VÚB
VÚB
VÚB

Aktuálny pohľad na agrosektor

Pre africký mor máme nové opatrenia

Výskyt afrického moru ošípaných len 35 kilometrov od našej južnej hranice, v maďarskej župe Heves, si vyžiadal nové opatrenia aj na slovenskej strane. Patrí k nim aj vytvorenie novej nárazníkovej zóny pozdĺž našich hraníc.

Pre africký mor máme nové opatrenia

„Zóna na slovenskom území je v rozsahu minimálne 30 km od hranice v Maďarskom.  Sme v kontakte aj s maďarskými kolegami, diskutovali sme daný program a rozsah zóny aj s expertmi Európskej komisie,“ uviedla v písomnom stanovisku Štátna veterinárna a potravinová správa SR.

Nárazníková zóna platná od 11.5.2018 tak aktuálne siaha od okresu Dunajská Streda až po okres Snina susediaci s Ukrajinou, kde bola nárazníková zóna vytvorená už pred časom. Rovnako stále platí nárazníková zóna na hraniciach s Českou republikou, ktorá sa ťahá od skalického okresu po okres Čadca.

„Okrem toho sa uvažuje aj v intenciách kreovania určitej zóny aj na hranici v Poľskom,“ dodali v stanovisku hygienici.

V nárazníkových zónach budú  platiť prijaté opatrenia v poľovných revíroch a v chovoch domácich ošípaných.

„Ide hlavne o celoročný plošný monitoring všetkých ulovených a uhynutých diviakov, zákaz prikrmovania diviakov, znižovanie denzity diviakov aj formou vyplácania benefitov za lov diviakov a doručenie vzoriek na vyšetrenie AMO, opatrenia na zvýšenie biologickej bezpečnosti chovov ošípaných (oplotenia neprekonateľné pre diviačiu zver, aktivácia dezinfekčných brodov, kontrola pohybu osôb a vozidiel na farmy a pod.), vyšetrenie všetkých uhynutých ošípaných, pravidelná kontrola zdravotného stavu ošípaných,“ uviedol hovorca MPRV SR Michal Feik.

Najprísnejšie kontroly zatiaľ zostávajú na slovensko-ukrajinských hraniciach, kde dochádza aj ku kontrolám vozidiel a prepravcov. Podobné opatrenia ale na našej južnej hranici uplatniť nemôžeme, nakoľko tam v rámci schengenskej zóny platí voľný pohyb osôb i vozidiel.

„Opatrenia sa teda nebudú týkať sprísnenia kontroly na slovensko-maďarských hraniciach v zmysle kontroly dopravných prostriedkov a cestujúcich. Máme však v rámci informačnej kampane vytvorený leták, ktorý plánujeme distribuovať pre cestujúcu verejnosť, a v ktorom pripomíname riziko zavlečenia AMO  a správny postup zaobchádzania s odpadkami živočíšneho pôvodu,“ vysvetlili hygienici.

Práve človek sa v rámci prenosu tohto ochorenia stáva dôležitým faktorom. Podľa odborníkov sa takto ochorenie dostalo zrejme aj do Českej republiky, kde v blízkosti nálezu prvého uhynutého jedinca našli tamojší hygienici v odpadkoch výrobky z tepelne neopracovaného mäsa.

„Dôležitá je prevencia a informovanosť. V prvom rade človek nesmie roznášať kontaminovaný materiál, pretože kým prirodzenou formou šírenia toto ochorenie postupuje niekoľko kilometrov za rok, prostredníctvom človeka sa šíri rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu,“ vysvetlil Matúš Rajský z NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

Nové opatrenia so sebou nesú aj hrozbu sankcií v prípade ich nedodržania v nárazníkových zónach. Tie sa vzťahujú na chovateľov ošípaných, ktorí pri nedodržaní stanovených pravidiel môžu dostať pokutu 400-1000 eur v prípade fyzickej osoby, a až 10 000-160 000 eur v prípade podnikateľov a právnických osôb.
Štátna veterinárna a potravinová správa v uplynulých mesiacoch pracovala aj na príprave nového materiálu v súvislosti s výskytom AMO, o ktorom by mala čoskoro rozhodovať aj vláda. Materiál popisuje potrebné opatrenia a stanovuje aj čiastku, ktorú hygienici potrebujú na ich uplatnenie. O koľko peňazí by malo ísť, zatiaľ nie je jasné, materiál zatiaľ verejne prístupný nie je.

„Okrem financií na zástrelné, v požiadavkách sú pomenované ďalšie aktivity ako napr.: laboratórna diagnostika, prístrojové vybavenie na diagnostiku, pohotovostné služby veterinárov, náklady na technické  pomôcky ako napr.: obalový materiál, dezinfekčné prostriedky, ochranné prostriedky, finančné prostriedky na kafilériu a zariadenia na zber a transport ulovenej a uhynutej diviačej zvery,“ uviedli v písomnom stanovisku ŠPVS SR.

Výška zástrelného diviačej zvery by sa nateraz meniť nemala. Vlani naše úrady vyplatili poľovníkov na zástrelnom asi 80 tisíc eur.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 182,50
CBoT Chicago 170,89
KBB Bratislava 160,83
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 170,00
CBoT Chicago 136,91
KBB Bratislava 147,25
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 363,25

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ