Ematech
Ematech

Aktuálny pohľad na agrosektor

K rozvoju rezortu potrebujeme systém

V októbri 2011 sa viac ako 250 poľnohospodárov stretlo v kongresovom centre nitrianskeho výstaviska, aby počas konferencie Spoločná poľnohospodárska politika 2013 - 2020 hovorili o tom, čo tento zásadný dokument môže slovenskému poľnohospodárstvu priniesť. Okrem základných informácií, ako objem prostriedkov pre jednotlivé oblasti bolo témou aj stropovanie priamych platieb.

K rozvoju rezortu potrebujeme systém

V tom čase predstavený návrh priniesol zvedavosť, ktorá neskôr vyústila v rozhorčenie, ale aj obavy o samotnú budúcnosť väčších poľnohospodárskych subjektov, ktoré tvoria kostru domáceho poľnohospodárstva. Najväčšie znepokojenie v podobe stropovania bolo v nasledujúcich úpravách legislatívneho návrhu takmer úplne eliminované a výraznejšie škrty pre roľníkov neznamenalo.

Keď zvíťazia emócie nad číslami

Oveľa väčšie problémy sme si dokázali spôsobiť, v rozpočtovom období 2014 - 2020, sami a to rozhodnutiami, ktoré zabrzdili naštartovanie chlebového odvetvia. Jedno z nich súviselo s presunom prostriedkov z II. do I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Utrpeli tým najmä poľnohospodárske subjekty v severných oblastiach Slovenska, kde platby na znevýhodnené oblasti boli dôležitým doplnkom k ekonomickej stabilite často hlavnej výrobnej možnosti v regióne - chovu hovädzieho dobytka, alebo oviec. O to viac je prekvapujúce, že návrh vzišiel od samotných poľnohospodárov a namiesto ekonomických analýz a dát bol postavený na emócii. Tá hovorila, že je istejšie dostať prostriedky priamo a všetci, ako cez projekty, ktoré sa podľa zlých jazykov prideľujú nie vždy transparentne. Samotný presun finančných prostriedkov z projektových podpôr do priamych platieb okrem obmedzenia vyplácaných platieb ANC znamenal ešte ďalšie podfinancovanie rezortu. Spomínaným krokom sme sa pripravili o prostriedky z kofinancovania projektových podpôr zo štátneho rozpočtu.

Ako sme prejedli peniaze na budúcnosť

Ak sme v prvom prípade hovorili o emócii roľníkov v presadzovaní presunu prostriedkov, tak druhý nám môže odkryť, prečo tak konali. Slovenský Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 bol schválený vo februári 2015 a do marca 2016, to znamená do ostatných parlamentných volieb dokázalo bývalé vedenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyhlásiť 19 výziev! V novembri 2017 dokonca súčasný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch uviedol, že toľko výziev so 65 zamestnancami nebolo možné vyhodnotiť.

"Zároveň bolo veľmi zvláštne, že výzvy boli hodnotené na preskačku a neboli vyhodnocované tak, ako boli vyhlasované. Predložených bolo 6 567 projektov, pričom v súčasnosti máme uzavrených približne 2 000 zmlúv v hodnote necelých 600 miliónov eur," povedal v novembri minulého roku Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Ako ukázali ostatné mesiace, zmluvy sa uzatvárali aj na oblasti, ktoré nemajú s rozvojom vidieka nič spoločné. Z veľkej časti sa zabudlo na tvorbu vertikál v podobe prepojenia hospodárenia a spracovania, vynechali sa logistické centrá, ktoré by mohli sústrediť produkciu aj od menších roľníkov a roztriedenú a zabalenú ju ponúkali napríklad obchodným reťazcom, ktoré požadujú dobrú kvalitu, ale aj stále množstvá počas celého roka. Pozabudlo sa na tradičných potravinárov, ale aj na investície do ekonomiky živočíšnej výroby, ktorá sa v zastaralých priestoroch s obrovským investičným dlhom, ktorý sa tu roky hromadí, stáva neekonomickou aj voči najbližším susedom. Odbytové organizácie výrobcov sa stali oblasťou, o ktorej sa neustále hovorí, ale dobre fungujúce sú len v oblasti špeciálnych plodín. Podporené projekty boli oveľa jednoduchšie, pretože čas len niečo vyše roka medzi schválením Programu rozvoja vidieka a voľbami pravdepodobne nedovoľoval hlbšie analýzy ako podporiť oblasti, ktoré budú prinášať poľnohospodárom peniaze dlhodobo a zabezpečia mu ďalšiu nohu stability.

Strednodobá koncepcia nepriniesla nič

Tento postup bol zaujímavý najmä s ohľadom na Strednodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, ktorú vtedajší minister Ľubomír Jahnátek predstavil v máji 2013. Jej súčasťou boli nábehové krivky rozvoja vybraných oblastí poľnohospodárskej prvovýroby v jednotlivých rokoch, až do cieľového roku 2020. Koncepcia pôsobila, akoby ju pripravilo viacero študentov stredných odborných škôl a na stránkach portálu poľnoinfo.sk sme ju podrobovali kritike. V koncepcii chýbali dva základné body. Jedným bol spôsob financovania zvyšovania výroby (napríklad nové ustajňovacie objekty) a druhým absolútna absencia riešenia odbytu v prípade nárastu výroby pri jednotlivých komoditách. Bolo zvláštne, že ak bol vo februári 2015 schválený Program rozvoja vidieka 2014 -2020, prečo sa pri vyhlasovaní výziev nepostupovalo v intenciách schválenej koncepcie a prísne sa nesledoval v projektoch cieľ schválený v Strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.

Dnes vieme, že Program rozvoja vidieka 2014 - 2020 splnil len pramálo z toho, čo sme od neho v roku 2011 očakávali ako spotrebitelia, ale aj ľudia, ktorí v rezorte pôsobíme. Saldo zahraničného obchodu s agrárnymi komoditami dosahuje hrôzostrašnú úroveň 1,4 miliardy eur ročne a odvetvie je stále viac závislé na podporách.

Sme v inej Únii ako naši susedia?

Otázka v tejto situácii znie, či sú napríklad Poľsko, alebo Česká republika v inej Európskej únii, ako je Slovensko. Odpoveď je samozrejme jasná. Napriek tomu dokážu byť menované štáty významným exportérom potravín a investovať do výroby značné prostriedky. Zdá sa, že všetko je o vnútornom nastavení systémov, ktoré žiaľ u nás zúfalo chýbajú. Pri slove koncepcia sa aj vďaka ministrovi Jahnátkovi vzbudzuje nedôvera. Bez poriadneho zadefinovania toho, čo chceme, koľko to bude stáť a pre koho to robíme, ale nemá naša cesta v chlebovom odvetví hlbší zmysel. Ničíme hodnoty našich predkov a aj vďaka tomu, že sme boli ochotní tolerovať často neštandardné postupy v rezorte, sme dnes častovaní vyjadreniami, ktoré celú našu prácu a náš rezort dehonestujú.

Vypracujme systém a hľadajme komplexné riešenia

Verím, že v rámci novej agrárnej politiky budeme obozretnejší. Nenecháme sa opiť nábehovými krivkami a výzvami, ktoré nikam nevedú. Slovenské poľnohospodárstvo je v hlbokej kríze a preto je potrebné hľadať komplexné riešenia. Rozprávajme o odvetví s tými, ktorí majú k nemu čo povedať. Hľaďme na novú agrárnu politiku cez príležitosti, ktoré nám ponúka spoločný európsky trh. Vypracujme už konečne systém, ktorý pevne ukotví naše poľnohospodárstvo medzi ekonomicky perspektívnymi odvetviami. Čas po predstavení legislatívneho návrhu novej SPP 2021 - 2027 je ideálny pre takýto návrh. Rozpočtový balík pre slovenské poľnohospodárstvo vo výške takmer 4,4 miliardy eur na sedem rokov nám ponúka významnú príležitosť.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 184,00
CBoT Chicago 153,15
KBB Bratislava 163,25
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 168,50
CBoT Chicago 114,8
KBB Bratislava 147,00
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 360,00

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ