VÚB
VÚB

Sucho výrazne postihne svetové poľnohospodárstvo

Budúcnosť českého poľnohospodárstva môže byť podľa geológa a klimatológa Václava Cilka dobrá. Až sa situácia mierneho globálneho nadbytku potravín preklopí do mierneho nedostatku, zvýšia sa ceny a dlhodobo sa udržia. To, že porastie dopyt, je podľa neho vzhľadom na situáciu v Indii a Číne isté.

Sucho výrazne postihne svetové poľnohospodárstvo

Zároveň sa vzhľadom ku globálnej zmene klímy predpokladá, že dve tretiny sveta budú postihnuté suchom a produkcia potravín bude v tejto časti sveta komplikovaná, povedal Cílek na konferencii o budúcnosti českého poľnohospodárstva na veľtrhu Techagro v Brne.

Rast záujmu o potraviny zdôvodnil predovšetkým posilňovaním strednej triedy a rastom obyvateľstva v Indii a Číne, dvoch najľudnatejších krajín sveta. Ako nevyhnutné vidí to, že sa poľnohospodári musia prispôsobiť klimatickým zmenám. Spomenul, že štúdie, ktoré sa tejto téme venovali pred 20 rokmi a vyzerali ako alarmujúce, sa dnes ukazujú dokonca ako podhodnotené.

"Najmä v tom, čo sa deje v Arktíde, kde sa bude najviac rozhodovať. Už teraz je zrejmé, že teplota na planéte sa zvýši v priemere o dva stupne. Oxid uhličitý už je uvoľnený a jeho vplyv sa postupne prejavuje. Dve tretiny sveta budú postihnuté suchom, čo znamená, že budú dva roky suché, dva normálne, potom extrémne suchý atď. Je to chronická situácia," uviedol Cílek.

Ako sa klimatická zmena prejaví v Českej republike, je otázka vzhľadom k tomu, že leží na rozhraní dvoch vplyvov. Zo severu od Nemecka sa očakávajú väčšie zrážky a väčšia intenzita vetra, od juhu sa naopak šíri mediteránne sucho.

"V poľnohospodárstve sa tiež prejavia častejšie prieniky studeného vzduchu. V Česku máme šťastie, že sa nemení ročný úhrn zrážok. Trojročné priemery sa za 50 rokov nezmenili," povedal Cílek.

Mení sa len rozloženie zrážok počas roka. Aby sa krajina klimatickej zmene prispôsobila, je potrebné lepšie plánovať českú i európsku krajinu.

"Budeme dotlačení k tomu, aby sme dobrovoľne viazali v krajine viac organickej látky, čo vie les a pôda. Tiež je potrebné vytvoriť integrovaný systém na zachytávanie vody," povedal Cílek.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Na Slovensku sme mali 321.000 ha vybudovaných závlah, čo nám umožnilo koncom 80tych rokov aplikovať závlahu v množstve 280 miliónov m3 závlahovej vody, ktorá pochádza prevažne z tokov odvádzajúcich vodu z nášho územia k našim južným susedom. Dnes máme ledva 60.000 ha funkčných závlah na zavlažujeme nanajvýš 20 miliónov m3 ak je suchý rok. Na porovnanie v Českej republike to bolo zhruba 150.000 ha, pričom dnes je funkčných nanajvýš 45.000 ha. Je nutné začať uvažovať o strategickom význame závlah, ako prostriedku na predchádzanie klimatickým zmenám. Sú dôležité pre schladenie rastlín počas horúčav, doplnenie pôdnej vody (bez vody nedokáže rastlina prijímať živiny), ale aj ako prostriedku na predchádzanie mrazom (proti-mrazová závlaha). Juraj Mačaj / 15.04.2018

Každý "normálny" roľník vie, že bez závlah sa nedá hlavne v dnešnej dobe. Martin Kubulák / 15.04.2018

Každý normálny roľník to vie, ale vedia to aj na ministerstve? Juraj Macaj / 16.04.2018

pan Macaj pise o cca 60 tis.ha funkcnych zavlahach, aj tento udaj moze byt este nizsi.Nevedie sa totiz presne evidencia.Vieme iba kolko ha mame prenajatych ale aj tie nie su vsetky prevadzkyschopne. Realne to vidim tak na 45-50 tis.ha. Mame este velke mnozstvo cerpacich Stanic neprenajatych. Uzivatelia pod v ich okoli bud nemaju o zavlahy zaujem alebo su zu v takom stave ze sa povazuju za nevyuzitelne. A tu je velky Problem. Stat v minulosti dal postavit nielen cerpacie stanice ale aj podzemne rozvody s hydrantami.Mnohe z nich napr. Nitra Sladeckovce, Mocenok,Sala-Kolarovo su zdemontovane a cerpadla isli do srotu.Mnohe dalsie su rozkradnute. Ak si tak kladieme otazku ze ci to bolo spravne tak odpoved je taka ze asi statu a aj potencialnym uzivatelom je to jedno.Uzivatelia v okoli asi pestuju plodiny ktore podla nich zavlahu nepotrebuju a stat aby uchranil aspon par euro to riesil ako riesil. ak dojde a to dojde cas ze bude treba zavlazovat aj tu psenicu a jacmen tak ostanu iba oci pre plac.Inde vo svete sa zavlahy buduju a u nas po nas potopa... ocuvame ze sa chysta velky balik na odvodnovacie kanaly tak asi ti navrchu vedia lepsie co treba. pani ministerka minule spominala v ramci odskodnenia za sucho ze je potrebne budovat zavlahove systemy tak ako to vlastne je. lepsie je hamovat ako potom banovat. Mame myslim este dost ambicioznych zapalenych odbornikov aby dali hlavy dokopy a dali na stol akceptovalne riesenia.Totiz bez aktivnej ucasti polnohospodarov ktorych sa to dotyka ziadna koncepcia akokolvek dobre myslena nebude mat sancu na uspech. patriot / 18.04.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 201,00
CBoT Chicago 162,47
KBB Bratislava 181,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 176,50
CBoT Chicago 121,6
KBB Bratislava 155,25
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 367,25

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ