Podľa novej legislatívy mali užívatelia náhradných pozemkov požiadať o ich ďalšie užívanie do konca februára. Okresné úrady, ktoré návrhy prijímali, majú na stole asi 15 tisíc žiadostí.

Náhradné pozemky boli v 90-tych rokoch pridelené viac ako 100 000 občanom. V rokoch 1991 až 2007 bolo vyčlenených viac ako 318 000 pozemkov o celkovej výmere 341 000 ha. Viac ako polovica z nich bola v okresoch Levice, Dunajská Streda, Trebišov, Galanta, Komárno a Rimavská Sobota.

Povinnosť žiadať o ďalšie užívanie pozemkov ministerstvo pôdohospodárstva odôvodnilo snahou urobiť na poli náhradných pozemkov poriadok.

„Posledné náhradné pozemky boli vyčlenené pred desiatimi rokmi. Odvtedy mnoho oprávnení na náhradné užívanie zaniklo a množstvo užívateľov náhradných pozemkov ich užíva neprávom,“ uviedol hovorca MPRV SR Michal Feik.

Zo strany farmárov pritom novinka v systéme pozitívnu odozvu nenašla.

„Prostredníctvom tejto novely sa prejavila zmätočnosť vlastníckych a užívacích vzťahov v praxi. Treba však povedať, že dôvodom nie sú ani tak zmeny, ktoré novela priniesla, ako skôr zložitosť právnej úpravy v oblasti pozemkového práva, a s tým spojená neznalosť, resp. nepochopenie právnej úpravy vrátane jej posledných zmien. Tento zmätočný stav možno pripísať legislatívnym zmenám, ktoré odzrkadľovali zložitý historický vývoj pozemkového vlastníctva a užívacích vzťahov k pôde,“ uviedla Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

S novou úpravou nie je spokojná ani Vidiecka plarforma, ktorá dlhodobo poukazuje na problémy, ktoré majú farmári s pôdou. Náhradné užívanie patrí medzi ne.

„Zhodli sme sa na tom, že je potrebné ponechať náhradné užívanie pozemkov tak, ako bolo doteraz, pretože nová úprava je problematická a z nášho pohľadu štát hádže zodpovednosť za zákonné úpravy na samotných poľnohospodárov. Zároveň potrebujeme vyriešiť čo najlacnejšie a najrýchlejšie pozemkové úpravy,“ vysvetlila prezidentka Vidieckej platformy Lucia Gallová.

Ministerstvo pôdohospodárstva si ale za zmenou zákona stojí a meniť sa ho nateraz nechystá.

„Cieľom zrušenia inštitútu náhradného užívania poľnohospodárskych pozemkov je zavedenie poriadku do nájomných a užívateľských vzťahov. Ak Vidiecka platforma požaduje opak, prikláňa sa na stranu špekulantov s pôdou. Dnes najviac ‚kričia‘ práve tí, čo porušujú zákon a obmedzujú vlastnícke práva slušných občanov garantované ústavou. Cieľom MPRV SR je uviesť do týchto vzťahov poriadok a zákonnosť,“ dodal Michal Feik.

Novela zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy vstúpila do platnosti od nového roka, ministerstvo na zákonnú povinnosť žiadať o užívanie náhradných pozemkov opakovane farmárov upozorňovalo. Farmári ale naďalej tvrdia, že novela ich voviedla do neistej situácie a kritizujú pretrvávajúcu rozdrobenosť a majetkovú neusporiadanosť pozemkového vlastníctva.

„Aj vďaka nej sú nám kladené otázky typu, kto je resp. bude oprávnený užívať príslušné poľnohospodárske pozemky, ktoré boli v minulosti vyčleňované do bezplatného náhradného užívania v nasledujúcich rokoch,“ uzavrela Jana Holéciová z SPPK.