na Mendlovu univerzitu bol prijatý, ale netušil, že diplom z tejto školy už nestihne prevziať. V čase jeho nástupu do prvého semestra sa udalosti dali do pohybu. Písal sa október 1989.

"Po Novembri by ma už nikto na škole neudržal. Začal som si odôvodňovať odchod zo školy napríklad tým, že načo mi je spolu až 9 rokov mechanizácie," hovorí Libor Urbánek, ktorý si spočítal čas strávený na strednej a vysokej škole v jednom odbore.

Pravý dôvod, prečo chcel odísť zo školy bol ale len jeden. Začať hospodáriť na dedovizni, ktorá presne pred tridsiatimi rokmi skončila v družstve. Po odchode zo školy a následnom absolvovaní základnej vojenskej služby udalosti nabrali rýchly spád. V roku 1991 hospodáril na pôvodných jedenástich hektároch, o dva roky už na štyridsiatich a ostatné roky má výmeru stabilizovanú. Zo súčasných 160-hektárov pôdy, dokáže uživiť stodvadsať kusov dobytka. Do budúcnosti počíta s výrazným navýšením stavu zvierat.

"Chceme stavať novú maštaľ pre 300 kusov výkrmového dobytka. Celá rastlinná výroba bude využitá pre potreby živočíšnej výroby. Už nebudeme závislí od cien rastlinnej produkcie, ale tržby budeme realizovať v mäse, kde je cena dlhodobo stabilnejšia," hovorí Libor Urbánek.

Zlepšovanie hospodárenia a postupný nárast tržieb je cieľ, aby boli čo najmenej odkázaní na vôľu predstaviteľov štátu a spravodlivosť dotačného systému. Farma Libora Urbánka dosahuje ročné výnosy na úrovni 240 tisíc eur, z čoho dotácie tvoria približne 40-tisíc eur. Priemerný ročný zisk farmy je asi 20 tisíc eur. To znamená, že bez dotácii, alebo pri ich výraznom znížení by sa rodinné hospodárstvo roľníka z Katova dostalo do straty.

Túto skutočnosť si hospodár nemôže dovoliť, keďže okrem seba poskytuje vysočinská pôda prácu jeho manželke Lenke a do budúcnosti pravdepodobne aj synovi Tomášovi. Ten ide v profesijných šľapajach rodiny a dnes študuje na univerzite, ktorú otec v revolučnom období opustil. Dcéra je mladšia a zatiaľ navštevuje základnú školu. Ak by aj jej záujem smeroval do poľnohospodárstva, otec Libor by sa potešil. Ani jedno z detí ale nenútil, aby pokračovali v hospodárení. Sám vidí, že živobytie poľnohospodára je síce čestné, ale nebýva ľahké.

Od začiatku deväťdesiatych rokov, ako začal hospodáriť, nepozná, čo je deň voľna. Na dovolenke nikdy nebol. Deti videli more len s mamou, on pracuje pri dobytku. Zo začiatku sa orientoval na produkciu mlieka. Po prvej mliečnej kríze v roku 2009 ale prestúpil na výkrm býkov. Voľného času ale nepribudlo. Aj výkrm dobytka si významne odkrojí z dňa a ak si chce napríklad v súvislosti s výstavbou novej maštale pozrieť technické riešenia u iných hospodárov, robí to tak, aby autom vyrazil po rannom kŕmení a pred tým večerným už bol späť.

Pri investíciách do strojov, ale napríklad aj do stavieb ho zaujímajú moderné a jednoduché riešenia. Na výstavy chodí pravidelne a snaží sa byť v novinkách zorientovaný. Takto napríklad prišiel k zhrňovaču, ktorý je spredu priamo agregovaný na traktore, ktorý zároveň ťahá lis, alebo zberací voz. Ušetrí sa tým jedna pracovná operácia, čo pri rodinnej farme nie je zanedbateľné. Spoľahlivý stroj bol medzi prvými, ktorý našiel uplatnenie na českom trhu. Farma Libora Urbánka sa odrazu stala miestom návštev poľnohospodárov z okolia.

Takmer totožná situácia sa zopakovala pred rokom. Vtedy si na výstave Země Živiteľka v Českých Budějoviciach všimol sejačku, ktorá ako jediná ponúkala mechanický pohon dávkovača osiva aj ventilátora. Po rozhovore s predajcom Opall Agri, ktorý je výhradným zástupcom Pneuseju v Českej republike zistil, že sejačka Pneusej Fantom je v ponuke aj s elektronikou, alebo s prihnojovaním.

"Hľadal som sejací stroj, ktorý budem môcť použiť pre siatie do podmietky, ale aj do upravenej orby. Stroj, ktorý aj pri vyššej rýchlosti siatia dokáže dodržať nastavenú hĺbku. Mojou predstavou bolo, aby bol jednoduchý, len s nevyhnutnou porciou elektroniky, možnosťou aplikácie hnojiva pod pätu, ale aj dostatočného zásobníka osiva a hnojiva a pritom cenovo dostupný pre našu farmu," vymenúva Libor Urbánek, ktorému sa na slovenskom výrobcovi sejačiek páči, že "dokáže vyrobiť stroj, ktorý je mechanický a jednoduchý a pritom nie je finančne náročný." 

Práve jednoduchosť sejačky rozhodla, že o pár týždňov ju už mal na farme. Až neskôr sa dozvedel, že kúpil stroj, ktorý bol vôbec prvým tohto typu, ktorý hlohovecký výrobca dodal. Napriek tomu, so zariadením nemá problém. Vlani sejačka osiala sto hektárov pôdy a farma Libora Urbánka sa opäť stala „pútnickým miestom“ českých, ale aj slovenských poľnohospodárov. Okrem stroja hodnotili aj porast. Reakcie Libora Urbánka ale nemohli vnímať ako bernú mincu. Manželka Lenka sa smeje, že je to rodený pesimista.

„Ak jarný jačmeň sypal 7 ton z hektára, tak ešte pred žatvou chodil Libor po poli a bol nespokojný. Vraj sa mu jačmeň nepáči a mohol by byť krajší,“ hovorí so smiechom Lenka.

Z obilnín ešte seje pšenicu a minulý rok zasial posledný raz repku. Dariť sa jej darilo, len tamojší hospodár potrebuje slamu z obilnín. Rozšírenie chovu dobytka a jeho ustajnenie na hlbokej podstielke znamená zvýšené nároky na rastlinnú výrobu.

V najbližšom období existuje predpoklad, že na maličkú farmu tohto nadšeného poľnohospodára znovu prídu návštevy. Nebudú to poľnohospodári, ale študenti. S Mendlovou univerzitou sa zapojil do spoločného projektu, keď nová maštaľ, ktorú sme už spomínali, bude slúžiť aj výskumu. Vybavená bude fotopascami, alebo kamerami. Mendlova univerzita bude v priestoroch skúmať pohybovú aktivitu zvierat. Ide o zaujímavý projekt, od ktorého si tamojší farmár sľubuje zvýšenie prírastkov.

Libor Urbánek reprezentuje farmára, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach v prvom rade spolieha na seba. Robí všetko preto, aby mu globalizujúce poľnohospodárstvo nezlomilo väz. Verí, že risk vsadiť všetko na kartu špecializácie výroby prinesie úspech.

Zdieľaj článok na Facebook
  • Juraj Huba - poľnoinfo.sk
  • autor - farmár Libor Urbánek s Evou Manduchovou, obchodnou riaditeľkou spoločnosti Pneusej.
  • 07.03.2018
  • zo sveta , Zaujímavosti
  • 0 komentárov
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 173,75
CBoT Chicago 154,95
KBB Bratislava 154,42
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 164,00
CBoT Chicago 120,46
KBB Bratislava 141,33
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 349,75

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ