Ematech
Ematech

Aktuálny pohľad na agrosektor

Stropovanie môže priniesť pozitíva

Návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 sa stretol s kritikou v mnohých smeroch – pre plánované stropovanie platieb, nedostatočné dorovnanie priamych platieb aj pre vysokú administráciu, ktorú by aktuálny návrh priniesol. Hoci farmári aj rezort hovoria o sklamaní, návrh má podľa nich aj pozitíva.

Stropovanie môže priniesť pozitíva

„Jedným z nich v návrhu je, že členská krajina si bude môcť zadefinovať pojem aktívneho farmára. To znamená, európska únia nám určí nejaké hrubé alebo všeobecné hranice pojmu aktívny farmár a členská krajina si bude môcť zadefinovať, kto je pre ňu aktívny farmár. V súvislosti s dianím v posledných mesiacoch toto považujem za veľmi dôležité, to znamená, aby Slovensko si zadefinovalo tento pojem. Aby to bol človek, ktorý vyrába, ktorý zamestnáva, prináša pridanú hodnotu na vidiek,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Pojem aktívneho farmára by Slovensko malo zadefinovať v strategickom dokumente, v ktorom zakotví aj ciele, ktoré chce v nasledujúcich rokoch v agrosektore dosiahnuť.

„Vypracovanie samotného strategického plánu a voľnosť, ktorú dostáva jednotlivý členský štát je to, kde si my vieme nastaviť podmienky, kde si vieme zadefinovať aktívneho poľnohospodára, kde povieme, aká by mala byť redistributívna platba a či by vôbec mala byť. Je tam voľnosť a to považujeme za mimoriadne pozitívne. Ak dobre zadefinujeme aktívneho farmára, dobre zacielime podpory, vieme potom naozaj zvýšiť zamestnanosť a zvýšiť produkciu a samozrejme aj podiel slovenských produktov na našich pultoch,“ dodala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky pritom k zaktívneniu farmárov aj smeruje. Podľa Inštitútu pôdohospodárskej politiky totiž práve aktívni farmári, ktorí produkujú a zamestnávajú ľudí, majú možnosť vyhnúť sa aj stropovaniu platieb, s ktorým nateraz návrh do budúcnosti ráta. Postihnúť by malo veľké farmy, ktoré na Slovensku obhospodarujú až 80 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy. 

„Stropovanie má negatívny dosah na mnohé veľké farmy a hlavne na tie farmy, ktoré sú pasívne, ktoré málo zamestnávajú a menej produkujú. Spravili sme aj odhady, ktorých fariem sa to bude týkať, priemerná farma by tým nemala byť ovplyvnená. Zároveň ak farmári zareagujú tak, ako očakáva Európska komisia, a zmenia štruktúru výroby, tak to môže byť aj pozitívne. Samozrejme, to záleží aj od reakcií farmárov, ale aj od strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ vysvetlil Ján Pokrivčák z Inštitútu.

Práve vďaka aktivite našich poľnohospodárov by sa malo prípadné stropovanie dotknúť len minima fariem.

„Nie je to dominantná väčšina, stropovaním by sme zobrali od veľkých fariem asi 20 miliónov eur, a to od tých málo aktívnych. Túto čiastku, 20 miliónov eur, by Slovensko malo možnosť presunúť na redistributívnu platbu pre menších a stredných farmárov alebo priamo do druhého piliera, kde sa môžu použiť na akékoľvek projekty alebo aj investície,“ dodal Pokrivčák.

„Aj na Turci máme veľa veľkých podnikov, ale, tým, že máme pomerne silnú živočíšnu výrobu, tak stropovanie by sa ich nedotklo,“ skonštatoval Marián Kohút z Turčianskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Ak dodržia to, čo sľubujú, že podporia tých, ktorí vyrábajú a tých, čo zamestnávajú, tak by sme nemali mať žiadnu ujmu. Hospodárime na 3100 hektároch, pestujeme pšenicu, jačmeň, hrach, repku aj lucernu, ale máme aj živočíšnu výrobu. Máme 850 dojníc, celkovo 1700 ks dobytka a 4300 ošípaných, takže my sme aktívni stále. Pokiaľ v tých podmienkach bude zamestnanosť a vynaložené mzdové prostriedky, tak by sa nás to nemalo dotknúť,“ uviedol predseda PD v Chynoranoch Ivan Šmatlák.

Slovensko bude pri rokovaniach o spoločnej poľnohospodárskej politike trvať na dobrovoľnosti stropovania pre jednotlivé členské krajiny. Podľa analýz ale môže mať stropovanie aj pozitívny dosah práve na zaktívnenie fariem.

„Je to v podstate aj tlak na farmy, aby zmenili štruktúru výroby, aby zvýšili pridanú hodnotu na hektár, aby zamestnávali viac ľudí a tým sa vyhli stropovaniu,“ vysvetlil Ján Pokrivčák z Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

Na druhej strane ale podľa samotných farmárov stojí otázka celkových podpôr na Slovensku, ktoré sú nižšie ako v okolitých krajinách. To farmárov znevýhodňuje, čo im kladie polená pod nohy aj pri prípadnom zamestnávaní a produkovaní nejakej pridanej hodnoty pri svojom farmárčení. Podieľajú sa na tom nižšie priame platby, ale aj malý balík peňazí, ktoré do sektora nalieva štát.

„Poľnohospodár za posledných 14 rokov stratil motiváciu a sústredil sa na jednoduché činnosti. My toho poľnohospodára aj spoločnou poľnohospodárskou politikou v súbehu so štátnou pomocou musíme namotivovať na to, aby zamestnával a keď bude zamestnávať, bude tam živočíšna výroba, bude tam špeciálna rastlinná výroba. Treba si tu naliať čistého vína. Pokiaľ štátna pomoc bude taká, aká tu bola za posledných 10 rokov, nie veľmi sa pohneme dopredu,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Rezort potrebu väčšieho balíka peňazí od štátu priznáva a opakovane uvádza, že peniaze do sektora pritečú v programe Zelená nafta, ale aj prostredníctvom rizikového fondu, na ktorého príprave pracuje.

„Ale zároveň vyzývame komisiu, aby zjednotila poskytovanie štátnej pomoci, pretože silné ekonomiky vedia cez štátnu pomoc naliať do sektora veľké množstvo peňazí. Tam sa predbiehajú štátne rozpočty,“ doplnila ministerka Gabriela Matečná.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Zjednotenie štátnej pomoci ? A čo ak vyjdu do ulíc farmári zo starých členských štátov a budú žiadať od svojich vlád rovnaké dane za pozemky ako v nových členských štátoch, rovnaké mzdy pre svojich zamestnancov ako u nás, zavedenie inštitútu "obvyklého nájomného", čo v praxi znamená trvalo smiešne nájomné vyplácané vlastníkovi, prednostné právo nájmu za "obvyklé nájomné" a obdobu zákona 140/2014 - zákaz nadobúdať pozemky za účelom začatia podnikania v poľnohospodárstve vlastným občanom krajiny, aby im nevznikala konkurencia a podobné štátne výhody, ktoré dnes požívajú naše družstvá ? Peter / 21.06.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 184,00
CBoT Chicago 153,15
KBB Bratislava 163,25
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 168,50
CBoT Chicago 114,8
KBB Bratislava 147,00
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 360,00

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ