VÚB
VÚB

Prístup k užívaniu pozemkov sa má zjednodušiť

Prístup menších farmárov k pozemkom by sa mohol zjednodušiť. Počíta s tým novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov z dielne koaličných poslancov Mosta-Híd a SNS, ktorú parlament posunul do druhého čítania.

 Prístup k užívaniu pozemkov sa má zjednodušiť

Poslanci predloženou novelou reagujú na platnú legislatívu od 1. mája tohto roka a ku ktorej boli podľa nich búrlivé reakcie najmä zo strany menších farmárov, ktorí užívali náhradné pozemky. Preto navrhujú zmeny.

"Návrh zákona je reakciou na požiadavky praxe tak, aby náhradné pozemky užívané aj po strate platnosti rozhodnutia o vyčlenení náhradných pozemkov z dôvodu prechodu alebo prevodu pôvodného pozemku boli užívané na základe právneho titulu, ktorým bude nové rozhodnutie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru," zdôvodnil v pléne jeden z predkladateľov novely Peter Antal (Most-Híd).

S cieľom zjednotiť prístup k nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa za pozemok má považovať aj jednotlivý spoluvlastnícky podiel k poľnohospodárskemu pozemku.

"Potrebné je aj odstrániť situáciu, keď bolo možné v určitých prípadoch predlžovať užívanie pozemku do konca roka na úkor vlastníka. V prípade užívania pozemku bez nájomnej zmluvy, ak ide o neprístupný pozemok alebo ho nie je možné racionálne využívať, zákon neumožňoval postupovať formou podnájomného pozemku. Zmena zákona má umožniť riešiť aj takéto, v praxi pomerne časté situácie," uvádzajú poslanci.

Zákon doteraz neumožňoval ani novým vlastníkom pozemkov, ako napríklad dedičom či kupujúcim, pokračovať v užívaní doterajšieho náhradného pozemku, ku ktorému vznikol podnájomný vzťah.

"Navrhovaná zmena umožní pri prechode alebo prevode všetkých nehnuteľností nadobúdateľovi požiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia a zaevidovanie takejto zmeny v osobe užívateľa podnájomného pozemku. Týmto sa zrovnoprávni postavenie dedičov alebo kupujúcich pri podnájomných pozemkoch," doplnili poslanci v dôvodovej správe.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Je to už 5 novela za posledné tri roky - to hovorí o tom v akom stave je zákon 504/2003 Z.z. - zaujímavá bola aj rozprava. Ja by som odporučil zákonodarcom keby zastupovali tých farmárov, ktorí sa nemôžu dostať k pôde aj viac rokov, nepomáha okresný úrad zákon 220, nepomáha 504, a súdy sú viac ako 5 rokov - aby boli v realite a potom robili zákony a nielen 504 ld / 19.09.2018

Do zákona je potrebné zaviesť aj navýšenie nájmu o ročnú mieru inflácie tak, ako to platí pri prenájme od SPF. Prečo by mal byť vlastník pozemku diskriminovaný, navyše keď SPF ani vlastníkom nie je a pozemky má iba v správe ? Robo / 20.09.2018

re "Robo" - nič Vám nebráni aby ste uvedené ustanovenie zapracoval do nájomnej zmluvy, na to netreba zákon - otázne je či s Vami niekto takú zmluvu podpíše a či o Vašu pôdu bude mať aj niekto záujem... realista / 21.09.2018

Re "Realista" - Isteže by som to tam dal, ale môžem až v roku 2025, keď skončí platnosť zmluvy uzatvorená predošlými majiteľmi. A prečo by nedal 35-40€/ha miesto doterajších 30, keď iba priama platba na plochu v znevýhodnenej poľnohospodárskej oblasti je 250€/ha ? Robo / 21.09.2018

Pôda musí byť toho kto ju vlastní a ten môže rozhodovať nie toho kto ju obrába (ako žena) tak vlastník má smolu Jaro / 21.09.2018

re "Robo" - zvyšovanie nájomného je síce pekné - ale pozor na ustanovenie, a to je v zákone, že v prípade "neúrody" Vám defacto nemusí vyplatiť nič - toho by som sa viac b á l pri súčasnom korporátnom poľnohospodárstve....a za to by som l o b o v a l, aby to odtiaľ zmizlo.... realista / 21.09.2018

Nedá mi zareagovať na predošlé príspevky. Za 1. Nie je pôda ako pôda .Každá má svoju bonitu a plus nejaké výhody ako sú napríklad závlaha prístupnosť a podobne. Ak na danom pozemku nedokážete vyrobiť vyšší zisk jednoducho sa nedá zaplatiť vysoký nájom. Totiž spomínaná výška nájmu je možno v SPF. K takej pôde sa dostali len vyvolený.Táto pôda je zabetónovaná aj napriek rôznym vyhlásenie Ex premiera Fica. Konkrétne pomoc pre mladého farmára. Okrem toho že si môžete podať žiadosť nič iné sa nedočkáte. Po 2. Neviem si predstaviť ako by dokázal poľnohospodár vyplatiť nájom ak by sa stalo ničo ako povedzme v Nemecku .Kde nepozbierali ani úrodu z dôvodu nepriaznivého počasia . Jednoducho bolo rentabilnejšie ju zaorať. Totiž mňa by zaujímalo ako by som mal postupovať keď platím nájom rok dopredu. To znamená ,že ani neviem či sa mi ničo urodí na poli ale nájom som už vyplatil ktorý je 100 Eur na ha. Myslím v roku 2012 bola podobná situácia že úroda bola v božích rukách . Keď som požiadal vlastníka o primerané zníženie v zmysle zmluvy a zákona nedočkal som sa. Preto si myslím že pre ochranu tak ako vlastníka tak isto aj pre užívateľa pozemku by mal platiť rovnako jeden zákon a nie sa odvolávať ako na tržnici. jm / 22.09.2018

Čo ti vraví veta "riziko ponikania"!!!Ak sa ti urodí vzpomenieš si na vyšší nájom??Asi nie?Ak si zaplatíš dovču a budě špatné počasie tak podľa toho ako ti to myslí by ti mala CK vrátiť penieaze???Mal si zostať v JRD / 22.09.2018

Čo keby si si vysúkal rukávy a vyskúšal to na vlastnej koži ak vidíš podnikanie v agrosektore tak výhodný biznis ... ono by bolo najlepšie asi keby celá podpora šla priamo na účet vlastníka pôdy podľa vlastnenej výmery ,však pán múdry. Pre mňa je zaujímavá vec , a to o koľko sa zvýšili ceny polnohospodárskych produktov v ŽV alebo RV k pomeru navyšovania podpory. Aby sa nestalo to ,že o pôdu sa bude musieť starať samotný vlastník. jm / 23.09.2018

Samozrejme, že by to bolo najlepšie. V štátoch západnej Európy je úplne bežné, že podpora na Ha je rovnaká, alebo nižšia, ako nájomné. Yxc / 23.09.2018

Jm ak by sa odněchcelo robi´t z akéhokoľvek príčiny na prenajatom tak je treba po vašom vzore na to zrobiť dotačný program a vlastníkovi platiť dotácie že na pode nerobí ako to mátě aj vy!Polia a príroda si oddychně a budě ma´t čas se po vašom hospodárení obnoviť a vzpamatat!!! / 24.09.2018

Vážení vlastníci pôdy, tento štát vám 40 rokov užíval pozemky a neplatil vám zato ani cent, dokonca ani tretina jej vlastníkov na pôde ani nepracovala. po revolúcii zrazu každého vlastníka zaujíma len nájom od chudákov, ktorí za almužnu na nej doslova drú a sú zdieraní spracovateľmi a obchodníkmi. Štát mal za každý ha vyrubiť nájomné užívateľom a na základe bonity pôdy ,úrody a ekonomiky sektoru vyplácať vlastníkom nájomné, alebo rentu. V krajnom prípade mal štát vydržaním pôdu získať do vlastníctva, lebo sa o ňu aj staral a nie teraz vlastníci od rozkoše, čo ani nevedia čo je práca na pôde otravujú tých čo na nej robia a chcú ich novelami zákona o nájme zdierať. Podstata je inde a nie u poctivých poľnohospodárov. Stano / 25.09.2018

Dotáciami zdieraný stano tak ty by si chcel na tých komunistických 4Orokou zadarmo užívanía cudzieho majetku vlastnikou návázať a smelo pokračova´t ako to vidím !Ale vlastník za to nemože že si svojho nemal nič a chceš byť pánom veľkomožným!!!Ale takto to v normálnych demokráciach nechodí!Skůs si Stano prenajať a chovať sa takto k vlastníkom v rakůsku!Už aj by si bol doma hore brehom!!! / 25.09.2018

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra ANTALA, Bélu BUGÁRA, Tibora BERNAŤÁKA a Evy ANTOŠOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parl. tlač 1085) • predložený NR SR 23. 08. 2018 a zaradený do programu 34. schôdze NR SR so začiatkom 11. 09. 2018 o 13:00 • za gestorský výbor bol určený Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu najneskôr do 15. 10. 2018. Nedostatky: 1. V priebehu tohto roka nadobudli účinnosť tri zásadné novely tohto zákona. Prijatím predmetného poslaneckého návrhu by išlo o štvrtú legislatívnu zmenu v neúmerne krátkom čase. Narúša sa tým princíp právnej istoty a stability právneho poriadku SR. Novelizácia jedného právneho predpisu v tak neprimerane krátkych intervaloch za sebou je v rozpore s akoukoľvek predvídateľnosťou práva a princípom právnej istoty, ktoré sú základnými piliermi, na ktorých stojí právny štát. 2. Návrh sa opätovne predkladá bez prechádzajúcej odbornej diskusie a riadnej analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Je zle vypracovaná doložka vplyvov, nakoľko sa uvádza len pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, návrh však môže mať aj zásadné negatívne vplyvy pre podnikateľov. 3. Návrh obsahuje zmätočné ustanovenia a vykazuje legislatívne nedostatky. 4. Predkladateľ navrhuje, aby sa za pozemky v zmysle tohto zákona považoval aj spoluvlastnícky podiel. Takúto zmenu je potrebné posúdiť v rámci zákona ako celku, čo predkladateľ neurobil. Spoluvlastnícky podiel k pozemku fyzicky neexistuje na rozdiel od pozemku. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci (viď. judikatúru R 19/1967). Problém preto bude v prípade tých ustanovení, ktoré upravujú napr. vrátenie pozemku - čo neexistuje, nie je predsa možné vydať. Táto zmena je absurditou pre prax. Ako sa bude posudzovať otázka neprístupnosti a racionálnosti užívania podielu. 5. K zmene § 12a ods. 1: „Ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo bol pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite.“ Tento bod mení pôvodné znenie „podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona“ na „podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu“. Problém spočíva v tom, že obhospodarovať je možné aj pozemky bez právneho titulu a na takých pozemkoch predsa nemôže byť vydaný podnájomný pozemok. Preto je nutné zachovať pôvodné znenie alebo ak ide o osobitný zámer navrhovateľa, treba ustanovenie spresniť, tak aby sa týkalo len pozemkov, na užívanie ktorých má nájomca právny titul. Novela týmto ustanovením okrem iného spôsobí drobenie pozemkov. Poslednou novelou bolo umožnené postupovať podľa §12a aj v prípade minoritných spoluvlastníckych podielov. V aktuálnom návrhu sa tento postup rozširuje aj pre pozemky užívané bez nájomnej zmluvy. Dôsledkom týchto zmien bude vyčleňovanie väčšieho počtu podnájomných pozemkov častokrát v malých výmerách prislúchajúcich spoluvlastníckym podielom. Je nutné zamedziť vzniku malých užívaných parciel (a z toho vyplývajúcich problémov so žiadosťami o dotácie ako aj neekonomickosť obhospodarovania, či problém s vrátením podnájomného pozemku v prípade straty platnosti rozhodnutia). 6. K navrhovanému § 12c: ide o nesystémové, absurdné a zbytočné riešenie. Prijatím tejto zmeny budeme mať tri postupy §12a,§12b,§12c, ktoré riešia ten istý problém a každý trochu iným spôsobom. Pri tom stav, ktorý sa snaží predkladateľ riešiť už právny poriadok SR upravuje (konkrétne §42i zákon č. 330/1991 Zb. je veta "Užívateľ takého pozemku postupuje podľa osobitného predpisu. 57a)" Osobitný predpis je §12a zak. c. 504/2003 Z.z. 7. K § 13 ods. 3: „Ak nájomca najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy, a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nájomného nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy „na neurčitý čas podľa § 6 a za ostatných podmienok, ktoré boli dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve.“. Nedostatok: Predkladateľ použil odkaz na § 6, ktorý pojednáva o tom, že zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutej na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak. Predkladateľ pritom opomenul, resp. nerešpektoval druhú časť zákona (predovšetkým § 12 ods. 1), ktorá sa vzťahuje na nájomné vzťahy vznikajúce pri prevádzkovaní podniku (teda na nájomné zmluvy, ktoré uzatvárajú podnikatelia). Podľa § 12 ods. 1 platí, že ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov. Odkaz na § 6, ktorý použil predkladateľ, sa prieči § 12 ods. 1 v dĺžke výpovednej doby. Pritom minimálna 5 ročná výpovedná doba v prípade nájomných vzťahov vznikajúcich pri prevádzkovaní podniku má svoje opodstatnenie z dôvodu potrieb podnikateľskej činnosti najmä návratnosti investícií. Z pohľadu výkladu práva, ide o ďalšiu absurditu, nakoľko toto ustanovenie spôsobí výkladové problémy, najmä z dôvodu, že druhá veta § 6 pojednávajúca o jednoročnej výpovednej dobe má dispozitívny charakter , čo znamená, že zmluvné strany sa od nej môžu odchýliť. V praxi to spôsobí výkladovú nejednotnosť, proti sebe bude stáť názor, že platiť môže 5 ročná výpovedná doba, ak bola dohodnutá v pôvodnej zmluve, alebo sa strany dohodli, proti názoru, že výpovedná doba môže byť len v dĺžke jeden rok. Jozef Artim / 25.09.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 206,25
CBoT Chicago 166,86
KBB Bratislava 183,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 176,25
CBoT Chicago 130,56
KBB Bratislava 152,17
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 369,50

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ