Zadajte hľadaný výraz

Európska únia Z domova

Nastavenie priamych platieb neplní očakávania

Nastavenie priamych platieb neplní očakávania
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Rada EÚ pre poľnohospodárstvo pred týždňom rokovala o budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe. Spoločnú reč na tému konvergencie, teda dorovnania priamych platieb v rámci celej európske 27-čky ale ministri nenašli.

„Rokovali sme prioritne o Spoločnej poľnohospodárskej politike. Tá by mala byť vyvážená, mala by byť rovnocenná, a mala by byť pre všetkých farmárov, ktorí v rámci Európy hospodária. Pre Slovensko jednou z prioritných tém, ktorá bola prezentovaná na Rade, je otázka dorovnania priamych platieb, čiže urýchlenie procesu takzvanej konvergencie. Táto téma však je prioritná len pre tie členské krajiny, ktoré sú pod úrovňou priemeru. Slovensko podotýkam, je 78-percent úrovne priemeru EÚ, a spolu s nami, alebo aj za nami, sú aj iné členské krajiny, ako sú Portugalsko, Rumunsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Chorvátsko,“ vysvetlila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Práve časť spomínaných krajín spolu so Slovenskom napokon za spoločné závery Rady nehlasovali, keďže podmienku konvergencie nezahŕňali, a tým znemožnili jednomyseľné prijatie dokumentu. 

„Nakoľko pre nás po 14 rokoch, kedy slovenskí občania sú naozaj proeurópsky orientovaní, očakávajú, že vo všetkých oblastiach dosiahneme rovnocennosť, takže hlasovať za závery Rady v takomto duchu bolo pre nás neprijateľné,“ dodala Matečná.

Sklamanie z postoja väčšiny európskych krajín, ktoré nechcú dorovnanie platieb podporiť, vyjadrila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

„Slovenskí poľnohospodári sa cítia ukrivdení a aj prípad rôznej výšky priamych platieb je jasným dôkazom dvojkoľajnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aj preto naši poľnohospodári a potravinári nedokážu byť dostatočne konkurencieschopní v porovnaní s okolitými krajinami, kde ich domáci farmári poberajú nielen vyššie priame platby, ale dostávajú aj viac zdrojov z národného balíka podpôr,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Neprávosť v tomto smere cítia napríklad aj na družstve vo Veľkom Ďure. Predseda Jozef Benčík vysvetľuje, že ročne na výmeru asi 2500 hektárov poberá platby vo výške približne 500-tisíc eur. Na Malte, kde sú platby najvyššie a na hektár dosahujú asi 600 eur, by teda dostal až milión a pol. Rozdiely sú ale aj v okolitých krajinách, ktoré sú pre našich farmárov bezprostrednou konkurenciou. V Rakúsku by dostal na rovnakej výmere asi 670 tisíc eur, v Maďarsku 638 tisíc eur a v Česku takmer 620 tisíc eur. Porovnateľné podmienky majú len v Poľsku, kde je platba na hektár od slovenskej vyššia len o 7 eur.

„To je podľa mňa základné východisko pre bezkonkurencieschopnosť našich poľnohospodárov, lebo keď zoberieme tie krajiny, ktoré sú tu neďaleko a majú platby vyššie, tak jednoducho nie sme konkurencieschopní,“ myslí si Jozef Benčík.

Podľa neho Slovensko je s inými krajinami na jednej úrovni, čo sa týka cien plodín, aj v nákladovej oblasti, za kratší koniec ťahá práve v podporách.

„Cena pšenice, ktorú predávam ja a Rakúšan je v oboch štátoch rovnaká. On je ale ďaleko predo mnou, lebo má o  približne 100 eur podpôr na hektár viac. Ak cena pšenice v Rakúsku klesne napríklad na 140 eur, vyrovná sa s tým. Pre mňa je to suma, pri ktorej som už v mínuse,“ dodáva predseda PD Veľký Ďur neďaleko Levíc.

Na potrebu dorovnania priamych platieb upozorňujú naši poľnohospodári dlhodobo. SPPK ešte pred rokom na spoločnom zasadnutí v Bratislave spísala spolu s ďalšími krajinami aj tzv. Bratislavskú deklaráciu. Jednou z jej požiadaviek je aj konvergencia priamych platieb.

„K tomuto dokumentu sa dodnes svojim podpisom pripojili agrárne samosprávy desiatich krajín EÚ. Je nevyhnutné zabezpečiť férové konkurenčné podmienky, ktoré by eliminovali rozdiely v podporách, založené na historických referenciách, prostredníctvom priamych platieb medzi členskými štátmi EÚ,“ uviedla Jana Holéciová z SPPK.

Problémy s konkurencieschopnosťou v súvislosti s nerovnakou výškou priamych platieb vidí aj Ján Pokrivčák z Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU.

„Priame platby sa môžu používať napríklad vo forme investícií, môžu pomáhať farmárom k získaniu úverov, môžu sa priamo investovať do nákupu strojov a zariadení na zvyšovanie produktivity práce a samozrejme na zamestnávanie ďalších ľudí. Keď fungujeme na spoločnom trhu, tak by mali byť spoločné aj podmienky. Na druhej strane treba povedať, že priame platby samé, neriešia problémy slovenského poľnohospodárstva. Nie sú cieľom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale pomáhajú dosiahnuť čiastkové ciele ako napríklad zvýšenie domácej produkcie, zvýšenie zamestnanosti na vidieku, zlepšenie života na vidieku a musíme otvorene povedať, že súčasné nastavenie SPP na roky 2014 – 2020, ako aj nastavenie priamych platieb, neviedlo k dosiahnutiu tých cieľov, ktorých naplnenie daňoví poplatníci alebo aj iní aktívni farmári chcú,“ dodal Pokrivčák.

Rozdiely vo výške priamych platieb pritom nie sú len medzi jednotlivými krajinami, ale ja v rámci niektorých z nich. Takýto systém rôznej výšky podpôr majú napríklad v Taliansku, Francúzsku či Belgicku.

Na Slovensku dosahovali vlani priame platby na jeden hektár 206 eur, priemer EU predstavuje 265 eur na hektár.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments