Zadajte hľadaný výraz

MPRV SR Z ekonomiky

Spoločne proti nekalým obchodným praktikám aj klimatickým zmenám

Spoločne proti nekalým obchodným praktikám aj klimatickým zmenám
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Krajiny skupiny V4+4 zaujmú spoločný postup na rokovaniach o viacerých aktuálnych témach na úrovni celej Európskej únie. Zhodli sa na tom na spoločnom rokovaní v Oponiciach. Zúčastnili sa na ňom Slovensko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, ale aj Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko.

K spoločným témam krajín strednej a východnej časti EÚ dlhšie patrí boj proti nekalým obchodným praktikám.

„Bola to téma, ktorá bola prioritou slovenského predsedníctva v rade EÚ a túto tému sme schválili na poslednej decembrovej rade všetkými 28-ministrami. To znamená, že Komisia musela prijať tento návrh, vytvoriť legislatívny návrh rámca a vytvoriť celoeurópsku legislatívu. Snažíme sa, aby bola schválená čím skôr,“ uviedla po rokovaní ministerka Gabriela Matečná.

Osem krajín sa zhodlo, že pri diskusiách na európskej pôde budú v otázkach boja proti nekalým obchodným praktikám zastávať spoločnú pozíciu. Cieľom je najmä ochrana najslabších článkov dodávateľsko-potravinového reťazca, za ktorý krajiny spoločne označili poľnohospodárov a výrobcov potravín. K spoločnej požiadavke patrí to, aby všetky definované nekalé obchodné praktiky mali rovnaké právne postavenie a nezostávali v takzvanej šedej zóne tak, ako je to doteraz. Rovnako by mali platiť pre všetky články dodávateľsko-potravinového reťazca, teda pre producentov, aj pre obchodníkov.

„V jednotlivých krajinách Európskej únie máme vlastné zákony v boji proti nekalým obchodných praktikám. Výrobcovia aj obchodníci ale pôsobia globálne, preto je dôležité prijať aj celoeurópsku legislatívu,“ vysvetlila štátna tajomníčka slovinského agrorezortu Tanja Strniša.

„Je to jedna so spoločných tém, ktoré máme so Slovenskou republikou a som rád, že sme všetci našli zhodu v tejto otázke. Človek si kladie otázku, prečo sa niečo také musí riešiť na úrovni euro-28, ale je to téma dôležitá a bohužiaľ sa dlho neriešila. Ale sme povinní ju voči našim poľnohospodárom a reťazcom vyriešiť a túto tému dotiahnuť,“ dodal námestník českého agroministra Pavel Sekáč.

Krajiny V4+4 plánujú spoločne postupovať aj v iných celoeurópskych témach. Úplnú zhodu nateraz nenašli v otázke využitia krízovej rezervy súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to najmä v tom, či a v akej výške by mala byť využitá v tomto alebo nasledujúcom období. Zhodli sa však na tom, že časť z nej by mala pomôcť poľnohospodárom postihnutým klimatickými zmenami.

„Krízovú rezervu je možné použiť nielen na výkyvy v trhových opatreniach, ale aj na výkyvy počasia a klimatické zmeny, ku ktorým sucho, ľadovec a povodne patria. Je možné nájsť okamžité riešenia, aby boli z tejto krízovej rezervy použité prostriedky. Na úvod je ťažké povedať, aké finančné prostriedky by to mali byť. Každá členská krajina sčítava škody, ktoré vznikli, a tieto sa následne predostrú Komisii. Predpokladám, že tá vyvodí závery,“ uviedla Matečná, ktorá o spoločnej požiadavke bude informovať listom eurokomisára pre poľnohospodárstva Phila Hogana.

„Sucho je jedným z problémov, ktoré trápia aj Českú republiku. Dosahy sucha sa u nás ešte budú sčítavať, ale je to problém celého stredoeurópskeho regiónu. Aj my sme pripravení intenzívne komunikovať s eurokomisárom Hoganom, aby prijal na úrovni Európy také riešenia, ktoré budú viditeľné, a ktoré prinesú riešenia pre našich farmárov v dobe, v ktorej im tieto klimatické zmeny priniesli problémy. Máme ťažkosti s pasienkami, s kŕmením pre zvieratá a táto situácia sa bude naďalej zhoršovať. Niektorí farmári nie sú už teraz schopní robiť si zásoby kŕmenia, nieto ešte kŕmiť túto sezónu, a toto je problém, ktorý bude mať ekonomický dosah,“ dodal námestník českého agroministra Pavel Sekáč.

Spoločnú reč našli zástupcovia ôsmych agrorezortov Európy aj v niektorých témach týkajúcich sa Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, hoci každá krajina má k jej návrhu vlastné pripomienky.

„Dôležitá pre nás je téma aktívneho poľnohospodára. Tu sme sa zhodli, že najlepšie by bolo, keby túto definíciu Komisia nechala na národnej úrovni, aby každý členský štát definoval aktívneho poľnohospodára samostatne,“ dodala ministerka Gabriela Matečná.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments