V Nemecku sa naplno rozbieha sezóna špargle. Výhonky tejto zeleniny so zemiakmi a maslom alebo populárnou holandskou omáčkou si v najbližších dvoch mesiacoch opakovane dajú prakticky všetci obyvatelia spolkovej republiky. V priemere do 24. júna – kedy sezóna špargle tradične končí – každý z nich skonzumuje zhruba 1,5 kilogramu tejto pochutiny.

„Špargľa je prvá čerstvá zelenina v roku, ktorá vlastne oznamuje príchod jari. Navyše je zdravá, v minulosti sa dokonca predávala v lekárňach,“ vysvetľuje popularitu špargle poľnohospodár René Feigental, ktorého rodina zeleninu pestuje už v piatej generácii v tradičnej oblasti okolo obce Beelitz vzdialené asi hodinu cesty autom z centra Berlína.

Obľubu bielych a zelených výhonkov dokazujú preplnené reštaurácie v Beelitzi a v okolí. V jedálnych lístkoch reštaurácií po celom Nemecku sa počas apríla pravidelne objaví špargľa na mnoho spôsobov – výnimkou nie sú ani špargľová zmrzlina alebo špargľový likér.

Popularitu špargle je dobre vidieť aj z oficiálnych štatistík. Ročne sa v spolkovej republike zje okolo 123.000 ton plodiny, čo predstavuje asi 1,9 miliardy jednotlivých výhonkov.

„Kráľovná zeleniny“, ako sa špargľa v Nemecku prezýva, sa pestuje vo viac ako 1800 poľnohospodárskych podnikoch na ploche 23 100 hektárov.

Hospodárstvo štyridsiatnika Feigentala patrí svojou rozlohou skôr k menším.

„Máme desať hektárov. Koľko špargle ročne vypestujeme, sa líši, ale pevný cieľ je vždy získať aspoň päť ton z hektára. Celkom teda okolo päťdesiat ton,“ konštatuje s tým, že v niektorých rokoch vypestujú napríklad aj o desať ton viac. 

„Ale množstvo nie je rozhodujúce, dôležitá je kvalita,“ zdôrazňuje.

So zbieraním výhonkov, ktoré je dodnes ručnou záležitosťou, mu každoročne pomáha zhruba desiatka brigádnikov zo zahraničia.

„Dostávajú 0,6 eura za kilogram špargle a denne jej nazbierajú medzi 300 a 400 kilami, takže si viete spočítať, koľko si zarobia,“ hovorí.

Na rozdiel od zberu výhonkov, ktorý zostáva veľmi namáhavou prácou, je triedenie špargle vďaka technike výrazne jednoduchšie. Feigental používa automat, ktorý každý výhonok špargle v rýchlom slede šesťkrát vyfotografuje, a potom podľa vopred daných kritérií presne roztriedi. Rozlišuje pritom veľkosť, hmotnosť aj farbu jednotlivých výhonkov a za pár hodín si poradí s niekoľkými stovkami kilogramov.

Roztriedená špargľa putuje len o pár metrov ďalej do predajne, kde si ju za cenu 12,5 eura za kilogram kupujú desiatky zákazníkov denne.

„Predávame hlavne priamo, máme ešte tri ďalšie stánky. Pravidelne sem jazdia tiež dvaja obchodníci z Berlína a jeden z Lipska, takže sa naša špargľa dostane až tam,“ poznamenáva Feigental, ktorého život sa do konca júna bude prakticky výhradne točiť okolo špargle.

Po skončení sezóny poľnohospodárov nečaká viac ako polročné voľno. Pole sa musí zavlažovať a odburiňovať po celý zvyšok roka. V januári alebo vo februári toho budúceho zase príde čas fólií, ktoré rast špargle urýchľujú, a potom i čas očakávania, kedy začne ďalšia špargľová sezóna.