Pôdohospodárska platobná agentúra aj v tomto toku ponúka možnosť čerpať podpory na poistenie úrody vo vinohradoch. Žiadosť treba na PPA predložiť najneskôr do 15.mája.

„Žiadatelia môžu žiadať prostriedky na poistenie proti škodám na úrode spôsobenými nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, inými nepriaznivým poveternostnými udalosťami, zvieratám alebo chorobám viniča alebo zamorením škodcami.,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV SR.

Podpory patria podľa ministerstva k najjednoduchším aj po administratívnej stránke. Na dvojstranovom tlačive pestovatelia popri základných údajoch uvedú, na aké opatrenie peniaze žiadajú, na aké plochy sa majú vzťahovať a zdôvodnia výber poisťovne, v ktorej si budúcu úrodu poistili.

„Globálna zmena klímy spôsobuje našim poľnohospodárom čoraz väčšie problémy. Sú to nielen suchá, ale aj mrazy, víchrice či prívalové dažde. Predpokladáme, že výkyvy počasia budú v budúcnosti čoraz väčšie. Preto sa treba na túto skutočnosť pripraviť. Jedným z konkrétnych spôsobov, ako vieme poľnohospodárom pomôcť, je finančná podpora na poistenie úrody vinohradov,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná.

Podpory PPA vyplácala aj v minulosti, veľký záujem o ne ale vinohradníci neprejavili. V roku 2016 o ne žiadalo 36 pestovateľov, ktorí si rozdelili asi 162 tisíc eur. Vlani bolo žiadostí 48, podporu vyše 255 tisíc eur si rozdelilo 45 subjektov.

„Napriek tejto možnosti vinohradníci ponuku využívajú len málo a financie dostane prakticky každý, kto o ne požiada. Určite preto nie je na mieste, aby sa sťažovali na nezáujem štátu pomáhať im pred vplyvmi počasia a škodcov,“ reagoval Michal Feik z tlačového oddelenia MPRV SR na výhrady vinohradníkov k tomu, že napriek veľkým škodám spôsobených počasím nedostali od štátu odškodné vlani ani predvlani. Škody sa po oba uplynulé roky vyšplhali na asi 10 miliónov eur. Vinohradníci ale hovoria, že síce na jednej strane podpory štátu vítajú, v praxi sa im neoplatia.

„Takéto nastavenie poistnej podpory je problematické. Poistná podpora je totiž založená na princípe, že škoda sa vyskytne zriedkavo. Čiže keď si zoberieme príklad s autami, tak na 100 tisíc áut pripadá jedno rozbité, ale predstavte si, že by sa naraz rozbilo 30 tisíc áut, to by nezvládla žiadna poisťovňa a v prípade škôd spôsobených mrazom a počasím nie je výnimka, že aj 30 a viac percent poľnohospodárov je postihnutých. Čiže aj tie náklady na poistenie sú veľmi vysoké, a to aj napriek podpore, čiže ekonomicky nám to nedáva zmysel,“ vysvetlil Igor Mancel, podpredseda Zväzu vinárov a vinohradníkov SR a konateľ spoločnosti Víno Nitra.

Podľa rezortu je potrebné hľadať najmä systémové kroky na zamedzenie a kompenzáciu strát spôsobených počasím. Má medzi ne patriť aj zriadenie rizikového fondu, návrh je podľa ministerstva už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Do fondu by mali prispievať pestovatelia, štát aj poisťovne, aktuálne štát hľadá možnosti, ako nakladať s tzv. nepoistiteľnými škodami.

V boji proti suchu má medzi systémové kroky patriť výzva na budovanie závlah. Tá bola zrušená ešte vlani na jeseň, vyhlásená mala byť podľa plánu v prvom štvrťroku 2018. Dosiaľ sa tak nestalo, podľa ministerstva vyjde v najbližších týždňoch.