VÚB
VÚB

Združenie mladých farmárov reaguje na aktuálnu situáciu

Združenie mladých farmárov na Slovensku – ASYF, reaguje na stanoviská Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Rady Poľnohospodárskych a potravinových samospráv.

Združenie mladých farmárov reaguje na aktuálnu situáciu

Súčasná situácia v slovenskom poľnohospodárstve je vážna a kritická a je to predovšetkým spôsobené zlým systémovým nastavením, ktoré je podľa nás dlhodobo neriešené.

Tvrdenie MPRV, že podáva pomocnú ruku malým a stredným podnikom považujeme za zavádzajúce. Aj keď sa v poslednej novele zákona zrušila tzv. automatická prolongácia predchádzajúce novely, ako aj samotné nastavenie zákona 504/2003 túto prolongáciu vlastne ponechávajú.

V skutočnosti však stále ostal pojem prednostného nájmu, ktorý de facto túto prolongáciu ponecháva. Ak doterajší nájomca totiž splnil svoje záväzky podľa §13 ods.2 "má právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy". To znamená, že vlastník sa slobodne nemôže rozhodnúť, že túto pôdu prenajme niekomu inému napr. mladému začínajúcemu farmárovi.

Keďže na väčšine územia Slovenska je veľmi rozdrobené vlastníctvo, nie je možné hospodáriť inak ako na náhradných pozemkoch. Hospodárenie na náhradných pozemkoch od roku 1991 až do konca roka 2007 zabezpečoval §15 zákona 330/1991. Od roku 2008 až do teraz sa na nových náhradných pozemkoch hospodárilo prakticky bez právneho nároku. Zrušenie rozhodnutí podľa §15 znemožňuje súčasným farmárom hospodáriť na pôde. Ako sme písali už vyššie, nie je iná možnosť hospodáriť, ako na náhradných pozemkoch, preto je potrebné náhradné pozemky ponechať až do pozemkových úprav. Obávame sa, že §12 b, zákona 504, ktorý mení náhradné pozemky na podnájomné, dostáva menšinového vlastníka pôdy, do pozície rukojemníka veľkého, alebo už rozbehnutého farmára.
Štát má okrem iných podpôr v rukách výrobný prostriedok pre farmárov a to pôdu nezistených vlastníkov, ako aj štátnu pôdu, v rozlohe viac ako 466 000 ha. (Zdroj: výročná správa SPF 2016)

Túto pôdu by mohol prenajať práve začínajúcim farmárom, ktorí majú problém dostať sa k pôde. Avšak v § 13 odsekoch 5 - 8 je rozpísané, ako nie je možné prenajať novému žiadateľovi pôdu Slovenského pozemkového fondu. Napriek tomu, že k téme sa uskutočnili tlačové konferencie o pôde pre mladých farmárov, výsledkom je nevykonateľný proces. Teda všetky tieto tlačové konferencie je možné považovať za zavádzajúce.

Podobnú krivdu voči mladým a začínajúcim farmárom cítime aj v projektových podporách. Príkladom je výzva pre mladých poľnohospodárov, v podopatrení 6.1, ktorá sa naťahuje už 3 roky a podmienky sa zásadne menili počas trvania výzvy. Pôdohospodárska platobná agentúra niektorým farmárom vydala rozhodnutia o schválení projektu a o pol roka na to im zaslala definitívne rozhodnutia o neschválení. PPA sa odvolávala na chybu v systéme. No títo poškodení farmári si vzali úvery, nakúpili stroje, pretože dostali rozhodnutie - prísľub finančnej pomoci a napokon štát nedal ani cent. Takéto konanie nemožno považovať za nič iné, len za nekorektné a neférové. Okrem iného PPA nedodržiavala v zmluve stanovené 10 dňové lehoty, a od žiadateľov žiadala odpovedať do 6 dní a ak žiadateľ nestihol odpovedať, pretože mohol byť chorý, alebo odcestovaný, celá žiadosť bola zamietnutá.

V súčasnosti viacerí mladí farmári stále čakajú na vyplatenie tejto podpory a veľmi zdĺhavá administratíva im zabránila v rozvoji podnikania. Viaceré podnikateľské plány žiadateľov sú už nevykonateľné, pretože boli písané v roku 2015, keď bola výzva vyhlásená. Preto právom žiadajú o zmenu projektov, ktoré im PPA zamieta.

Podobne platí aj v historicky prvej výzve pre malých farmárov, podopatrenie 6.3, kde mohol malý poľnohospodár získať 15 000 EUR, avšak podmienky sú nastavené tak, že sú takmer nesplniteľné. Na celom Slovensku malo byť podporených iba 330 malých farmárov, čo je približne 1 farmár z desiatich katastrov. Napriek tomu sa na Slovensku prihlásilo len 31 žiadateľov, no nie je isté, koľko z nich naozaj splní náročné podmienky. Je smutné, že podporu pre malých farmárov na Slovensku, ktorí žijú v Maďarskom pohraničí vyhlásila aj Maďarská vláda, s rovnakou sumou 15 000 EUR, no podmienky boli oveľa jednoduchšie ako nastavilo naše ministerstvo.

Tvrdenia, že neexistujú malí a veľkí z pohľadu SPPK, je nereflektujúce realitu, pretože mladému a začínajúcemu poľnohospodárovi nie je jednoduché v súčasnej dobe začať podnikať, keď nemá doriešené budovy, pozemky, osivo, či zvieratá a jeho finančná situácia je zložitá. Mladý a začínajúci farmár je pre banky nedôveryhodný, keďže nemá históriu. Veľký farmár je totižto v úplne inej situácii, častokrát má budovy z čias socializmu, pozemky mu vyriešil štát výhodným Zákonom 504/2003, kde v §10 ods.2 takýmto subjektom v areáloch bývalých družstiev dovoľuje užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy.

Mnoho problémov by sa vyriešilo, keby existovala skutočná diskusia v rámci poľnohospodárskej obce. Diskusia s Radou Poľnohospodárskych a Potravinárskych samospráv totižto nie je reprezentatívna, nakoľko táto združuje prevažne veľké poľnohospodárske subjekty. Ak práve takíto majú byť jediným partnerom v komunikácii s ministerstvom, považujeme to za katastrofu pre budúcnosť Slovenska.

Stačí sa pozrieť do krátkej histórie, napr. keď sa tvoril PRV 2014-2020 bol veľký tlak vyvíjaný, aby stropovanie (horná hranica platieb na podnik) nebolo uplatnené. Toto rozhodnutie malo za následok, že menší balík peňazí smeroval do druhého piliera na projektové a neprojektové opatrenia. V konečnom dôsledku naša potravinová sebestačnosť ešte viac klesla až na súčasnú hranicu 37 %. Máme oprávnenú obavu, že bez potrebných systémových krokov sa v budúcej SPP naša potravinová nesebestačnosť ešte viac prehĺbi.

ASYF sa prikláňa k povinnému stropovaniu v rámci EÚ. Argumentuje tým, že podpory majú slúžiť rozvíjajúcim sa podnikom, teda podniky už rozvinuté túto podporu až tak nepotrebujú. Existujúcu nevôľu veľkých podnikov upokojuje fakt, že vychádzajúc z údajov IL MPSR a spracovania týchto údajov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, stropovanie od 100 000 € zvýšeným o mzdové náklady sa dotkne len 97 podnikov. To znamená minimálny dopad voči súčasnej štruktúre a zároveň spomalenie monopolizačných procesov v budúcom agrosektore.

Ak tvorba strategického dokumentu vízie Slovenska do roku 2030 prebehne bez vypočutia pripomienok malých, mladých a začínajúcich farmárov, bude viac škodlivá ako osožná.

Združenie mladých farmárov na Slovensku - ASYF je združenie, ktoré na Slovensku pôsobí už viac ako 10 rokov, je aj členom Vidieckej Platformy, ktorá spája už viac ako 29 organizácií a 1 100 individuálnych členov. Združenie pôsobí aj na Európskom dianí, pretože je členom CEJA - Európska rada mladých farmárov, ktorá sídli v Bruseli, kde sa problematike budúcej SPP venuje už od roku 2015. Medzi členov ASYF v súčasnosti prichádzajú mladí farmári so zahraničnými skúsenosťami a tiež aj z poľnohospodárskeho, alebo aj univerzitného prostredia. ASYF spolupracuje aj s odborníkmi na poľnohospodársku politiku ako aj s výskumníkmi v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Prednostný nájom treba jednoducho obísť tým, že vlastník pôdy si ju po uplynutí nájmu prevezme pre seba - povedzme jeden hektár a následne dá do užívania ako náhradný pozemok novému nájomcovi za povedzme jeden ár kdesi na kanáli, ktorí kosia cestári. Keďže ten ár je natoľko cenný a zhodnú sa na tom obe zmluvné strany, nový nájomca ešte zaplatí vlastníkovi doplatok, ktorý bude vo výške nájmu za zmienený hektár. Vlastnícke práva sú na Slovensku neskutočne potláčané, čo súvisí s komunisticko-eštebácko-mafiánskou mentalitou tvorcov legilatívy, ale keď sa pohne s rozumom, vždy sa dá niečo urobiť. Tak ďaleko si mafia nedovolí zájsť, aby vlastníkom ich pôdu jednoducho ukradla aj na katastri. Marek / 20.05.2018

To fakt v tomto Štáte musíme stále obchádzať zákony, klamať, a ... ? Dokedy budeme trpieť eštebacko-mafianskych neschpákov? Marekovi / 23.05.2018

Tak mladi, prosim pekne, chyťte opraty do vlastnych ruk, lebo inak bude SPP zase raz o Vas bez Vas! Mobilizacia tu a teraz, inak Vam ostanu oci pre plac a budete musiet utierat slinu az do 2027! A potom uz nebudete mladi.... Fedor / 25.05.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 201,75
CBoT Chicago 163,03
KBB Bratislava 182,42
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 177,00
CBoT Chicago 119,61
KBB Bratislava 154,17
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 362,50

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ