Zadajte hľadaný výraz

Z domova Živočíšna výroba

Jahňacina je u nás sezónna, chýba trh

Jahňacina je u nás sezónna, chýba trh
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Spotreba jahňacieho mäsa je u Slovákov dlhodobo nízka. V priemere každý z nás zje za rok len asi 20 dkg jahňacieho mäsa. Nízky záujem je jedným z dôvodov, prečo väčšina slovenských jahniat odchádza do zahraničia. V tomto roku ich naši chovatelia vyviezli asi 85-tisíc, čo je ale oproti minulosti menej o desiatky tisíc kusov.

„Je to jednak z dôvodov nižšieho stavu bahníc, ale aj preto, že časť jahniat, zhruba jedna tretina, zostáva v záhradách, kde si ich naši ľudia dokŕmia a majú za 4 až 6 mesiacov kvalitnú jahňacinu,“ uviedol Igor Nemčok zo Zväzu chovateľov oviec a kôz.

Zvyšujúci sa záujem pociťujú aj na družstve v Žemberovciach, kde majú asi 1000 oviec plemena cigája, a to vrátane šľachtiteľského chovu.

„Táto ovečka je v podstate trojúžitková, to znamená, že je vhodná na ovčie mlieko, na vlnu aj na jahňacie mäso. Dá sa ale povedať, že na Slovensku je jahňacina sezónna a záujem o ňu je najmä na Veľkú noc alebo ešte na Vianoce. Väčšina chovu je na export a až 80-percent putuje do Talianska. Môžeme konštatovať, že u nás spotreba jahňaciny stúpa, ale nie tak výrazne, ako napríklad v Taliansku, Grécku, Bulharsku alebo Rumunsku,“ hovorí predseda družstva Milan Halmeš.

Sezónnosť v prípade záujmu o jahňacinu potvrdzuje aj Ondrej Debrecéni z Katedry špeciálnej zootechniky na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Tomu sa podľa neho prispôsobili aj naše chovy.

„V súčasnosti chováme okolo 370-tisíc oviec, ale produkčná kapacita by teoreticky mohla byť aj trojnásobne väčšia. Máme dostatok trvalo trávnatých porastov a ich vyžitie je veľmi efektívne cez chov oviec, ako aj hovädzieho dobytka. Po zmene ekonomických pomerov nedošlo pri chove oveic k takému výraznému prepadu ako u ostatných druhov hospodárskych zvierat. Takmer úplne ale boli zlikvidované mäsové plemená oviec, pretože trh s jahňacím mäsom na Slovensku prakticky neexistuje,“ skonštatoval Ondrej Debrecéni z SPU.

Dôvodom je aj to, že slovenskí spotrebitelia nemajú o jahňacinu výrazný záujem a preferujú iné výrobky.

„Časť novonarodených jahniat zostáva na reprodukciu a zvyšku sa farmári potrebujú zbaviť, pretože jahňatá blokujú dojenie oviec a produkcia mlieka a mliečnych ovčích výrobkov je prvoradá a ekonomicky výhodnejšia,“ dodal Debrecéni.

Výpočet ekonomickej efektívnosti ponúka Igor Nemčok, ktorý hovorí, že na jeden kilogram prírastku jahňaťa je potrebných 5 litrov mlieka.

„Keď si to prerátame na eurá, tak je to 5 eur. Prírastok 10 kg predstavuje 50 eur. Keby som robil len mlieko a predal ho, mám 50 eur príjem, takto mám príjem za jahňa zhruba 25-28 eur,“ uviedol Igor Nemčok.

Prebytok jahniat sa naplno prejavuje na jar, keďže chovatelia sa prispôsobili trhu a uplatňujú skôr sezónny spôsob chovu. V jarných mesiacoch je preto jahniat najviac a aj cena jahňaciny klesá.

„Pamätáme si na časy, keď sme jahňatá predávali za 100 slovenských korún. Zaujímavá by teda bola cena okolo troch eur. Momentálne ich ale predávame za 2,20 až 2,30 eura za kilogram,“ dodal Milan Halmeš z PD Žemberovce.

Podľa Ondreja Debrecéniho má ale jahňacina na slovenskom trhu aj svojich fanúšikov, ktorí sú ochotní za kvalitné jahňacie mäso zaplatiť vysoké sumy. Najkvalitnejšie mäso tohto druhu sa z dovozu predáva za asi 25-28 eur za kilogram.

„Je to zaujímavý produkt, ale musí na jeho produkciu nadviazať celý systém chovu, to znamená prejsť na mäsové plemená a celoročné bahnenie. Nie je problém mať za dva roky, tri obahnenia ovce. Pokiaľ by sa vytvoril trh, určite by sa mohla niekoľkonásobne zvýšiť ponuka týchto ťažkých jahniat,“ uviedol Debrecéni.

Podľa neho pritom do vytvorenia trhu musia investovať predovšetkým samotní chovatelia.

„Je na chovateľoch alebo na iniciatívnych obchodníkoch, aby vytvorili trh. Pozitívny príklad je u chovateľov v okolí Považskej Bystrice, ktorí robia každoročné promo-akcie chovateľov, rodinné farmy obetujú jedno-dve jahňatá, urobia guľáš, výrobky, ukážu, ako sa dá toto mäso spracovať a takto propagujú spotrebu. Čo mám informácie, z regiónu v okolí Považskej Bystrice sa do zahraničia nepredáva žiadna jahňacina. Všetko zostáva doma a myslím si, že to je cesta, ako zlepšiť aj náš sortiment o kvalitné jahňacie mäso a ako zvýšiť aj ziskovosť chovateľov,“ dodal Ondrej Debrecéni.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
A.K.
A.K.
31. marec 2018 20:42

Veľmi pokojné hodnotenie v tejto pos-atej dobe pre chovateľov oviec. Čo tak porovnať sa so zahraničím?

Lojzo
Lojzo
2. apríl 2018 9:12

Pán profesor Debrecéni.Nechcite byť univerzálny rozum a glosátor ovčiarstva. Pov. Bystrica nikdy nebola meradlom pre chov oviec. Koľko Vy investujete do zdravej ovčej výživy.? Otázka trhu j e produkcia mlieka,aby sme ho nemuseli dovážať! Bryndza je naša aj bude. Čo skôr získam a a na trhu uplatním ,mlieko alebo mäso,pán… Celý komentár »