VÚB
VÚB

Marcinčin: Navrhujeme obmedzenie platieb pre veľké farmy

Najmenej rozvinuté okresy na Slovensku najviac trpia súčasným modelom poľnohospodárstva, v ktorom 5 % veľkých korporatívnych fariem získava takmer tri štvrtiny priamych platieb, čo je asi 300 miliónov eur ročne, pričom zamestnáva len štvrtinu zamestnancov v poľnohospodárstve. Myslí si to splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin.

 Marcinčin: Navrhujeme obmedzenie platieb pre veľké farmy

Slovensko je podľa neho v tejto situácii závislé na dovoze potravín od zahraničných malých fariem, namiesto toho, aby využívalo svoj potenciál a umožnilo vlastným občanom podnikať v poľnohospodárstve a konzumovať zdravé domáce potraviny. Vo štvrtok (12.4.) preto predložil predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD) analýzu a návrhy potrebných zmien v poľnohospodárskej politike Slovenska.

"Splnomocnenec napríklad navrhuje, aby vláda podporila rodinné farmy, ktoré majú komparatívnu výhodu v činnostiach náročných na prácu ako produkcia ovocia, zeleniny a živočíšna výroba, či presun zdrojov z priamych platieb späť do Programu rozvoja vidieka a obmedzenie platieb pre obrovské farmy. Desať návrhov vychádza z analýz a opatrení akčných plánov jednotlivých okresov," informovala Dušana Raslavská z útvaru splnomocnenca na Úrade vlády (ÚV) SR.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

opäť odborník na poľnohospodárstvo resp. na všetky oblasti: Profesijná aktivita napr. : 2009 samozamestnaný, pracoval pre Nadáciu otvorenej spoločnosti – OSF, a v apríli až auguste ako poradca ministra financií SR 2002-2008 Ekonóm pre Slovensko a Slovinsko, Svetová banka, Bratislava 2001 Ekonóm, Svetová banka, Bratislava. Výkonný riaditeľ, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku 2000 Ekonóm, Svetová banka, Bratislava 1998-2000 Výskumník, Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Bratislava a Prešov 1996-1998 Výskumník, Centrum pre hospodársku politiku, Bratislava 1995 Výskumník, Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy, MESA10, Bratislava. Poradca českého ministra hospodárstva 1992-1994 Výskumník, Inštitút národného hospodárstva, Česká akadémia vied, Praha 1990-1991 Výskumný asistent, Inštitút ekonomických štúdií na Karlovej univerzite, Praha realista / 15.04.2018

Este mu chyba praca na farme lebo teoretickych funkcii ma ako vidim dost a najlepsie by bolo keby sa k polnohospodarstvu vyjadrovali odborne zdatny ludi a pravne vedomi a hlavne polnohospodari Realista / 15.04.2018

žiaľ to nie je prvý výplod p. Marčišina - skrátka na Slovensku školstvu a poľnohospodárstvu rozumie každý - veď každý chodil do školy a skoro každý sa narodil na vidieku a keď už on nie tak jeho rodičia...... realista / 15.04.2018

Nevie niekto kde je zverejnené to dielo ? Nejako sa mi nedarí ho nájsť ... Všade sa iba píše aké obsahuje geniálne opatrenia... realista / 15.04.2018

Je až neuveriteľné, že na stôl predsedu vlády sa dostane materiál bez hlbšej diskusie s poľnohospodármi! Som zvedavý na ďalšie reakcie a diskusiu pod článkom. Optimista / 16.04.2018

Určite by nebolo treba riešiť poľnohospodárstvo takými "odborníkmi", keby jeho dedo, komunista, nezobral majetok môjho deda - gazdu násilne do družstva. Realista / 16.04.2018

Konecne to niekto pomenoval. Už roky sa na Slovensku podporujú veľké korporátne farmy a sebestačnosť sa neustále znižuje. Sme vývozcom komodít a dovozcom potravín presne ako najhoršie africké krajiny. Je nutné skoncovať s darebákmi v podobe veľkých agrobarónov. PS: asi budete na mňa poniektorí reagovať: používajte čísla, argumenty a nie urážky. Ďakujem. STROPOVANIU ÁNO! Zdravý rozum / 16.04.2018

Frflete, nadávate, ale je to správny nápad. Veľká farma, ak má byť postavená na rovnakú (teoreticky, lebo v praxi je to nevykonateľné, veľký je vždy silnejší) úroveň s malou farmou, tak jej výhoda je na úrovni 10 a viac percent. Čiže napríklad zníženie priamych platieb pre veľké farmy o 5 % ich ešte stále stavia nad úroveň malých. Ja som aj za ďalšie veci. Napríklad dať skutočne len základnú platbu 130 €/ha a greening vyplácať len ak skutočne niečo seje alebo pestuje na poli a skutočne dodržiava šetrné hospodárenie, ale nie mulčovanie. T.j. napríklad má zvieratá a to aj na OP a nie len TTP. A peniaze vrátené z priamych platieb použiť len na podporu živočíšnej výroby a špeciálnej výroby s vysokým podielom práce. Dať reálne možnosť predávať malým produkty priamo bez plnenia prehnaných podmienok a diferencovať kontroly a podmienky podľa veľkosti. G.S. / 16.04.2018

"G.S." a "Zdravý rozum" vyjadrujete sa ako nejaký pubertiaci. Nikto, a teda ani jeden z vás, nepozná danú analýzu, ale disktujete o nej akoby bola všeobecne známym, verejným materiálom. "Zdravý rozum" očakáva dokonca nadávky. Veď to je absolútne smiešne, až absurdné! Ukazuje to na stav, keď už nie sme ochotní nič počúvať, nikoho akceptovať, lebo každý z nás má predsa ten najlepší názor, aj keď presne nevieme o čom diskutujeme. A teraz si vezmime, že bude potrebné naozaj diskutovať o nejakom strategickom materiály, napr. o budúcej SPP. To si ani nechcem predstaviť... Optimista / 16.04.2018

Pan zdravy rozum ja si myslim ze tu je podporovany kazdy kto splna podmienky ci je velky alebo maly tu nie je problem s velkostou fariem ako to opisujete tu je zakladny problem ten ze sa zlikvidoval potravinarsky ,mäso spracujuci priemysel a konkurenciaschopnost voci zahranicnym vyrobcom ,tu nie farmarov treba obvinovat ale politikov ktory sposobili tuto katastrofu len ked cuvnete takych 35 rokov dozadu tiez tu boli iba velke podniky a boli efektivne boli sme sebestacny ba aj vyvazali produkty do tretich krajin a teraz , tu je chyba systemu nie velkosti tej sa aj tak nevyhneme a neviem kto bude pracovat na tych malych farmach lebo zaujem je mizerny a konkurovat retazcom to bude tiez zabava ale vela stasia prajem Realista / 16.04.2018

Pán "optimista". Však prečítajte si článok, aby ste vedeli o čom diskutujeme, keď tvrdíte, že neviete. Teší ma, ze ste nenadávali. Argumenty na podporu rodinných fariem a obmedzenie veľkých sú jasné: rozvoj vidieka, sociálny kapitál, krajinotvorba, zamestnanosť a produkty s vyššou pridanou hodnotou, turizmus, diverzifikácia a najmä podieľanie sa rodinných fariem na procese tzv. zelenej revolúcie. Pán "optimista", smelo povedzte optimistické argumenty v prospech optimistického vývoja nášho poľnohospodárstva. Zdravý rozum / 16.04.2018

Pán "realista" : už sa nevracajme do minulosti. "Čo bolo bolo, tetaz som majorom ja." A prestaňme hľadať chybu u druhých. Je to u nás zlé? No je. Máme riešenie? No konečne ho Marcinčin naznačil. Tak dajte argumenty a už sa zobuďme zo socialistických snov. Lebo ako hovorí jedna ľudová múdrosť: "preceda sa ráno sa zobudil a ruka v šerbli" Zdravý rozum / 16.04.2018

Čo si tak predstavuješ pod pojmom rodinná farma ? Otázka pre Zdravý rozum... . agrisato / 16.04.2018

Rodinná farma, som zabudol, že na Slovensku neznámy pojem. Rodinná farma je predsa farma jednej rodiny. Otec mama a deti. (Aby bolo jasné, nie rodič1 a rodič2 - lebo tam vzniká problém, že kto bude dvojka) Rodinná farma je bez zamestnancov, maximálne má sezónnu výpomoc. Rodinná farma nie je majiteľ firmy so ženou a deťmi s množstvom zamestnancov, ktorých ani nepozná - táto totiž je be(z) zamestnancov. Zdravý rozum / 16.04.2018

Myslíš, že sa nájde toľko zanietencov , ktorí by obrobili celé Slovensko? agrisato / 16.04.2018

Otec pred 27 rokmi začal s 50 ha čo komunisti zobrali pradedovi, ktorého ešte navyše posadili do leopoldova. Dnes vlastni farmu o 4300 ha robím tam ja so ženou, brat, sestra, a naše deti chodia na farmu cez prázdniny pomáhať. Mame samozrejme aj zamestnancov. Odvedieme za nich ročne 2 milióny iba na odvodoch. Ročne vyrobíme cca. 60.000 ton zemiakov a zeleniny, ktorú by naša krásna krajina inak doniesla z Poľska, či z Nemecka. S bratom sme ráno o 6.00 na rozkaze a riešime prevádzku. Všetko čo mame sme si odmakali. Zdravý rozum sa mi snaží vysvetlit že nie sme dosť dobrý aby som sa považoval za rodinnú farmu. Prepáč ale keď budú pretrvávať takéto názory možno zajtra niekto navrhne že nás “kulakov” treba v lepšom prípade zavrieť. Jasne veď úspech sa predsa neodpúšťa. Čo si to vravel o tých socialistických snoch? Juraj Mačaj / 16.04.2018

"zdravému rozumu" - ak to tak možno nazvať - základná otázka čítal si uvedenú analýzu ??? realista / 16.04.2018

Vedel som, že rozprúdim diskusiu a teší ma to. No sklamaný som, že žiadne argumenty v prospech veľkých fariem. A ešte: zostávame pri vykaní, nepotykali sme si. Pánovi realst: pointu z uvedenej štúdie máme v článku a komu sa treba vyjadriť. Pánovi Mačajovi: Keď ste začínali, boli ste vcelku odlišní od toho čo ste teraz - (ako v piesni Obrázky od H.Vondračkovej). Na Slovensku je veľké množstvo šikovných ľudí, ktorí mohli byť omnoho lepší ako vy, len nemali tých 50 ha na začiatku a teraz sú v zahraničí. Možno by bolo lepšie pre vás i pre ostatných, keď sa prestanete naháňať za hektármi, a začnete robiť hotové potraviny. Nie je podstatné, kto koľko ha obrába, ale kto akú hodnotu z ha prinesie do krajiny (a môže to byť aj hodnota kultúrna). Najväčšia irónia, že tí, čo si myslia, ze sú nepostrádateľní najviac škodia spoločnosti. Ale povzbudivé je, že takí ako Vadala vysvetľujú spoločnosti, že dávat dotácie veľkým je ako kŕmiť potkany... STROPOVANIU ÁNO Zdravý rozum / 17.04.2018

Aha zabudol som ešte: určite sa nájde toľko zanietencov. Tak ako sa ich toľko našlo v Írsku, Holandsku, Belgicku, Nemecku etc. Aha vravím krajiny s malými farmami, kde bolo poľnohospodárstvo vždy prioritou vlády? Nezdá sa Vám, že tieto krajiny sú aj vďaka poľnohospodárstvu najbohatšie? Príkladom prepojenia poľnohospodárstva na pracovité obyvateľstvo a hospodársky rast je aj Poľsko - typické svojimi malými farmami: Poľsko ani v čase krízy nezažilo hospodársky pokles a možno povedať, že napriek omnoho ťahšej porevolučnej situácii narozdiel od nás neustále ekonomicky i infraštruktúrne rastie. Povedal by som, že nás predbehlo. Ešte stále nechápete, že význam poľnohospodárstva je vo výchove budúcich podnikateľov a všeobecne múdrych a zručných ľudí? Zdravý rozum / 17.04.2018

Pozdravujem Ťa "Zdravý rozum" ! Správne si to popísal o veľkých a malých farmach. No, to čo napísal pod značkou "Juraj Mačaj" tak musím reagovať,ale záporne! Ak vyplatil 2000 000.-EUR ročne na odvodoch,tak to vyzera,že jeho pracovnik pri zárobku 2000.-EUR/mesiac v hrubom, mal by odvody cca 800.-EUR/mesiac za jedného pracovníka. Preto 2 miliony by postačili pre cca 200 pracovníkov. On je zamestnaný s manželkou ,bratom a čiastočne aj detí počas sezóny. Pýtam sa: máte ďalších cca 197 zamestnacov? Zarobí vaš pracovnik-robotník 2000.-EURv hrubom za mesiac? Robia všetci robotníci celý rok-12 mesiacov ? Tak odvody 2 mil. EUR postačia!!! Použil som "hrube" čísla,aby to bolo prehľadnejšie. Ale ak by vaše 4300 ha malo 43 ďalších rodín-rodi. fariem/traja z rodiny/ po 100ha na malú farmu,tak by bolo zamestnaných min.130 ľudi, aj vy toľko zamestnávate-celoročne??? Neviem koľko ste "osobne"postavili budov,alebo gazdujete na pôvodnom JRD ? Tak tieto blúdy nepíšte,že by sa muselo všetko dovážať z Polska atď, a vy ste "kuláci" spasitelia celého SK!!! Však v poslednom čase sa to ukazuje ako sa čerpajú dotácie-ešte to zrejme nie je koniec! Ján / 17.04.2018

Pán “zdravý rozum” chcel som iba uviesť príklad ,že ako niečo čo začne v malom a je úspešne môže vyrásť. Na Slovensku je veľa príležitosti a mozem vás ubezpečiť že ak niečo bráni dnes v podnikaní v poľnohospodárstve nemusí to biť primárne nedostatok pôdy, či iných prostriedkov. Môže to byt fakt že to proste ľudia nechcú robiť. V tom Holandsku tých rodinných fariem tiež ubúda. Ešte jedna dve generácie a budú aj tam mnohých veľký. Ja som za stropovanie ale musia zobrať do úvahy že zamestnávame ľudí a platíme dane a odvody. Juraj Macaj / 17.04.2018

Preco by sa malo brat nieco do uvahy pri velkycj farmach? (rozumej nad 300 Ha). Clovek, co ma 3000 ha nie je rodinna farma, ale megaloman. Tito ludia si myslia, ze su neviem akí uspesní, a budu sa s vami vadiť za 2 áre pôdy, ako keby im to ublizilo a zruinovalo. Toto je problem slovenska, velki farmari, ich nezaujima vidiek, ich nezaujima nic, iba peniaze, ktorych maju extremne vela a tym zvysuju rozdiel medzi chudobou a megabohatstvom, uplne devastuju strednu triedu dedinskych farmarov. Este by som upresnil, ze rodinna farma by mala byt farma, ktora zo 70 % hospodari na uzemi katastra, v ktorom ma sidlo, alebov okruhu 3 km. Mar / 17.04.2018

Macaj máš pavdu ak niekto začně v malom može takto vyrásť na 43OO hektárou ale napred musí príst bolševik a ostatných vyhnať bez bolševika je to v normálnych štátoch vylůčené!!!!Taktiež nejdě takto začať zvonka viš čo tým myslím!!! / 17.04.2018

ad "zdravý rozum" ospravedlňujem sa za tykanie, ale vzhľadom k niektorým infantilným názorom som si Vás dovolil zaradiť do kategórie "mladý farmár" a tým všetkým na okolí tykám...(mladý farmár - viz príslušné nariadenie EK) realista / 17.04.2018

Ak sa spýtate kohokoľvek na západe či by chcel namiesto svojich 150 ha hospodáriť na 3000 ha, väčšina povie že áno a preto sa sem aj sťahujú. Ak vy pôsobíte v poľnohospodárstve a máte 20 - 150 ha, teraz nadávate na veľkých, ale keď najbližšie dostanete šancu získať viac pôdy na 100% pôjdete do toho. Je to prirodzené. My sme narástli lebo sme v 2001 začali dodávať reťazce so zeleninou a zemiakmi a nevedeli sme vyrobiť toľko koľko sme vedeli dodať. Mali sme konkurenciu a báli sme sa že ak budeme malý nebudeme pre reťazce podstatný. Keďže zemiaky musíte robiť v osevnom postupe s 4 - 5 ročnou prestávkou potrebovali sme viac pôdy. Čas ukázal že sme mali pravdu, dnes dodávame napríklad TESCO v Čechách, na Slovensku, ale aj v Maďarsku. Ak by sme to nevedeli dodávať tak mali ako druhú alternatívu jednu poľskú firmu. Takže by sme nemali zeleninu zo Slovenska ale z Poľska. Ja som na to hrdý čo sme dokázali a ideme ďalej, lebo nevidím veľa záujmu o pestovanie zeleniny. Čo sa týka tých začiatkov z "vonku" neviem čo tým myslíš!!!! Juraj Mačaj / 17.04.2018

Ja by som dal p. Mačajovi ešte raz toľko pôdy lebo vie robiť to čo robí-. produkciu s pridanou hodnotou. A to hovorím o ňom a ďalších veľkých, ktorý PRODUKUJÚ a ZAMESTNÁVAJÚ, nie o kadejakých veľkých grázloch. RS / 17.04.2018

Nasa rodina vyse 20 rokov hospodari tiez sme zacali na 20 ha a teraz sme na vyše 2000 ha a dovolim si povedat ze z poctivej a tvrdej roboty vela zakernych ,zavistlivych nam robili problemy aj z pozicie moci a prezili sme a u nas je co aj vidiet co sa tu vybudovalo a teraz mam byt trestany ze som velky, ja so na to hrdy ze co sme dokazali a maly farmar po com tuzi ze bude poberat viac dotacii a mysli si ze spasi svet sam zo sebou bude mat problemy a nakoniec sa toho vzda lebo zisti ze uz z domu zobral vsetky uspory a co preda to velkemu alebo silnemu a zas bude tam odkial prisiel Realista / 17.04.2018

A este jedna vec poliak ma uplne inu strukturu fariem ako my tak ich cestou sa ist neda vobec a ty co si myslia ze ano tak su uplne mimo Realista / 17.04.2018

Škoda takej diskusie, kde som nepočul jediný argument, prečo by mali byť veľké farmy dobré. Ak len to, že budú dodávať do Tesca, tak to je smutné. Pánovi "realistovi": Však práve, že ideme inou cestou ako poliaci. A vidieť výsledky aj smerovanie nášho poľnohospodárstva - pôda zahraničným, potraviny z dovozu. Hlavne, že máme repku - a ešte pekne zadotovanú. A pokým s tým smerovaním nič nespravíme, tak tých 2000-4000 ha_ých zhltnú takí, čo majú iný kapitál a 10000-ce ha. Akoby som hrach na stenu hádzal. Sa cítim ako na Titanicu: vysvetľujem, argumentujem - a ľudia si stále svoje tancujú. A pánovi Mačajovi: Mnoho ľudí ešte stále chce pracovať v agrosektore. No nemajú šancu. Tí dobromyseľní veľkí priatelia, plní rečí o pomáhaní, im tak maximálne ukážu paragraf z 504 a pošlú ich preč. Hoci to bola ich dedovizeň - vlastníctvo - dedičstvo... Priestor, kde mohol začať nový mačaj.. Ťažko vám to ale vysvetlím, keď vy ste už do rozbehnutého nabehli a sami ste nezažili začiatky... Viete, cyklus každej firmy je: začiatok-rozvoj-udržanie-pád. Pre Slovensko je najlepšie aby čo najviac firiem bolo v tej fáze rozvoj. Nemáme to tak. Veľa firiem sa odovzdá druhej generácii, ale problémy nastávajú pri tretej generácii, tá, keď je podnik priveľký, zvyčajne predá čo vidí. A celá snaha ide ...do rúk finančníkov. Ako vraví jedna ľudová múdrosť: "čo sa človek v živote natrápi a nabuduje, -kým o všetko príde..." Ešte stále nechápete, že veľkí farmári Slovensku viac škodia ako pomáhajú? Musia byť zastavení tak, ako boli zastavení Coca-cola, AT&T, PAN AM a ďalší... Poľhospodárstvo nie je podnikanie ako každé iné: je o tvare krajiny, živote vidieka, zdravých potravinách, udržiavaní tradicií a tradičných potravín, zachovaní dedičstva otcov. To nie je miesto na nadmierne obohacovanie sa, pranie špinavých peňazí a ruinovania pôdy! Zdravý rozum / 17.04.2018

Pan zdravy rozum prepacte mi ale vy ste trochu mimo reality neviem ci ste farmar ale skor mi pripadate ako ucitel Realista / 17.04.2018

Ukazuje sa ako červeným agrobarónom ide iba o uch nenažranosť. Aburto / 17.04.2018

Zdravý rozum ak vieš tak dobre makať na poli, alebo v maštaly ako vieš písať tak sa u nás zastav. Vážne momentálne hľadám dvoch mechanizatorov a dvoch agronomov. Budem tá na rukách nosiť. Postavím ti dom, dostaneš auto a plat lepší ako ITckar. Juraj Mačaj / 17.04.2018

Re: Juraj Macaj: Ale ved presne o tom to je, ze uspesne a etablovane firmy uz nepotrebuju podporu, pomoc, dotacie... A blahozelam Vam. ni / 18.04.2018

Na Slovensko sa dovezie 60.000 ton zemiakov, 130.000 ton zeleniny nášho pásma, 80.000 ton ovocia, prevažne jabĺk, 18 mil. litrov vína by sme vedeli vyrobiť naviac u nás a nahradiť tak dovoz. Toto sa ale samé nespraví, treba to tiež podporiť. Nepozerajme sa či je niekto malý, či veľký, ale čo vyrába. Pravidlá by mali byť. Mali by byť také, aby ten kto vyrába a zamestnáva vedel sa rozvíjať. Čiže zvoľme vhodný pomer medzi rozvojom a samozrejme aj solidaritou a krajino-tvorbou. Tam kde sa dá rozvíjať, lebo to umožňuje trh, tam treba zvážiť výšku podpory, určite nie je možné nahradiť dovoz v tých citlivých komoditách bez dotačného stimulu. Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva nastavila finančné rámce, ale v skutočnosti do tých citlivých komodít peniaze cez PRV nešli. Niektorý však rozvíjajú výrobu v týchto komoditách aj napriek tomu a veria tejto výrobe a idú do úverov, ale ak tomu neverí štát a nepodporí to, ako presvedčíme banky aby tomu verili. Môžem Vás však ubezpečiť, že ten kto nebude mať vysokú produktivitu neprežije a skrachuje, či je veľký, či je malí. Poľnohospodárstvo nie je žiadna idylka, je to tvrdá práca a neistota. A ešte posledná vec, na podporu stimulov do špeciálnej RV. Z každého 1 ha zeleniny a zemiakov odvedie poľnohospodár iba na odvodoch 600 - 800 EUR ročne do štátneho rozpočtu. Ak štát podporí takúto výrobu, ale rozumne, trebárs cez odbytové organizácie, každé investované EUR sa mu vráti do 7 - 8 rokov. To nie je dotácia, ale investícia so zabezpečenou návratnosťou. Juraj Mačaj / 18.04.2018

To keby predstavitelia nasho statu alebo len nasho rezortu rozmyslali 7-8 rokovo dopredu, tak by sme boli inde a nie v tomto marazme. Pan Macaj to urcite robi dobre- robi specializovanu vyrobu a zjavne dobre a urcite by bol spokojny aj s nepriamou podporou- znizenie dani a odvodoveho zatazenia. Urcite by takato podpora farmarom pomohla viac, ako tieto rozkradane agrodotacie. A povedzme si otvorene-gro velkych firiem funguje z dotacii a ich podnikanie je len drancovanie pody- najcastejsie cudzej- pestuju obilniny, repku, slnecnicu a teraz max tak soju. Nicia podu castym pouzivanim herbicidov- to uz nehovorim o ich bezohladnosti voci okoliu, ked vysychaju kvoli postrekovaniu vo velkom vetre vetrolamy, vinohrady, dokonca aj zahrady. Toto maly farmar nikdy nesposobi. Ono ale stropovanie asi aj tak nic neriesi, lebo velki jednoducho rozdelia agropodnik na viac malych a vybavene. Chcelo by to systemovu zmenu, a ta uz nebude v rukach SR. ni / 18.04.2018

Obdivujem Juraj tvoju božskú trpezlivosť pri vysvetľovaní danej situácie. Roman / 18.04.2018

Ad Realista: "keby jeho dedo, komunista, nezobral majetok môjho deda - gazdu násilne do družstva" Viete aspoň, ako sa volal dedo p. Marcinčina a kde mal polia? Že sa Boha nebojíte takto klamať! Anton / 19.04.2018

Dlho som tu nebol. Už mi aj vynadať stihli. Zdravý rozum má pravdu a ja som to tiež písal. Nikto nevraví, že veľké farmy máme zlikvidovať. Ale má tu byť určitý strop pre podporu pre veľké farmy. Aby nám tu nevznikali stotisícové latifundia. Nemá to žiaden zmysel dávať peniaze takýmto molochom. Hľadať nejakú strednú cestu. Do tých zhruba 400 ha podporovať rovnako a potom platby znižovať. Farma s tisícmi ha je z dôvodu svojej veľkosti automaticky na tom lepšie a potom neumožní rozvoj iných v svojom okolí. Jednoducho ich bude dusiť. Realista a Mačaj nech napíšu koľko peňazí medzitým čerpali na techniku , budovy a podobne navyše oproti priamym platbám. Nech si to porovnáme s malými. Hneď pochopíte o čom to je. Veľká farma si môže ľahšie dovoliť úver, lízing a napísať a prefinancovať projekt.Jednoducho dokáže akumulovať oveľa viac zdrojov. A preto by to malo byť limitované hoci aj cez ha. Máš nárok na podporu maximálne do takej výšky. Jednoducho aby aj iní pri nich prežili a aby vidiek mal nejakú prácu a neutekali všetci do fabrík. Inak bude vidiek mŕtvy. Veľký farmár nezamení na vidieku desiatky a stovky roľníkov. Potom neexistuje nič iné. Dokážete to pochopiť, alebo to beriete len ako útok na vaše príjmy? Ja vám prajem, nech sa vám darí, ale vravím len aby ste sa riadili týmto "Ži a nechaj žiť". G.S. / 19.04.2018

Pán Anton. Vy musíte byť dedo pána Marcinčina. Trafená hus zagága. Realista / 19.04.2018

Všetci sa tu priete, veľký poľnohospodár , malý. Nepočul som ani jednu zmienku alebo nadávku na tých, ktorí stvorili tento systém. Trochu dlhšie hospodáriaci pamätáte, keď sa rozhodovalo za Simona či platba na plochu , alebo platba na farmu? Terajší stav je iba následok. / a aj trocha slovenskej závisti / Milan / 19.04.2018

Sú na západe také lokality kde sú odbytové organizácie čo združujú aj 3000 malých farmárov. Ako to robia netuším. Ja som na čele malej odbytovej organizácie sme asi 7 farmárov, ale jeden je najväčší a má hlavné slovo. Ako ale sledujem našu diskusiu a podľa toho ako poznám povahu Slovákov takéto združenie by sa do 2 - 3 rokov rozpadlo. Asi by ani nezačalo, lebo závisť. Juraj Mačaj / 19.04.2018

Pre pana Mačaja: Ja budem pracovať na farme - ale len na svojej. Ruku na srdce, ani vy by ste nepracovali s takým nasadením, keby ste robili pre nejakého druhého... A tu je jadro problému, prečo niet mladých v poľnohospodárstve... Zdravý rozum / 20.04.2018

Pán Mačaj nězaklíňajtě sa závisťou slovákou keď stě něpochopil sůdržnosť 3OOO malých sedliakou! / 20.04.2018

Pre Zdravý rozum a pre " ", V trhovej ekonomike v konečnom dôsledku každý niekomu slúžime. Robiť na vlastnom, neznamená že robím iba na seba. To je ilúzia. Robiť na vlastnom znamená mať väčšiu možnosť voľby o rozdeľovaní obmedzených zdrojov (pôda, práca, kapitál...). V praxi však mnohý ľudia pracujúci na pracovný pomer v otvorenej spoločnosti, môžu mať oveľa viac priestoru na realizáciu ako keby robili na svojom. Čo sa týka tých 3000 farmárov, tak ja som to pochopil. Drží ich pohromade núdza. Ak by sa nespojili skrachovali by. V praxi však takéto spojenie môže vykazovať značné prvky socialistického zriadenia a navyše jednotlivý členovia môžu mať menej, pri vyššom riziku ako keby robili na pracovný pomer. Ľudia sa však nesprávajú čisto rozumne a hlavne poľnohospodárstvo je do veľkej miery životný štýl a ľudia to robia z lásky. Musí to tak byť, lebo ináč sa nedá pochopiť, prečo to mnohý ešte robia. Juraj Mačaj / 20.04.2018

Aha?? drží ich pohromade nuza.......tak prečo stále vystrkujetě ich dotácie?? 4tisícky hektárou..... nuž to musítě byť veľmi zamilovaný!!!! / 20.04.2018

Načo tie emócie? Pochopte že ja neútočia na malého farmára, nepoznáš má. Keď otec začínal zbierali sme od rana do večera zemiaky ručne na 7 ha. Trhová ekonomika a vysoký tlak na efektivitu spôsobil, že pokial pred 80 rokmi bol môj pradedo s povedzme 25 ha rolí najväčší gazda v dedine, dnes máš problém s 200 ha prežiť, takze si musíš rozmyslieť čo si kúpiš a na dovolenku v lete rovno zabudni. Ak chcete kapitalizmus ten vytvára veľké farmy, socializmus v 50tych rokoch u nás tiež vytváral veľké farmy. Socializmus v EU dnes udržuje malé farmy za cenu vysokých nákladov. Otázka je ako dlho sa budú ešte občania EU chcieť skladať na farmárov? Juraj Macaj / 21.04.2018

Ako má začať tá malá farma, keď na Slovensku vláda zakázala občanom kúpiť si pôdu a začať podnikať v pôdohospodárstve ? Mám na mysli Zákon 140/2014 o ktorom Ústavný súd "nevie"už štyri roky rozhodnúť, či je protiústavný. Najskôr je potrebné 3 roky podnikať v poľnohospodárstve (asi na parkovisku alebo letisku) až potom má občan možnosť kúpiť pôdu. Tak nech mi nikto nehovorí, že Smer tu nehrá výlučne pre oligarchov. Inak ten zákon je celý komický a zaslúžil by si pozornosť humoristických časopisov vo svete a tuším ho chcú ešte vylepšiť. Marek / 21.04.2018

Z môjho pohladu je ten zákon primárne určený proti finančným investorom. Ak máš aspoň strednú poľnohospodársku školu a 3 roky praxe v PD, alebo inej poľnohospodárskej firme mal by si mat nárok. Myslím tým ja by som ten zákon v tomto duchu kľudne novelizoval. 3 roky praxe sú však nutne. Aj právnici musia byt najprv koncipienti aby sa mohli stať advokáti. Juraj Mačaj / 21.04.2018

pre pôdydychtivého Mareka --->> nie je to pravda....problém je, že vlastníci nechcú lacno predať ( nie sú padnutí na hlavu) realista / 21.04.2018

Práve naopak. Zákon má zabrániť predaju pôdy za trhovú cenu. Poškodzuje vlastníkov. Tí nemôžu predať komu chcú, ale tomu, kto v obci podniká v polnohospodárstve. A ten by bol asi udretý, keby vysolil za hektár 3-5 tisíc, keď ju má prenajatú za pár desiatok eur ročne. Navyše má prednostné právo ďaľšieho nájmu po uplynutí dohodnutej doby a čo je najlepšie za tzv."obvyklú výšku nájmu" ktorú zverejní pozemkový úrad za predošlý rok. Takže keď napr. v roku 2018 je obvyklá výška nájmu 30€/ha, uzavrie sa zmluva na 15 rokov, vlastník pôdy bude dostávať aj v roku 2033 30€/ha. Ibaže v r.2033 si za 30€ kúpi možno vrecko soli. A o to tu ide. Ísť po ruke (aj) agrobarónom. Potom je potravinová bezpečnosť Slovenska na úrovni 37%. Nečudo, keď sa bráni vzniku konkurenčného prostredia. Jediné východisko je buď úplné zrušenie dotácií, alebo zastropovanie s prísnym sledovaním konečného užívateľa. Marek / 21.04.2018

Chcem sa spýtať koľko zamestnancov budú mať títo mladí a malí farmári? Budú predávať všetky svoje výrobky poctivo s papierom? Či načierno ako doteraz všetko bez dokladu a peniaze do vrecka? V mojom okoli je družstvo ktoré má cca 2500 ha, zamestnáva 130 ľudí, chová 650 dojnic, výkrm býkov, 1500 oviec, pestuje skoro 100 ha zemiakov. Aj takéto družstvo si zaslúži stropovanie? Peťo / 21.04.2018

Marekovi ---> opäť nie je to pravda, okrem prípadu keď sa vlastník "vykašle" odmietnuť doručený návrh nájomnej zmluvy.... len určite chápeš- doporučujem myšlienkový experiment čo keby si bol na druhej strane - že k zmene užívania pozemku môže prísť len raz ročne ak nechcete platiť škody na nedokončenej výrobe.... ale asi ste SME rodina pozitívny dedukujem z tých Kollárových 37 %, takže cielom je kritika nie hľadanie riešení, ak nie tak sa vopred ospravedňujem..... realista / 21.04.2018

Realistovi - skús pomaly a s porozumením prečítať novelu zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy. Na Slovensku agropodniky obrábajú cca 85% pôdy ktorú nevlastnia, ale si ju prenajímajú od vlastníkov - tých je cez 2 milióny s nezistenými vlastníkmi podstatne viac. Prečo napríklad nájomné v zákone nie je navýšené ročne o výšku inflácie zverejnenú štatistickým úradom ? Mimochodom, keď vlastník odmietne návrh doručenej nájomnej zmluvy, zostáva mu jediné. Hospodáriť na nej sám alebo jemu blízka osoba (manželka, deti). Inému subjektu ju prenajať napr. z dôvodu vyššej ponuky za prenájom nemôže, pretože - zase sa vraciame - prednostné právo má doterajší nájomca za "obvyklé nájomné". A pre Peťa - ak niekto pri podnikaní používa nekalé praktiky, má štát dostatok možností tieto potierať. Malá farma podľa mňa bude zamestnávať práve toľko ľudí, koľko treba, rovnako ako družstvo u vás. Marek / 22.04.2018

Jeden opozičný politik tvrdí že SPF by malo pri prenajme pôdy trvať na podmienke 1 zamestnanec na každých 20 ha prenajatej pôdy od SPF. Veľké farmy ktoré to robia poriadne by s tým nemali mať problém. Kto berie dotácie na luky a nie je ich schopný ani kosiť, by mal uvoľniť miesto iným. Juraj Mačaj / 22.04.2018

Marek ja som sa pýtal preto lebo stále sa omieľa pri malých farmároch zamestnanosť, osobne si myslím že tam veľa zamestnancov mať nebudú. Myslím si, že by sa malo rozlišovať medzi poľnohospodármi ktorí zamestnávajú a produkujú a poľnohospodámi, ktorí pestujú napr. monokultury pšenice kukurice a pod. Ja mám možno smolu ale čo poznám väčšinu malých poľnohospodárov v mojom.okoli tak skoro všetci predávajú bez dokladu, mlieko, syrové korbáče, mäso,zemiaky. Žiadna pokladňa, žiaden bloček, žiadna DPH. Naftu nakupujú v zahraničí, takisto hnojivá a pesticídy.Čím prispeju títo do štátu? Samozrejme česť výnimkám. Družstvo, ktoré spomínam nepredá vrecko kŕmnych zemiakov bez dokladu. Nakupuje naftu, hnojivá, pesticídy a všetko potrebné poctivo s dokladom a s DPH. Za všetko odvádza DPH a za 130 zamestnancov celoročne odvádza odvody. Nie sezónne. Je tento podnik iba poberateľ dotácii? To čo dostane, ešte viacej zaplatí štátu. Treba nám veľkých aj malých. Iba hlupák si môže myslieť, že malí a mladí budú obhospodarovat celú krajinu. Čo so zvyšnou pôdou? Zalesnit? Mulčovať? Dať ju dánom alebo holanďanom? Západ chce rozbiť naše poľnohospodárstvo, lebo vie že v družstvách je konkurencia pre nich. Čo taký malý farmár s 4-5 alebo aj 15 kravami koho bude zásobovať mliekom? Zvyšok nam dovezu poliaci, nemci a dáni. O to ide, zase budeme len viac závislý na dovoze a oto im ide. Potrebujeme aj veľkých aj malých, potrebujeme diverzifikovanu výrobu a hlavne držať Slováci spolu. Chcú nás rozbiť a spraviť znás závislých otrokov. Peťo / 22.04.2018

Petko a čím vy veľky naháňáte ten veľkýstrach takým 3Ohektáovým 13O OOO rakůským rodinným farmám???? A ľebo bavorským sedliakom???Chcelo by to upresniť!!! Ak je v rakůskej obci o 2OO číslach 3O sedlikou s vlastným predajom a výrobkamí z mesa a mlieka čím ich tam vystraších ?Vagonom repky???Cisternou syroveho mlieka!!Ľevným průdom z BPS???Inak zver sa nám koľko vyberieš priamych dotacii na hektáre a ďalších milionou z programou na ktoré tem malý nědosiahně!!! / 22.04.2018

Pre Mačaja vy tu podmienku zamestnať na 2Oha 1 robotníka splnítě ľahko strýcou a tětušiek na vyplňaní formulárou na dotácie nákup nafty hnojív postekou atd něbudě nikdy dosť pri takej rozlohe ! / 22.04.2018

Pre “ “. Ja tu píšem celé moje meno a podľa kontextu si asi pochopil že robíme špeciálnu rastlinnú výrobu. Mame 4300 ha spolu z toho 1400 ha zemiakov a zeleniny všetko zavlažovanie minimálne 10 x za vegetáciu náklady na 1 ha cca. 7000 EUR/ rok. Podľa teba sa to urobí samé, bez ľudí? Zopár stricov, tetusiek a robota je hotová, však? Juraj Mačaj / 22.04.2018

marekovi --> žiaľ, aj vy čítate s porozumením ako p. Šebej napr.: "...prednostné uzavretie....to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve..." - nasledovne doporučujem začať s čítaním pri pôde, ako i pri podnikaní čo poľnohospodárstvo po roku 1989 je, iným bestsellerom - Občiansky zákoník a Obchodný zákonník a najmä následne sledovať aktualizované znenia doporučujem: www.slov-lex.sk - navyšovanie nájomného o infláciu treba dať do zmluvy, ale osobne by som to neriskoval lebo existuje i deflácia... realista / 22.04.2018

Anonym, píšeš odveci. Tu nikto nepíše o strašení nemcov alebo rakúšanov. Ale o sebestačnosti. Na Slovensku nikdy nebudú dediny plné farmárov, ktorí si medzi sebou menia a predávajú svoje produkty. Slovákom sa robiť nechce, vidia iba dotácie. Aj táto bublina malých a mladých zachvíľku spľasne, keĎ prídu na rad kontroly a plnenie si poviností. Nielen brať zo systému ale aj platiť. Kontroly z Uksupu,PPA,veterinári. Hygiena pri nadojenom mlieku, pri výrobe syra, pri zabijaní zvierat. Registračné pokladne, kafilérky... Peťo / 22.04.2018

A čo sa týka dotácii, ja nie som poľnohospodár ale poznám tieto pomery celkom blízko. Mám známych aj malých aj ľudí z toho družstva. Ak vieš rátať tak si vieš ľahko vypočítať výšku priamych platieb na výmere ktorú som napísal. Teraz ty napíš koľko máš hektárov, za koľko platíš nájom a daň, koľko užívaš načierno, za koľko predávaš svoje výrobky samozrejme s DPH, koľko máš zamestnancov za ktorých platíš odvody a dane. Verím, že nepatríš do skupiny podnikateľov v poľnohospodárstve evidovaných na úrade práce alebo v štátnej správe. Peťo / 22.04.2018

Piťu Jodluješ na špatnom chotári ak sa pýtaš na nájom za čierne hektáre a aj tak platených paholkou !Pri tých tvojich znalosťiach si zabudol na to najduoležitějšie a to koľko si vyrůbal na programoch Piťu!Dotácie na hektár sů rovnaké!Ale u programou za takých 1Orokou to sa ti al hlava zatočí! / 22.04.2018

Rozdeľovanie PRV 2013 - 2020 bolo klamstvo. Najprv prišiel pán bývali minister s koncepciou ako zvýšiť výrobu tam kde dominuje dovoz a vyčlenil na to peniaze. Rozbehli sme prípravu investícií, ale peniaze neprišli. V lepšom prípade zrušili výzvu, v horšom dali peniaze firmám bez tržieb, bez zamestnanosťi, skratka bez histórie. Nie len malí, ale ani väčšina veľkých si v tej hre nezahrali. Keď sa hra s vysokými stávkami je rozumné radšej nehrať. Juraj Mačaj / 22.04.2018

Dávam za pravdu p. Mačajovi PRV 2013-2020 je "jedna veľká tragédia" spolu so " sendvičovými dotáciami". A pre sendvič 2018 na jednu vrstvu ostal len " sakramentsky tenký list šalátu " ( 1 mil. €).... a rovnaká tragédia bude asi aj Marcinčinova správa - rád by som si ju prečítal realista / 22.04.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 201,00
CBoT Chicago 162,47
KBB Bratislava 181,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 176,50
CBoT Chicago 121,6
KBB Bratislava 155,25
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 367,25

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ