Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska organizuje 210 poľnohospodárov najmä z oblasti Oravy, Liptova, Kysúc, Turca a Považia. Napriek tomu, že sú uvedení pod Košickou výzvou a súčasťou Vidieckej platformy, vedenie organizácie sa nezúčastňuje na protestoch, ktoré aktuálne prebiehajú na Slovensku. Situáciu, ktorá kulminuje v odvetví v posledných štyroch mesiacoch vnímajú v širších súvislostiach a uvedomujú si, že problémy v rezorte sú nahromadením neriešených situácií za ostatné desaťročia.

Veľké poľnohospodárske subjekty porodila kolektivizácia, ktorá na Slovensku prebiehala od päťdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa zdalo, že sovietsky model poľnohospodárstva preklopený do československých reálií zaznamená fiasko. Produktivita poľnohospodárstva nerástla a ľudia boli nespokojní s nízkym ohodnotením. Zmena nastala až v období všeobecného uvoľnenia spoločenských pomerov v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Kolektív okolo Jána Janovica z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva začal s prípravou reformy. Zmenil sa systém podpôr a podnikom sa uvoľnili ruky aj z hľadiska rozvoja nepoľnohospodárskej výroby. Vyvrcholením zmien bolo, že z družstiev na úrovni katastrov obcí začali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vznikať subjekty s výmerami niekoľko tisíc hektárov pôdy. Ekonomické a spoločenské premeny v závere osemdesiatych rokoch znamenali aj pre poľnohospodárstvo obrovské zmeny, ktoré sa ale výraznejšie nedotkli veľkostnej štruktúry fariem. O tej dnes hovoríme ako o historickom princípe nášho chlebového odvetvia, pričom vznikla nedávno – najmä v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Pokiaľ v začiatkoch deväťdesiatych rokov nebol, podľa farmárov zo Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, problém dostať sa k poľnohospodárskej pôde, šróby prístupu k základnému výrobnému prostriedku sa začali zaťahovať v prvých rokoch nového tisícročia.

„V deväťdesiatych rokoch nebol absolútne žiadny problém zobrať si pôdu z družstva, alebo štátneho majetku. Človek mal list vlastníctva a nájomné zmluvy. Prišiel na okresný úrad, predložil doklady a úrad mu pôdu vyčlenil. Zrušením §15 zákona 330/1991 ktorý platil do 31.12.2007 a zákonom 504 /2003 Z.z sa to zabrzdilo,“ hovorí Miroslav Kluka, podpredseda ZVPaFS a poľnohospodár, ktorý chová na desiatich hektároch pôdy vo Veličnej 15 kusov mliečnych plemien hovädzieho dobytka.

Hromadenie problémov v rezorte, ktorý už roky nepostupuje podľa žiadnej koncepcie, ale podľa ad hoc riešení vyvrcholilo za jednofarebnej vlády SMER – SD, ktorá zavádzala najmä mladých ľudí ohľadne podpôr na začiatok ich podnikania, alebo vyčlenenia pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu.

„Jahnátek sľúbil 28-hektárov pôdy pre mladých a štartovaciu podporu vo výške 50-tisíc eur. Veď to bol podvod na mladých ľuďoch,“ hovorí so zdvihnutým prstom podpredseda organizácie.

Reálnym impulzom, ktorý spojil v tomto roku roľníkov zo severných oblastí Slovenska do novej organizácie ale bola až novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

„Zákon 504 bol v tom období už schválený a čakalo sa na jeho účinnosť. Pri výklade zákona sme si začali čoraz viac uvedomovať, že sme premárnili šancu, ktorá mohla pomôcť malým roľníkom. Výsledkom je zákon, ktorý nám nepomôže a veľkým uškodí,“ hovorí Peter Socha, predseda Združenia vlastníkov pôdy a farmárov Slovenska.

Predseda organizácie hospodári v Hruštíne a obhospodaruje takmer 50-hektárov pôdy. Na troch – štyroch hektároch pestuje zemiaky, ale napríklad aj krmoviny na ornej pôde. Zameriava sa najmä na produkciu mlieka, ktoré končí vo výrobe tradičných oravských korbáčikov.

Novela zákona 504 bola vnímaná pozitívne najmä v organizáciách Vidieckej platformy a v Združení mladých farmárov. Členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory už po prijatí zákona hovorili o negatívnom vplyve na užívateľské vzťahy k pôde a o ďalšej administratívnej záťaži.

„Vidiecka platforma a Združenie mladých farmárov sa zamerali v novele zákona na dva body. Aby sa automatická prolongácia zmlúv zrušila a zmluvy sa uzatvárali najdlhšie na pätnásť rokov. Toto oslávili ako víťazstvo a ďalšie dôležité body im ušli medzi prsty,“ hovorí M. Kluka.

Ten upozorňuje, že po schválení zákona začali komunikovať s poslancami, ktorí majú dosah na ministerstvo pôdohospodárstva o zmene, ktorá súvisela s tým, že ak vlastník nedosiahol 51-percentný podiel na jednej parcele, nemohol požiadať o vydanie pozemku. Zmena zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá nastane po 1. júli 2018 to zmení.

„Ak mám na 50 hektárovej parcele 1/10, tak môžem požiadať o vydanie 5 hektárov pôdy. To v minulosti nebolo možné,“ vysvetľuje Miroslav Kluka, ktorý spolu s Petrom Sochom považujú za dôležité, že keď s týmto návrhom oslovili ministerstvo, vyvolalo to diskusný stôl, ktorého výsledkom je zmena zákona.

„Musíme vedieť pomenovať čo spôsobuje náš problém a ako to chceme zmeniť. Košická výzva, ktorá bola zverejnená pred necelými dvoma mesiacmi je veľmi obšírna,“ hovorí Peter Socha a dopĺňa, že od začiatku mali názor, že dokument má riešiť maximálne 5 – 6 bodov. Celkovo má Košická výzva 18 návrhov a podľa Sochu sú tam časti, ktoré sa buď prekrývajú, alebo nie sú v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva, ale napríklad rezortov vnútra a spravodlivosti.

„Mali sme zmiešaný pocit z vytvoreného dokumentu. Požadovali sa zmeny legislatívy, pritom sa kompetentným nedal čas na ich realizovanie,“ hovorí Peter Socha a zapája sa aj podpredseda organizácie Miroslav Kluka, ktorý hovorí, že ak s ministerstvom komunikujú o zmenách, nemôžu ísť predsa do ulíc a povedať, že za dva mesiace sa problémy nevyriešili. To podľa zástupcov organizácie vedeli členovia Vidieckej platformy už v Košiciach.

„Vysvetľujem to na takom sedliackom príklade. Nikto nejde dva dni po sejbe mlátiť obilie. Na všetko je potrebný čas,“ hovorí najmladší z trojice roľníkov Ján Valášek ktorý hospodári v liptovskej obci Ludrová.

Farmári zo Združenia vlastníkov pôdy a farmárov Slovenska si myslia, že protest ich kolegov mal aj iné ciele, ako zmeny legislatívy.

„Ako si vysvetliť to, že ministerka chce rokovať so zástupcami protestujúcich farmárov a oni si nevedia vybrať troch – štyroch zástupcov, ktorí budú tlmočiť ich požiadavky. Veď rokovať sa dá len pri určitom počte ľudí, aby bol výsledok konštruktívny. Musia tam sedieť takí, čo tomu rozumejú a problematiku majú záujem vyriešiť a nie aktivisti. Ministerka ich čakala a oni neprišli,“ rozhorčuje sa Peter Socha, ktorý tomuto prístupu nerozumie.

Pripomíname, že ani u prezidenta Andreja Kisku neboli všetci farmári, ale len skupina ôsmich nespokojných. V čase zvolania rokovania so šéfkou rezortu, ktoré sa malo uskutočniť v stredu 20. júna sa v budove rezortného ministerstva nachádzal aj Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, alebo Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Dve hodiny čakali na farmárov, ktorí v čase začiatku žatvy blokujú Bratislavu a vyzerá to tak, že stroje im na zvládnutie špičky poľnohospodárskych prác nechýbajú.

Peter Socha je s týmto postupom nespokojný a neraz pri svojom rozprávaní pripomína dôležitosť dialógu.

„Chceme byť za rokovacím stolom a rokovanie bude dobré vtedy, ak tam budú sedieť rôzne skupiny ľudí, ktorí pracujú na pôde,“ apeluje Socha a pripomína, že nemajú záujem nikomu uškodiť.

„Nechcem viac hektárov ako mám. Mojim cieľom je teraz zefektívniť výrobu a túžim po linke na spracovanie zemiakov. Motiváciou, prečo sa angažujem v pôdnej legislatíve je, aby bol v nájomných zmluvách konečne poriadok. Chceme, aby to bolo jednoduché a zrozumiteľné. Žime v symbióze malých a veľkých. Veď ja sám spolupracujem s hruštínskym družstvom, ktorému dodávam zemiaky a oni mne mlieko. Nechceme likvidovať veľkých, chceme mať také podmienky, aby sme mohli fungovať vedľa nich. Nájdime systém spolupráce, ktorý bude prospešný pre nás, ale aj pre nich. Môžeme si byť vzájomne nápomocní v prospech pestrosti našej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby. Poľnohospodárskej pôdy je na Slovensku dosť pre všetkých, ktorí majú seriózny záujem na nej produkovať zdravé potraviny,“ uzatvára rozprávanie Peter Socha.