VÚB
VÚB

Pruské na Považí ako symbol intenzity?

Cieľom predsedu Poľnohospodárskeho družstva Vršatec v Pruskom je dosiahnuť s päťsto dojnicami ročnú produkciu mlieka na úrovni 5-miliónov litrov. Na relatívne malý podnik umiestnený najmä v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty ide o odvážny podnikateľský zámer. Obdobie z prelomu tisícročia nám ale môže napovedať, že tento cieľ nie je nereálny.

Pruské na Považí ako symbol intenzity?

V roku 2001, keď sa stal Ján Kopšom predsedom družstva v Pruskom, dosahovala priemerná úžitkovosť červeného holsteina asi štyritisíc päťsto litrov. V Kočíne, kde sa bol s predstavenstvom inšpirovať, dojili už vtedy v priemere 8-tisíc litrov. Vedel, že ak s úžitkovosťou nepohnú, bude tým, za ktorého vedenia družstvo skrachuje. Zlepšenie zootechnickej práce a kvality objemových krmív boli samozrejmosťou, ktorá priniesla významný nárast úžitkovosti. V niektorých rokoch medziročne vzrástla aj o tisíc litrov.

Neskôr zootechnici odporúčali návrat od holsteina k slovenskému strakatému dobytku. S týmto krokom aj začali, ale veľmi rýchlo sa ukázal ako slepá ulička.

"Odvtedy nazývam návrat od holsteina k slovenskému strakatému - lenivý zootechnik. Je pravdou, že naše tradičné plemeno je menej náročné na krmivo, na choroby, alebo lepšie chodí. Ak ale chcete dosiahnuť dobré výsledky, aj u slovenského strakatého dobytka musíte robiť presne to isté, čo pri holsteine. Pokiaľ ale pri prvom je potenciál zvieraťa možno 7-8 tisíc litrov mlieka, tak pri druhom už bežne hovoríme o úžitkovosti nad 10-tisíc litrov," myslí si Ján Kopšo.

Aktuálna úžitkovosť na družstve je 8520 litrov a spokojní sú aj s medziobdobím, alebo vekom jalovíc pri prvom otelení.

"V minulom roku sme pokračovali v investíciách pri ktorých veríme, že zlepšíme mliekovú úžitkovosť. Kvalitu objemových krmív nám pomôže zlepšiť aj vyasfaltovanie ciest na farme dojníc. Ak sme v minulosti v máji pripravovali senáž a zapršalo, tak sa do silážnych jám nedalo vojsť čistým kolesom," hovorí predseda družstva.

Do živočíšnej výroby pribudli vlani napríklad aj nový kŕmny voz a prepravník na zvieratá. Investovali aj do zlepšenia technického vybavenia dielne. Do rastlinnej výroby kúpili nový kombajn a zhrňovač krmovín.

Väčšina pestovaných plodín smeruje do živočíšnej výroby

"Z trhových plodín pestujeme len repku ozimnú a cukrovú repu," hovorí predseda družstva.

Vlani sa podľa cukrovaru v Trenčianskej Teplej stali ich najlepším pestovateľom do výmery päťdesiat hektárov.

"Cukrovú repu pestujeme na tridsiatich hektároch a za rok 2017 sme zaknihovali úrodu na úrovni 80 ton. Je to viac ako priemer ostatných rokov, ale mali sme aj rok, keď sme dokázali dodať takmer 90 ton z hektára," hovorí Ján Kopšo.

Cukrovú repu vníma ako previerku schopností a odbornosti ľudí pracujúcich v rastlinnej výrobe. V okolí Pruského sú ale aj polia, a nie je ich málo, kde aj sebe lepšia agronomická disciplína nedokáže zabezpečiť adekvátne úrody.

 „Na svahoch, kde sme v minulosti pestovali pšenicu alebo kukuricu, dnes máme zasiate ďatelinotrávy. Ak sme na týchto parcelách dosahovali tri tony obilnín z hektára, bola to dobrá úroda. Vzhľadom na vynaložené finančné náklady a pracovné úsilie to nebolo efektívne,“ hovorí Ján Kopšo.

Poľnohospodárstvo vidí cez intenzívnu výrobu. Ako inak, keď družstvo, ktoré vedie, chová na výmere 1500 hektárov pôdy rovnaký počet hovädzieho dobytka.

Keď sa pred rokmi zamýšľal, či pre smerovanie družstva nie je vhodná napríklad ekologická produkcia, zľakol sa, že sa im v prísnom systéme nepodarí vyrobiť dostatok krmiva. Keď nebude dosť krmiva, budú musieť klesnúť stavy zvierat, čo logicky znamená prepúšťanie. Nechcel ísť touto cestou. Stále si myslí, že úlohou poľnohospodárskeho podniku je poskytovať miestnym ľudom prácu, vyrábať potraviny a zhromažďovať zdroje na rozšírenú reprodukciu družstva.

„Stále sa niečo nestíha. Niekedy si kladiem otázku, či je vlastne ten náš model správny. Mnohé podniky fungujú s pár zamestnancami a hlavný zdroj príjmov netvorí výroba, ale priame platby. Vtedy si ale poviem, že ak raz budeme smerovať k takzvanému „ničnerobeniu a zberaniu podpôr“ radšej z poľnohospodárstva odídem,“ hovorí Ján Kopšo.

V PD Pruské pracuje šesťdesiat päť zamestnancov a tak ako každý v okrese Ilava, aj oni majú problém so zamestnancami. Nezamestnanosť klesla pod zdravú úroveň a bez práce je v tomto strojárskom regióne len niečo málo cez dve percentá ľudí. Ján Kopšo má v tomto bohatom okrese veľkú výhodu. Len niekoľko sto metrov od areálu družstva sídli jedna z najlepších stredných odborných poľnohospodárskych škôl na Slovensku. Intenzívne s nimi spolupracuje a vstúpil aj do duálneho vzdelávania.

„O čo novší je náš strojový park o to väčšie nadšenie je u mladých ľudí. K strojom ľudí stále nájdeme. Horšie je to so živočíšnou výrobu,“ potvrdzuje fakt známy z posledných dvoch rokov aj predseda z Pruského.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 200,25
CBoT Chicago 162,39
KBB Bratislava 181,25
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 166,50
CBoT Chicago 126,56
KBB Bratislava 146,50
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 373,25

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ