Na rekonštrukciu a budovanie závlahových systémov na Slovensku pôjde v najbližších rokoch z eurofondov 22 miliónov eur. Vyplýva to z výzvy z podopatrenia Podpory na investície do poľnohospodárskych podnikov, ktorú pred pár dňami zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra.

Oprávnenosť čerpania výzva stanovuje na „investície v súvislosti s využívaním závlah, realizáciou investícií do existujúcich a nových závlahových systémov, infraštruktúry ako aj koncových zariadení, s cieľom ich výstavby, rekonštrukcie, modernizácie a efektívnejšieho nakladania so závlahovou vodou a energiou obmedzením ich strát, všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu,“ píše sa v zverejnenom dokumente.

Peniaze sú určené pre všetky farmy bez ohľadu na ich veľkosť, čerpať ich môžu malí, mladí aj začínajúci farmári.

„Oprávnené budú len investície do zavlažovania plôch na pestovanie plodín špeciálnej rastlinnej výroby, na pestovanie krmovín na ornej pôde pre využitie vo vlastnej živočíšnej výrobe, alebo investície do zavlažovania ovocných druhov  v sadoch, ktoré sú registrované ÚKSÚP, alebo investície do zavlažovania  v skleníkoch a fóliovníkoch, ako aj investície do zavlažovania vinohradov alebo chmeľníc, ktoré sú registrované ÚKSÚP,“ vysvetlil Michal Feik z tlačového odboru Ministerstva pôdohospodárstva.

Výzva na budovanie a rekonštrukciu závlah je prvou a nateraz jedinou výzvou v tejto oblasti v rámci aktuálneho programovacieho obdobia. V minulosti už pritom vyhlásená bola – v roku 2016. Následne ju ale Pôdohospodárska platobná agentúra zrušila. Dôvodov malo byť viac – štátu vraj chýbali strategické dokumenty týkajúce sa zavlažovania či nakladania s vodou. Výzva v minulosti rovnako nemyslela na chovateľov hospodárskych zvierat, ani na rekonštrukciu už existujúcich závlah. Nápravu týchto nedostatkov má priniesť aktuálna výzva, na ktorú farmári čakajú už asi dva roky. Vyhlásená mala byť ešte v prvom štvrťroku 2018, stalo sa tak ale len pred pár dňami. Meškanie mnohí farmári kritizovali, aj vzhľadom na vlaňajšie sucho a rekordne nízke úrody aj napriek výraznejšiemu zavlažovaniu vo vlaňajšej sezóne.

„V závlahách je veľký problém na celom Slovensku. Mnohé z nich majú 70 rokov a potrebujú rekonštrukciu aj prvky automatizácie, bez toho sa nedajú pestovať zemiaky, osivová kukurica, zelenina či cukrová repa. Minulý rok by mal byť mementom pre všetkých v tom, že závlahy sú nevyhnutné, pretože aj napriek tomu, že závlahy boli využívané raz toľko ako po iné roky, nastali pri úrode historicky vysoké straty. Samotná závlaha samozrejme nerozhoduje pri úrode o všetkom, ale pokiaľ je málo dažďa, rozhoduje o tom, či budeme na Slovensku robiť špeciálne plodiny, či poľnohospodárstvo pôjde dopredu, alebo nie,“ myslí si Ján Bitter z družstva v Trakoviciach. 

Výška každého projektu v aktuálnej výzve môže dosiahnuť 1 milión eur, z eurofondov tak žiadateľ môže čerpať maximálnu čiastku 500 tisíc eur na projekt.

„Výzva je dobrá v tom, že je komplexná, teda zahŕňa čerpacie stanice, koncové zariadenia aj potrubia. Je to na jednej strane opatrenie proti klimatickým zmenám, na zmiernenie dosahov sucha, ale výzva je viazaná aj na motiváciu poľnohospodárov, aby sa viac venovali špeciálnym plodinám, ovociu, zelenine, chmelniciam, pretože iba tí, ktorí majú menované plodiny sa môžu prihlásiť. Je tam cukrová repa, zemiaky, zelenina, osivová kukurica, ale chýba tam napríklad kukurica na zrno, čo môže byť problémom pre niektoré veľké podniky,“ uviedol dlhoročný odborník na závlahy Peter Andráš zo spoločnosti Bauer Irrigation.

Žiadatelia, ktorí peniaze získajú, budú musieť zabezpečiť udržateľnosť svojich projektov po dobu najmenej 5 rokov.

„Oproti prvej výzve sa táto výzva z nášho pohľadu zásadne zmenila. Hodnota projektu môže byť až milión eur a nebude iba 400 tisíc eur. Druhá zásadná vec je, že sa nebudú podporovať len koncové zariadenia, ale bude sa podporovať aj takzvaná kostra, to znamená 40-percent peňazí z alokovaných prostriedkov, môže ísť do závlahových sietí. Toto sa zmenilo práve po tlaku SPPK,“ uviedol jej predseda Emil Macho.

„Čo sa ale nepodarilo odstrániť je to, že pre Bratislavský kraj, v ktorom sa využíva asi až 30 percent všetkej závlahovej vody na Slovensku, sú vyčlenené len 2 milióny eur. Vzhľadom na to, koľko sa v Bratislavskom kraji zavlažuje, sme pre tento región požadovali viac peňazí. Toto sa ale nepodarilo presadiť,“ vyjadril sklamanie v tomto smere Juraj Máčaj, pestovateľ zeleniny a zemiakov z Kráľovej pri Senci.

Ten patrí k najväčším závlahárom v rámci kraja i Slovenska. Keďže ním obhospodarované pozemky presahujú aj do Trnavského kraja, plánuje prostriedky čerpať v rámci neho. Pre regióny mimo Bratislavského kraja je totiž celkovo vyčlenených 20 miliónov eur.

Problém v rozložení peňazí predpokladá aj Peter Andráš zo spoločnosti Bauer Irrigation.

„Výzva bola veľmi potrebná, bude naplnená a využitá. Hrozí ale to, že spomínané dva milióny eur pre Bratislavský kraj budú málo a dopyt môže prevyšovať stanovený limit,“ uviedol.

Bratislavský kraj z hľadiska eurofondov dlhodobo ťahá za kratší koniec. Dôvody sú, že eurofondy sú primárne určené pre menej rozvinuté regióny Európskej únie.

„Rokujeme s agrorezortom o ďalších prostriedkoch na výzvu na závlahy, keďže malo byť alokovaných 25-miliónov eur a je alokovaných len 22-miliónov eur. Sme presvedčení o tom, že sa nám podarí s ministerstvom dotiahnuť aj ďalšiu výzvu na závlahy, kde by sme chceli podporovať väčšiu koncepciu závlahárskej sústavy na Slovensku,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Komora už v minulosti apelovala na to, aby výzva na závlahy zohľadňovala v prvom rade najmä skutočnú produkciu na poliach. K jej požiadavkám patrilo tiež zlepšenie prístupu k vode pre tie podniky, ktoré sú v oblastiach bez napojenia na vodný zdroj. 

Žiadosti o peniaze na závlahy budú môcť farmári podávať v období od 2.11.2018 do 15.11.2018. Dĺžka posudzovania projektov bude závisieť od množstva podaných projektov. Pri hodnotení sa použijú bodovacie kritériá, maximum bude 100 bodov. Rovnako ale projekty prejdú aj kvalitatívnym hodnotením. Posudzovať sa bude vhodnosť, účelnosť a komplexnosť projektu, jeho uskutočniteľnosť, ekonomická udržateľnosť i výrobné a technické prínosy projektu. Celkovo v tomto hodnotení budú môcť projekty získať najviac 12 bodov. Na získanie peňazí budú žiadatelia potrebovať najmenej 70 bodov v celkovom hodnotení.