V ostatných dvoch rokoch sa na Slovensku výrazne zvýšila spotreba bravčového mäsa. Pokiaľ slovenskí spotrebitelia v minulých rokoch bežne skonzumovali približne 30-kilogramov bravčového mäsa ročne, dnes je to o takmer 20-percent viac. Žiaľ, neprofitujú z toho domáci chovatelia. Dovoz spracovaných výrobkov zo zahraničia je stále vyšší, ako vývoz jatočných zvierat a perspektíva slovenských chovov ošípaných je založená najmä na maďarských bitúnkoch.

„Spotrebitelia sa vo výraznej miere zameriavajú na kvalitu a nie len na cenu. Problémom je ale dostupnosť slovenských výrobkov. V štruktúre vývozu, s výnimkou roku 2010, bol objem exportu živých ošípaných vyšší ako objem vývozu spracovaného bravčového mäsa. To znamená, že na dovoze jednoznačne dominujú spracované výrobky s vyššou pridanou hodnotou a na vývoze dominujú poľnohospodárske suroviny, ktoré smerujú na spracovanie do Maďarska,“ uviedol Jozef Gálik z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Podobne to vidí aj Rastislav Slocík, významný slovenský chovateľ ošípaných, ktorý hospodári v prihraničnom regióne Maďarska na južnom Slovensku. Produkuje odstavčatá a výkrm ošípaných od 1050 prasníc.

„Slovensko je maximálne závislé na maďarskom trhu. Ak by sa čokoľvek stalo s týmto odberateľom, nebudeme vedieť umiestniť ani to biedne množstvo ošípaných, ktoré na Slovensku vyrobíme,“ hovorí Rastislav Slocík z družstva Agrospol Boľkovce.

Celkovo sa v Európskej únii chová 150-miliónov ošípaných, z čoho 83-percent pripadá na pôvodnú európsku pätnástku. Z nových štátov má najväčší podiel na výrobe Poľsko – 8 percent, Rumunsko – 3 percentá, Maďarsko – 2 percentá, Česká republika je na jednom percente a Slovensko na úrovni 0,4 percenta.

„V roku 2011 dosiahli stavy ošípaných na Slovensku dno a boli na úrovni 580-tisíc kusov. V posledných rokoch sa počty stabilizovali nad 600-tisíc kusov,“ informuje J. Gálik.

Významnejšiemu impulzu k nárastu počtu zvierat nepomáhajú ani priemerné nákupné ceny jatočných ošípaných.

„Volatilita cien nie je len otázkou slovenského trhu. Vývoj nákupných cien je nevyrovnaný nie len v rámci mesiacov, ale aj v rámci rokov,“ hovorí Jozef Gálik.

Pracovník výskumného ústavu poukazuje na to, že dlhodobo vyššie ceny ako u nás, sú napríklad vo Veľkej Británii, alebo v Bulharsku. Ceny približne o 15-percent nižšie ako na Slovensku, majú v Holandsku. V súvislosti s nákupom slovenských zvierat maďarskými spracovateľmi je jasné, že ceny týchto dvoch krajín sú takmer totožné. Aj z dôvodu komplikovaného odbytu sa chov ošípaných u nás, dostal do skôr symbolickej polohy.

„Na Slovensku je v súčasnosti asi 8 – 9 chovateľov, ktorí majú nad 400-prasníc. Spolu slovenskí poľnohospodári chovajú asi 5-tisíc prasníc. Zahraniční farmári chovajú 22-tisíc prasníc. Nikto, kto zrušil chov ošípaných, ho už neobnovil. Bez väčších investícií to ani nejde. Objekty, ktoré zostali po chove ošípaných u poľnohospodárov už ani nevyhovujú súčasným požiadavkám na ekonomickú výrobu,“ myslí si Rastislav Slocík.

Malý počet chovateľov môže byť podľa úspešného poľnohospodára z okresu Lučenec aj výhodou, ktorá by v prípade záujmu štátu mohla priniesť rýchle naštartovanie produkcie bravčového mäsa.

„Ak na Slovensku chováme 35-tisíc prasníc, tak približne 15-najväčších producentov ošípaných chová asi 27-tisíc prasníc. Ide o rozhodujúcu väčšinu, ktorá svoje podnikanie postavila na efektívnej výrobe, kvalitnej genetike a moderných technológiách. Takéto množstvo chovateľov sa vie stretnúť v jednej väčšej kancelárii a veľmi jasne sformulovať návrhy, ako Slovensko priblížiť opäť ku krajine, ktorá nemusí zo zahraničia dovážať 33-tisíc ton bravčového mäsa ročne, aby nakŕmila svojich obyvateľov,“ povedal Rastislav Slocík.

Jeho slová dopĺňa ďalší významný chovateľ ošípaných z regiónu Rimavskej Soboty. Spoločnosť Agroris chová 700 prasníc, ročne vyprodukuje 34-tisíc jatočných ošípaných a priemerný odstav na prasnicu prekračuje 34 kusov. Týmto špičkovým slovenským chovateľom chýba najmä podpora zo strany štátu.

„Ak chceme niečo s našim sektorom urobiť, je potrebné vrátiť ho medzi skutočné, nie len papierové priority vlády. Najdôležitejšie sú finančné zdroje. Bez národného dofinancovania nie je možné naštartovať tento sektor. Ak ho nevidíme medzi prioritami vlády a nevidíme ani reálnu koncepciu rozvoja tohto odvetvia, tak bude veľmi ťažké nájsť investorov, ktorí chov ošípaných naštartujú. Stabilita podnikateľského prostredia je nízka a nevieme si predstaviť, že by sme v tejto situácii rozširovali náš chov,“ hovorí Ladislav Sedmák, ml., generálny riaditeľ spoločnosti Agroris.

Dnes okrem lepšie podporovaných krajín v rámci Európskej únie, ale aj neustálym hľadaním odbytu jatočných zvierat zo Slovenska sú chovatelia ošípaných aj pod reálnou hrozbou zavlečenia afrického moru ošípaných. S obavou sledujú, ako sa ochorenie šíri krajinami Európskej únie a Slovensko sa akoby zázrakom stalo ostrovom bez tohto nebezpečného ochorenia. Chovatelia sa obávajú, že práve tento stav môže ukolísať zodpovedných od reálneho riešenia situácie.

„Je potrebné chrániť naše chovy pred extrémnou hrozbou afrického moru ošípaných. Na to je potrebné vyčleniť finančné zdroje, ktoré ale momentálne nevidíme,“ myslí si Ladislav Sedmák, ml.

S jeho vyjadrením súhlasí aj Rastislav Slocík a informuje, že problém s premnožením lesnej zveri, nie iba diviakov, je extrémny. Každým rokom ako sa nerieši je pritom väčší a väčší.