S platnosťou od 15. marca vstúpili do platnosti viaceré zmeny v nariadeniach, ktoré sa týkajú žiadania a poberania priamych platieb. Vláda ich na návrh ministerstva pôdohospodárstva odobrila len pred pár dňami. Ide o nariadenia ustanovujúce pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka, ale tiež nariadenia súvisiace so schémami viazaných priamych platieb a oddelených priamych platieb.

Jednou z noviniek, ktoré zmeny prinášajú, je implementovanie európskych pravidiel, podľa ktorých k žiadostiam o plošné priame podpory budú farmári od tohto roku podávať prílohy výhradne v elektronickej podobe cez geopriestororú žiadosť.

„Od roku 2018 je každý členský štát povinný zabezpečiť, aby na účel identifikácie všetkých poľnohospodárskych pozemkov v podniku a nepoľnohospodárskej pôdy, bol príjemcovi poskytnutý vopred pripravený formulár a zodpovedajúci grafický materiál prostredníctvom rozhrania založeného na GIS, ktoré umožňuje spracovanie priestorových a alfanumerických údajov nahlásených plôch,“ uviedla hovorkyňa MPRV SR Zuzana Peiger Ačjaková.

Novelizované nariadenie upravuje aj počet hektárov, na ktoré sa vzťahuje záväzok operácie multifunkčných okrajov polí, teda biopásov na ornej pôde. Z doterajších troch hektárov ako najmenšej výmery, sa po novom stanovuje, že do operácie môžu vstupovať farmári s výmerou menšou ako 3 hektáre ale väčšou ako 1 hektár.

„Zmena vyplynula z hodnotenia doterajšej realizácie operácie Multifunkčné okraje polí, teda biopásy na ornej pôde, v ktorej je účasť farmárov veľmi nízka. Okrem zmien týkajúcich sa minimálnej výmery 1 hektár pre vstup do operácie, sa menia aj podmienky minimálnej šírky biopásov na 6 metrov a maximálnej plochy na pôdnom bloku, kde plocha osiateho  pásu nesmie presiahnuť tretinu výmery pôdneho bloku, na ktorom sa realizuje. Upravená by mala byť aj výška platby na hektár vytvoreného biopásu, ktorá by sa mala zvýšiť o 22,3 percenta. K tomu ale čakáme na súhlas Európskej komisie,“ vysvetlila Ačjaková.

Ďalšie zmeny, ktoré vstupujú do platnosti, sa týkajú najmä spresnenia a upravenia niektorých požiadaviek, kladených na žiadateľov v schémach viazaných priamych platieb. Rezort upravil minimálny počet kusov niektorých druhov zeleniny s vysokou prácnosťou na hektár, ktoré sú podmienkou získania peňazí z viazaných podpôr. V prípade mrkvy pôvodný počet 800 tisíc kusov na hektár klesá na 600 tisíc kusov, pri petržlene klesá na 400 tisíc kusov. Pri pestovaní cvikle po novom postačí 200 tisíc, namiesto pôvodných 300 tisíc kusov na hektár a v prípade dyne počet klesá z 5 tisíc na 3 tisíc kusov na hektár.

„Uvedená zmena reflektuje na požiadavky agrotechnickej praxe a zmien v systéme pestovania vybraných druhov zeleniny. Zmena bola posúdená a odsúhlasená Európskou komisiou,“ dodala hovorkyňa MPRV SR.

Novelizované nariadenie o poskytovaniach podpôr súvisiacich so schémami oddelených priamych platieb upravuje najmä podmienky pri platbách prospešných pre klímu a životné prostredie (greening), ktoré vyplývajú z nariadení eurokomisie. Tá chce posilniť ekologizačnú zložku priamych platieb, chrániť a zlepšovať biodiverzitu a zjednodušiť pravidlá pre platbu na greening, preto pristúpila k viacerým úpravám podmienok oprávnenosti na túto platbu. Týkajú sa najmä existencií oblastí ekologického záujmu, ktoré patria k povinným postupom v rámci platby za greening.

„Medzi najdôležitejšie zmeny týkajúce sa oblastí ekologického záujmu v rámci greeningu patrí možnosť vytvárať plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou formou vysievania bôbovitých druhov pod hlavnú plodinu, čím sa dopĺňa ďalšia možnosť vytvárania tohto typu oblastí ekologického záujmu, popri podsievaní druhov tráv pod medziplodinu a vysievaní medziplodín v zmesiach stanovených druhov plodín. Umožňuje sa tiež vytváranie plôch s plodinami, ktoré viažu dusík, formou vysievania týchto plodín v zmesiach s inými druhmi plodín. Na týchto plochách s plodinami viažucimi dusík, sa obmedzí možnosť používania prípravkov na ochranu rastlín. Žiadatelia budú mať zároveň možnosť na účely oblastí ekologického záujmu nahlasovať aj tie medze alebo nárazníkové zóny, ktoré nie sú chránené v rámci krížového plnenia. Upravujú sa tiež niektoré pravidlá krížového plnenia v časti týkajúcej sa zabezpečenia ochrany podzemných vôd proti znečisteniu a minimálneho obhospodarovania pôdy,“ dodala Zuzana Peiger Ačjaková z MPRV SR.