VÚB
VÚB

Najziskovejšie farmy obrábajú 14 % pôdy a zabezpečujú 28 % výroby

Slovenské poľnohospodárstvo naďalej stráca svoje postavenie v rámci národného hospodárstva. Podiel zamestnanosti agrorezortu na celkovej zamestnanosti sa prvý raz dostal pod 3-percentá a prehĺbil sa aj negatívny rozdiel medzi priemernou mzdou a mzdou v poľnohospodárstve. Pozitívnou informáciou je, že zisk agrorezortu v minulom roku vzrástol. Konštatuje to Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017, ktorá bola v pondelok 2. júla 2018 predložená do medzirezortného pripomienkového konania.

Najziskovejšie farmy obrábajú 14 % pôdy a zabezpečujú 28 % výroby

"Poľnohospodárstvo, podľa predbežných údajov, dosiahlo za rok 2017 kladný výsledok hospodárenia, t.j. zisk pred zdanením vo výške 60,2 mil. €. V porovnaní s rokom 2016 sa jeho úroveň mierne zvýšila o 11,5 mil. € (23,6 %). Rok 2017 bol vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012-2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000," informuje dokument, ktorý každoročne pripravuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Podkladmi takzvanej Zelenej správy sú Informačné listy, údaje Štatistického úradu SR, alebo vlastné prepočty.

"Na vytvorenom zisku poľnohospodárstva sa až na 70,0 % podieľali vysoko ziskové podniky s ročným ziskom nad 280 tis. € na podnik, ktorých bolo 7,8 %. Ich podiel na výmere poľnohospodárskej pôdy dosahoval 14,3 %, na výrobe 28,6 % a celkových podporách 14,2 %. Do tejto skupiny patria aj podniky so značnou koncentráciou výmery poľnohospodárskej pôdy a tým následne aj podporami," uvádza Zelená správa.

Za pozitívnym vývojom výsledku hospodárenia agrorezortu je najmä nárast cien rastlinných a živočíšnych komodít, ktorý istým spôsobom kompenzoval aj pokles úrod v minulom roku.

"Zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov, oproti roku 2016, dosiahlo 4,7 %. Pri produktoch rastlinnej výroby bol nárast o 4,4 % a pri živočíšnych produktoch o 5,5 %. Najväčší nárast cien rastlinných výrobkov bol u obilnín (7,5 %), a zo živočíšnych výrobkov u konzumných slepačích vajec (34,0 %) a surového kravského mlieka (11,0 %)," uvádza Zelená správa.

Rok 2017 bol v znamení poklesu hektárových úrod väčšiny komodít rastlinnej výroby. Najväčší prepad priemerných hektárových úrod bol zaznamenaný najmä u pšenice (27-percent), kukurice na zrno (38-percent), cukrovej repy (18-percent), alebo zemiakov (26-percent). Olejnín sa pokles hektárových úrod takmer nedotkol.

"V živočíšnej výrobe môžeme hovoriť vyššej produkcii takmer všetkých rozhodujúcich skupín jatočných zvierat a to jatočného hovädzieho dobytka (8,6 %), ošípaných (5,6 %), kôz (22,4 %), jatočnej hydiny (1,9 %), mlieka kravského (0,5 %), slepačích vajec (2,4 %). Poklesla produkcia jatočných oviec a produktov z oviec," uvádza Správa.

Napriek prekvapujúcim údajom zo živočíšnej výroby sa nepodarilo zvrátiť dominanciu rastlinnej výroby na hrubej poľnohospodárskej produkcii. Pomer rastlinnej k živočíšnej produkcii dosahuje 60-percent k 40-percentám.

"Poľnohospodárske podniky aj v roku 2017, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, optimalizovali nákladové faktory v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok hospodárenia. Náklady dosiahli 2329,2 mil. € a rástli pomalším tempom (3,5 %) ako výnosy (4,0 %)," informuje vo svojom dokument VÚEPP.

Negatívom, ktorý súvisí so sledovaním nákladových položiek je ďalšia strata zamestnanosti rezortu. Podiel pôdohospodárstva na celkovej zamestnanosti prvý raz klesol pod tri percentá na 2,99 percenta. V roku 2016 dosahoval 3,13 percenta.

"V roku 2017 dosiahol počet pracujúcich v poľnohospodárstve 47,7 tis. osôb, čo bolo medziročné menej o 4,8 percent," informuje Zelená správa.

Podľa dokumentu vzrástla priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve medziročne o 27 eur a dosiahla 729 eur. Výška dosiahnutej priemernej mzdy dosiahla 76,4 % mzdy v hospodárstve SR, čo znamenalo pokles o 0,6 percenta oproti roku 2016.

Napriek relatívne pozitívnemu vývoju výsledku hospodáreniu je z aktuálnej Zelenej správy zrejmé, že slovenské poľnohospodárstvo je opäť závislejšie na podporách. Pokiaľ podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol v rokoch 2012 - 2016 presne 31-percent. V minulom roku to bolo už 32,5-percenta. 

Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017 je možné nájsť na právnom a informačnom portáli Slov-lex a pripomienku k dokumentu je možné zaslať cez uvedený portál do 12. júla 2018. 

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Tu by som rad pripomenul že sú aj take podniky čo dosahujú vyšší zisk ako suma prijatých dotacii. Na rozdiel od väčšiny poľnohospodárskych podnikov musia takéto firmy odvádzať z celej dotácie daň z príjmu. Je to DISKRIMINÁCIA úspešných. Práve táketo politiky spolu s nalievaním peňazí do stratových odvetvy doviedli naše poľnohospodárstvo do súčasnej situácie. U nás sa nehodí pochváliť úspechom, je vyhodnejsie nastaviť ruku a plakať ako to nejde. Juraj Mačaj / 03.07.2018

Mnohi by sme prvitali miesto dotacii radsej odpustenie dane a znizenie odvodov, lenze to sa nestane- dotacie nesluzia pre poctivych polnohospodarov. Najvacsim poberatelom dotacii je prave APA a navyse je to prostriedok obrovskej korupcie na SVK. Btw z dotacii sa dane neplatia- len z priamych platieb. Ludia si to casto mylia. ni / 04.07.2018

Všetky nenávratné finančné príspevky, tak priame platby, ako aj investičné, či plynúce z neprojektových opatrení sú pripočítateľnou položkou k základu dane. V prípade investičných sa však časť pripočítaná k základu dane vypočíta ako podiel odpisov a percenta dotácie. Juraj Mačaj / 04.07.2018

To uz je presnejsie. Mne teda vadi, ze sa pouziva hlavne v mediach a casto aj z ust politikov vyjde- dotacie v polnohospodarstve, pritom dotaciu v pravom zmysle slova dostane maloktory polnohospodar. No tak ale z ust politikov vyjde vselico- napr. aj to, ze zemiaky sa seju :-D ni / 04.07.2018

Treba verejnosti pripomenúť, že aj priame platby sú pripočítateľnou položkou tržieb a väčšinou oni vytvoria v dobrých rokoch zisk čím sú automaticky zdanené ako daň z príjmu a plynu späť do štátneho rozpočtu odkiaľ sa do poľnohospodárstva nevrátia. Ak by nám štát chcel pomôcť, aspoň takouto metodickou zmenou pri výpočte dani z prijmov, by mal tieto priame platby, ktoré slúžia na elimináciu nákladov dať ako odpočítateľnú časť zo zisku. Podotýkam, že to v minulosti takto bolo a pomáhalo to farmárom k stabilite finanovania, ale pán Miklóš odborník na financie nám to takto zmenil , aby sme aj europske peniaze zdaňovali v prospech niekoho iného. Škoda, že ani táto vláda nám aspoň túto výhodu nechce vrátiť, zrejme bude treba zato zabojovať v Rade samosprávy ako dar od p. Kažimíra, keď už má to okrúhle jubileim. Helena / 05.07.2018

Pan KAžIMIR o tom už roky vie jemu je totiž vyživa naroda ukradnuta len si v svojej nechapavosti neuvedomuje že je to aj vyživa jeho ajeho rodiny stary gazda421 / 05.07.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 207,25
CBoT Chicago 172,06
KBB Bratislava 186,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 177,00
CBoT Chicago 133,4
KBB Bratislava 152,67
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 367,75

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ