Zadajte hľadaný výraz

Zaujímavosti Zo sveta

Ako dlho budete jesť chlieb upečený z našej krvi

Ako dlho budete jesť chlieb upečený z našej krvi
insert_photoMartina Pipišková - zmes korenín na tradičnom iránskom trhovisku

Iránski poľnohospodári postávajú okolo svojich traktorov zaparkovaných pri kanáli, ktorým kedysi prúdila voda a zavlažovala ich polia. Niekoľko rokov už je ale vyschnutý a Iránci chcú, aby im pomohla vláda. Pri Varzanehu, ktorý leží v provincii Isfahán, sa podobné protesty konajú každý deň. Ako napísala agentúra AP, medzi ľuďmi rastie zlosť kvôli nedostatku vody.

Problém zhoršuje niekoľkoročné sucho, ale aj zlý postup vlády.

„Sme ľudia. Pomôžte ľuďom, chodia spať hladní!“ volal Mostafa Benvídí, ktorý je jedným z demonštrantov.

Jeho druhovia priniesli plagáty s požiadavkami i vyhrážkami.

„Ako dlho budete jesť chlieb upečený z našej krvi?“ stálo na jednom.

Protesty sú čím ďalej agresívnejšie a masívnejšie v čase, keď Irán zápasí s infláciou aj nezamestnanosťou. V krajine sa opakujú protesty. Benvídí v marci prišiel o zrak v ľavom oku a po zrážkach s policajtmi má v tele vyše 100 brokov. Začiatkom júla bolo v inej časti južného Iránu zranených 11 ľudí, keď policajti rozháňali protest v Chorramšahre. Z kohútikov tam tečie hnedá voda.

Úradníci prídu, sľúbia, že to budú riešiť, a zas odídu, popisuje situáciu tridsaťročný Benvídí. Celá jeho rodina, pozostávajúca zo šiestich súrodencov a otca, využívala trojhektárové hospodárstvo. Pestovali raž, pšenicu, kukuricu aj bavlnu. Kvôli nedostatku vody sa poľnohospodárskej činnosti nevenujú niekoľko rokov. Benvídí nemá prácu a rodina prežíva vďaka sezónnej práci na stavbách v prípade bratov a tkania kobercov v prípade sestry.

Irán podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo v minulom desaťročí zažil najhoršie obdobie sucha za posledných 30 rokov. S určitou mierou sucha sa stretáva 97 percent územia Iránu. Zvlášť zasiahnuté sú Isfahán a okolité provincie. Túto oblasť kedysi zavlažovala rieka Zájanderúd, ktorá vyteká z pohoria Zagros, preteká mestom Isfahán a poľnohospodárskymi oblasťami za ním. Jedným z nich je Varzaneh a jeho predmestia. Tam, 550 kilometrov južne od Teheránu, žije 30.000 ľudí.

Pred niekoľkými rokmi ale oblasť vyschla. Polia okolo Varzanehu sú vyprahnutá a soľami olemovaná pustatina. Zmizol dobytok, poľnohospodárska činnosť ustala z 90 percent, hovorí miestny ochranca životného prostredia Rezá Chalílí. Vláda podľa neho situáciu ešte zhoršuje. Buduje továrne, ktoré odčerpávajú veľké množstvo vody. V júli bola v Isfaháne slávnostne otvorená ďalšia oceliareň. Časť vody sa tiež odvádza do iných oblastí.

„Vodný cyklus bol zničený, všetka voda z rieky je odčerpávaná do priemyslu,“ hovorí Chalílí.

Za Varzanehom sa kedysi rozprestierali mokrade napájané vodou zo Zájanderúdu. Ešte pred desiatimi rokmi tam bolo vidieť migrujúce vtáctvo vrátane plameniakov. Toto územie o 470 kilometroch štvorcových sa teraz upriamilo na niekoľko slaných polí bičovaných piesočnými búrkami. Pôda podľa Chalílího obsahuje zvyšky medi, olova a kadmia.

Päťdesiatsedemročný Habíb Ramazan pestoval kedysi obilie, bavlnu a repu. Naposledy pred niekoľkými rokmi.

„Nemám slov. Žiadny predstaviteľ sa o našu mizériu nezaujíma,“ hovorí tento otec piatich detí.

Ramazan bol jedným z dobrovoľníkov, ktorí šli v 80. rokoch do vojny s Irakom a vďaka ktorým začal po ich návrate Varzaneh prekvitať. Vtedy bolo mesto menšie a 100 z vtedajších dobrovoľníkov vo vojne zomrelo. Teraz mladí muži odchádzajú za lepším životom inam. Niekdajší pestovateľ pistácií Rúholláh Sohrab hovorí, že veľa jeho priateľov odišlo. Sám pracuje na stavbách.

Poľnohospodári vo Varzanehu sa v roku 2012 stretli s policajtmi pri proteste, keď rozbili potrubia, ktoré odčerpávali vodu z Isfahánu do vedľajšej provincie Yazd. Protesty sa následne konali aj v roku 2016 a pokračujú dodnes. Vláda sa v jednom období rozhodla zaplatiť každej zasiahnutej rodine v prepočte 250 dolárov (215 eur), čo je ale považované iba za náplasť, nie za riešenie.

„Budú ďalšie sociálne búrky. Vláda nemá skúsenosti s ochranou vodných zdrojov,“ usudzuje profesor vodného hospodárstva na univerzite v Isfaháne Hamíd Safaví.

Každá provincia o svojej vodohospodárskej politike rozhoduje po svojom, bez ohľadu na zdroje.

„Kým sa táto prax nezmení, smerujeme od vodnej krízy ku katastrofe, a to nie je odhad, ale istota,“ povedal Safaví.

Rieka Zájanderúd pretekala Isfahánom a rodiny sa pri nej stretávali kvôli malebnej scenérii. Teraz je to stoka v centre mesta, ku ktorej sa sťahujú narkomani a bezdomovci.

„Strácam odvahu. Ľudia sú v depresii. Dúfam, že sa voda a krása vrátia, než zomriem,“ hovorí maliarka Farzán Šáhsijáhová s pohľadom upretým na vyschnuté riečne koryto.

Autor článku: ČTK
Zdroj obrázku: Martina Pipišková - zmes korenín na tradičnom iránskom trhovisku

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
roľník
roľník
22. júl 2018 12:38

Nenachádzam slov. Človek si z raja robí peklo na zemi.421