Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Naši zeleninári stále ťahajú za kratší koniec

Naši zeleninári stále ťahajú za kratší koniec
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Nízke dotácie aj štátne podpory, problémy s odbytom aj so spracovaním – aj tieto problémy stále trápia slovenských zeleninárov. Tých z roka na rok ubúda, rovnako ako plôch, na ktorých sa zelenina pestuje. To je aj dôvodom nedostatku slovenskej zeleniny na pultoch.

„Len za posledných 10-15 rokov plochy klesli z asi 40-tisíc hektárov na približne 8-tisíc hektárov, takže je to alarmujúce číslo. Hoci potešujúci je fakt, že zelenina, respektíve špeciálne plodiny sa stali prioritou vlády, ale na druhej strane vývoj nie je stúpajúci, ale skôr mierne klesajúci,“ vysvetlil Oliver Šiatkovský, šéf Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska a podpredseda Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva Madunice, ktoré sa zeleninárstvu venuje.

Podľa štatistík je na našom trhu len tretina zeleniny zo Slovenska, zvyšok dovážame. Najviac jej pochádza z Poľska, odkiaľ dovážame najmä kapustu, karfiol, kel, mrkvu, cibuľu, cesnak a pór. O čosi menej dovážame zo Španielska, odkiaľ k nám putujú uhorky a paradajky. Treťou krajinou s najvyšším dovozom je Nemecko, odkiaľ privážame najmä kapustu, karfiol, kel, melóny a mrkvu. Ide pritom často o druhy, ktoré sa dajú dobre dopestovať aj na Slovensku a možno ich skladovať a uvádzať na trh aj počas roka.

„Pri zeleninárstve má Slovensko pasívne saldo zahraničného obchodu. Za rok 2016 sa vyšplhalo na takmer 181 miliónov eur. Pre porovnanie v roku 2010 bolo pasívne saldo v zeleninárstve na úrovni 126,7 mil. eur, a v roku 2004 to bolo ešte len necelých 40 miliónov eur. Vysoké pasívne saldo je zakaždým indikátorom nepriaznivej situácie v odvetví. Pri zeleninárstve je to o to horšie, že dovážame plodiny, v ktorých sme boli ešte v 80-tych rokoch sebestační – teda dovážame plodiny mierneho pásma, ktoré si vieme vypestovať aj na Slovensku,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Za pokles pestovania a nárast dovozu môžu podľa samotných zeleninárov viaceré faktory – vrátane problémov pri presadení sa na trhu, najmä v období príchodu obchodných reťazcov, či likvidácia spracovateľského priemyslu. Výrazne sa na tom ale podpisujú aj podpory – či už zo štátu, alebo vo forme priamych platieb.

„Určite je za tým aj podpora, ktorú musí tento sektor dostať, lebo pokiaľ nedostane intenzívnu pomoc aj od štátu, tak ani mladí farmári, ktorí vznikajú a sú podporovaní, nebudú tieto špeciálne druhy pestovať. Pri aktuálnej podpore sa to oproti iným veľkotonážnym plodinám ani neoplatí, dostávame oproti nim naviac len niekoľko desiatok eur na hektár pri zelenine s veľmi vysokou prácnosťou,“ vysvetlil Šiatkovský.

V roku 2017 boli podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva viazané priame platby pri plodinách s vysokou prácnosťou 47,87 eur na hektár, a pri druhoch s veľmi vysokou prácnosťou v roku to bolo 113,81 eur na hektár.

„O tieto dve platby žiadali žiadatelia prostredníctvom jednotnej žiadosti v 259 prípadoch. Nakoľko jeden žiadateľ môže žiadať o obe platby, jednotlivých žiadateľov bolo v roku 2017 236. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že do roku 2014 boli platby v rámci dodatočných podporných mechanizmov značne nižšie a menej adresné – išlo o osobitnú platbu na ovocie a zeleninu, ktorá v roku 2014 dosahovala 56,47 eur na hektár,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV SR.

Najvyššie sa vyšplhala platba na pestovanie rajčiakov – a to na 508,22 eur na hektár. To sa podľa Olivera Šiatkovského odráža aj v náraste pestovania rajčiakov u nás.

„Pokiaľ by sa podpora aj u ostatných druhov zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou pohybovala na takejto úrovni, tak môžeme hovoriť o sume, ktorú by si táto zelenina skutočne zaslúžila,“ dodal šéf Zväzu zeleninárov a zemiakarov.

Podľa ministerstva boli viazané priame platby schválené Európskou komisiou, a tá by ich pri zmene výšky musela opätovne odobriť.

„Výška platby v prípade viazaných priamych platieb sa odvíja od skutočnosti, že ju možno poskytnúť len tým sektorom, v ktorých majú určité poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, určité ťažkosti. Tieto ťažkosti sa v prípade viazaných priamych platieb v sektore zeleniny odvíjajú od posúdenia určitých parametrov, ako najmä neschopnosť domácich výrobcov súťažiť s dovozom, produkciou, ziskovosťou, a znižovaním pestovateľských plôch,“ uviedol rezort.

Ministerstvo tiež argumentuje tým, že pestovatelia môžu poberať vyššie platby aj na pestovanie v rámci integrovanej produkcie v zeleninárstve, platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie alebo platby na ekologické poľnohospodárstvo.

„Nie každá zelenina sa pestuje v integrovanej produkcii a samozrejme sú tam vynaložené aj vyššie náklady. V konečnom dôsledku navyše ani obchodné reťazce, ani samotný spotrebiteľ nerozlišuje, že ide o zeleninu pestovanú v nejakom zvláštnom režime,“ argumentuje Oliver Šiatkovský.

SPPK dlhšie upozorňuje na to, že systém priamych podpôr treba zmeniť tak, aby vyššie podpory dostávali pestovatelia zamestnávajúci ľudí a vytvárajúci pridanú hodnotu. Potrebná je ale aj vyššia podpora od štátu – a to vo výške 70 miliónov eur z rozpočtu. Pre tento rok farmári dostali len jeden milión eur.

„Nádeje vkladáme tiež do avizovaných 30 mil. eur na tento rok, ktoré sú prisľúbené v rámci zelenej nafty do poľnohospodárstva. Podporiť by sa mala špeciálna rastlinná výroba – teda aj zeleninárstvo, ale aj ovocinárstvo a vinohrady a aj živočíšna výroba. Zatiaľ však nepoznáme presný mechanizmus, ako sa budú tieto prostriedky deliť a ani to, v akom období by sa tak malo stať,“ uzavrela Jana Holéciová.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
5 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
30. máj 2018 14:52

Situácia v ktorej sa dnes zeleninárstvo a zemiakarstvo nachádza sa dá opísať ako bod zlomu. Komerčné plochy zemiakov klesli v roku 2017 na 5100 ha a zeleniny na približne 4500 ha (nerátam tekvicu, ktorá sa pestuje na jadierka a olej a nerátam poľné rajčiaky, ktoré sa už dávno nepestujú na… Celý komentár »

Maťo
Maťo
31. máj 2018 12:42

ak to zrátám čo všetko potrebujetě na odrazenie od dna a práce tak by bolo ideálne nahať sa anektovať kuvajtom!

Robo
Robo
1. jún 2018 18:39

Tak sa pozrime, ako to robia v Poľsku maloroľníci, keďže najviac zeleniny na naše pulty pochádza odtiaľ. Ale tam vláda zákonom samozrejme nezablokovala konkurenčné prostredie zákazom vzniku nových podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve (mám na mysli pravdepodobne najhlúpejší zákon v postkomunistických krajinách po r.1989 – Zákon 140/2014, podľa ktorého si môže… Celý komentár »

jm
jm
1. jún 2018 22:52

Mali by sme sa učiť od Poliakov ako to robia oni. Totiž priemerná farma v Poľsku je tesne cez desať hektárov a nemajú obavy že len mega podniky majú šancu prežiť. Na porovnanie v roku 2010 na slovensku farma do 250 ha mala v priemere 207 Eur na ha a… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
4. jún 2018 7:27

Špeciálna rastlinná výroba (ŠRV) je najmenej dotovaná časť poľnohospodárskeho sektora. Ak si prerátate dotáciu na 1 vytvorené pracovné miesto, tak do prvej päťky najviac dotovaných plodín patrí pšenica, o ekologickej tráve ani nehovorím. Zelenina, zemiaky a ovocie je rádovo nižšie dotovaná na 1 pracovné miesto. Na 200 ha pšenice dostaneš… Celý komentár »