VÚB
VÚB

Slovensko patrí medzi krajiny so špičkovými chovateľmi

Priemerná cena surového kravského mlieka je na Slovensku najlepšia za ostatné tri roky. Napriek tomu bol tradičný Deň prvovýrobcov mlieka búrlivejší ako v časoch, keď ceny mlieka padali. Nemalou mierou k tomu prispel Gabriel Csicsai, štátny tajomník rezortného ministerstva.

Slovensko patrí medzi krajiny so špičkovými chovateľmi

Ten otvoril podujatie príhovorom, v ktorom odporúčal najmä zlepšovanie chovateľskej úrovne u prvovýrobcov. Chovateľ je podľa jeho prepočtov rentabilný vtedy, ak v stáde dosahujeme celoživotnú produkciu mlieka na dojnicu na úrovni 35-tisíc litrov.

"Na Slovensku je priemer na dojnicu 2,5 laktácie. Čím je farma väčšia, tým sú tieto ukazovatele horšie. Zásadný rozdiel medzi holsteinom a slovenským strakatým dobytkom nie je. Najviac 20-percent," uviedol vo svojom príhovore Gabriel Csicsai.

Porovnanie ukazovateľov laktácie s okolitými štátmi, alebo vyspelou Európou, štátny tajomník neurobil. Poľnohospodárom odporučil, že cieľom by mali byť štyri laktácie za život dojnice.

"Môžete mať úžasné maštale, alebo technológie, ale keď vám krava odíde na bitúnok predčasne, tak neviete chov ekonomicky udržať," povedal Gabriel Csicsai.

Kritika chovateľskej úrovne prišla v čase, keď slovenskí poľnohospodári dokázali vôbec prvý raz v histórii prekročiť úžitkovosť 7-tisíc kilogramov mlieka. Priemer na slovenskú dojnicu a rok dosiahol v minulom roku 7 145 kilogramov. Ide o výrazný medziročný nárast o 300 kilogramov mlieka.

Spomínanou úžitkovosťou sme sa dostali aj nad priemer Európskej únie, ktorý dosahuje 7 019 kilogramov na dojnicu. Keďže viac ako 50-percent európskych dojníc pochádza zo štyroch poľnohospodársky vyspelých štátov - Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Holandsko, ide o výraznú demonštráciu kvality slovenských chovov.

Názor ostatných poľnohospodárov, alebo porovnania ukazovateľov od predstaviteľov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, už Gabriel Csicsai počuť nemohol, lebo krátko po svojom vystúpení odišiel. Zostali po ňom len z jeho odchodu rozhorčení poľnohospodári, ktorým na otázky odpovedal Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Ten na podujatí podľa programu vystúpiť nemal. Napriek tomu hľadal odpovede aj na myšlienky, ktoré vo svojom príhovore stihol načrtnúť súčasný štátny tajomník.

Gabriel Csicsai vyjadril spokojnosť nad tým, že sa v návrhu štátneho rozpočtu objavilo 30-miliónov eur vo forme podpôr na zelenú naftu. Podporení majú byť aj chovatelia hovädzieho dobytka. 

"Je potešiteľné, že vláda pochopila, že k podpore poľnohospodárstva nestačia len európske zdroje," uviedol Gabriel Csicsai.

V minulých rokoch bola podpora produkcie mlieka rôzna. Čísla Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý bol aj hlavným organizátorom podujatia, hovoria, že v krízovom roku 2016 dosiahla podpora na kilogram mlieka - 7,4 centa, v roku 2017 - 4,2 centa, v aktuálnom roku to je 4,7 centa a podľa odhadu pre rok 2019 to bude 3,8 centa.

"Ročne sa na Slovensku vyrobí 850 miliónov litrov mlieka. Priemerná realizačná cena je na úrovni 30 centov, skutočná nákladová cena dosahuje 40 centov. To znamená, že ak by sme chceli každý liter podporiť na úrovni 10-centov, do rezortu by malo prísť 85-miliónov eur," zamyslel sa v diskusii Jozef Siget, konateľ spoločnosti Sigi Trade, ktorá je vlastnícky prepojená aj s Poľnohospodárskym družstvom Devio v Nových Sadoch.

J. Siget považuje za dôležité, aby rezortné ministerstvo dokázalo zabezpečiť štátnu pomoc do agrorezortu minimálne na úrovni 100 miliónov eur.

O tom, či sú navrhované zdroje v rozpočte dostatočné nechcel Juraj Kožuch špekulovať.

"Výška prostriedkov nie je otázka na PPA," povedal Juraj Kožuch, pričom ponúkol krátke obzretie do minulosti a na podpory vyčlenené v ostatných rokoch.

Spokojnosť s cenami?
Podľa informácií organizátorov dosahuje priemerná cena za kilogram surového kravského mlieka za prvých osem mesiacov aktuálneho roka - 31,65 centa. V roku 2017 pritom priemerné ceny boli tesne pod 31-centami a v roku 2016 dokonca len 25-centov za kilogram.

"Priemerná cena mlieka v roku 1998 - 2007 dosahovala v Európskej únii 30,5 centa na kilogram. V roku 2008 - 2017 to bolo 32,6 centa," hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Informuje pritom, že ceny na Slovensku sú približne o 2 centy nižšie, ako je priemer Európskej únie. Nižšie nákupné ceny ako na Slovensku sú napríklad v Poľsku, Maďarsku, pobalstských krajinách a Španielsku. O niečo vyššie ako na Slovensku sú ceny v Českej republike.

"Vývoj cien na trhu s mliekom v EÚ bude závisieť aj od postupu Európskej komisie, ako bude koordinovať predaj intervenčných zásob sušeného odstredeného mlieka. Nedá sa vylúčiť ďalšie kolísanie cien a s tým súvisiace krátkodobé nerovnováhy na trhu s mliekom," uviedla Margita Štefániková.

Na cenu samozrejme môže vplývať aj extrémne suché leto. Podľa informácií SZPM medzi najpostihnutejšie krajiny suchom patrí Írsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, ale aj Slovensko. Z najväčších mliekarenských mocností rastie v produkcii mlieka medziročne len Holandsko.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Celoživotná úžitkovosť a dlhovekosť dojníc je témou, ktorou sa zaoberám od roku 1987, keď som jej venoval svoju diplomovú prácu. Aby som nerobil reklamu odborným časopisom či portálu, na ktorych tvorbe sa dlhodobo podieľam, spomeniem iba štvrťročník Info, ktorý vydáva SHA a pravidelne tam publikujem k tejto téme (presné čísla celoživotnej úžitkovosti i počtu laktácií v našich podmienkach, pre dosiahnutie rentability). Myslím si, že našim hlavným problémom je, že neakceptujeme poznatky a zistenia iných, veríme iba tomu, čo sami vymyslíme. Toto nás nikam neposúva. Musíme to zmenit. A začať každý od seba. Ja sa k tomu ako prvý hlásim s tým, že pri dôležitých odborných témach sa budem odteraz snažiť začínať tým, čo zistili, resp. hovoria iní. Až potom pridám svoj pohľad. Ak ma niekto v takomto postupe bude nasledovať, myslím, naskočíme na správnu cestu. To nás môže posunúť dopredu. Jano (nie Juraj) Huba Ján Huba / 13.10.2018

Len reakcia na margo komentára p.Hubu. Podobná situácia je aj v rastlinnej výrobe, čo sa týka akceptovania nových vecí, sme veľmi informačne, vývojovo, výskumne uzatvorení a myslením obmedzení, lebo každý si myslí že všetko vie a už nič sa nedá zlepšiť. Bohužiaľ opak je pravdou a táto naša konzervativita nám zväzuje nohy. marcel sako / 14.10.2018

re "marcel sako" nie konzervativita, ale ješitnosť, Execel a lakomosť ....a výsledok "technologický stav" slovenského poľnohospodárstva. Ináč s Vaším konštatovaním možno len súhlasiť realista / 14.10.2018

Plne sa stotožňujem so stanoviskom pána Jána Hubu,ktorý na základe objektívneho poznávania slovenskej skutočnosti v tejto oblasti. Fundované a hlavne reálne podložené analýzy kolektívu VÚŽV v Nitre už dlhé roky situáciu nielen monitorujú,ale aj navrhujú konkrétne riešenia pre chovateľov,Zväzy a MPRV SR. Nebedákajme,ale začnime od seba! Prof.Jozef Bulla,DrSc. Jozef Bulla / 17.10.2018

Stáva sa už pomaly pravidlom na podobných fórach že sa nás páni úradníci snažia „vyškoliť“ v zootechnických, veterinárnych resp. chovateľských záležitostiach. Pán Csicsai ako zástupca MPSR nás dôrazne upozornil, že máme rezervy hľadať najmä u seba v podnikoch resp. na farmách. Možno by niekedy nezaškodilo trochu viac sebareflexie.. Pán štátny bol totiž predtým, než sa stal poslancom/politikom, riaditeľom ŽV a neskôr dokonca predsedom družstva. Konkrétne na PD Jurová. Človek by si myslel, že možno na základe svojich skvelých výsledkov v praxi to pán štátny cíti tak, že je kompetentný farmárov trochu „vyťahať za uši..“ Pozrime sa teda na konkrétne čísla (sú verejne dostupné na stránkach PSSR v ročenke) aké boli v čase jeho predsedovania r. 2010, resp. výsledky na tej istej farme z aktuálnej ročenky, 7 rokov po jeho odchode. PD PD Jurova - Ročenka PSSR - r.2010: Produkcia mlieka (kg) 7 662, Stav (ks) 554, Medziobdobie (dni) 446, Vek pri 1.otelení (mes./dni) 27 m.20 dní, Natalita (%) 92, Vyradenie dojníc (%) 46,5. PD Jurova - Ročenka PSSR - r.2017: Produkcia mlieka (kg) 10 849, Stav (ks) 1120, Medziobdobie (dni) 387, Vek pri 1.otelení (mes./dni) 24 m. 24 dní, Natalita (%) 105,7, Vyradenie dojníc (%) 35,1. Čísla asi nepotrebujú komentár.. Pán štátny by sa možno mohol zastaviť na farme a zagratulovať k výsledkom tamojším farmárom.. možno by znovu našiel trochu pokory.. a následne by mal asi vynaložiť viac času a energie radšej na to aby pri rokovaní o rozpočte vybojoval nejaký eurocent navyše pre farmárov. Môžeme ho ubezpečiť, že chovatelia sú si vedomí svojich rezerv a denne hľadajú spôsob a formu ako ich odstraňovať. Ak však budú chcieť v tomto smere poradiť, nájdu zrejme aj kompetentnejších poradcov. Marian Nagy Marian Nagy / 17.10.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 206,25
CBoT Chicago 166,86
KBB Bratislava 183,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 176,25
CBoT Chicago 130,56
KBB Bratislava 152,17
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 369,50

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ