Priemerná cena surového kravského mlieka je na Slovensku najlepšia za ostatné tri roky. Napriek tomu bol tradičný Deň prvovýrobcov mlieka búrlivejší ako v časoch, keď ceny mlieka padali. Nemalou mierou k tomu prispel Gabriel Csicsai, štátny tajomník rezortného ministerstva.

Ten otvoril podujatie príhovorom, v ktorom odporúčal najmä zlepšovanie chovateľskej úrovne u prvovýrobcov. Chovateľ je podľa jeho prepočtov rentabilný vtedy, ak v stáde dosahujeme celoživotnú produkciu mlieka na dojnicu na úrovni 35-tisíc litrov.

„Na Slovensku je priemer na dojnicu 2,5 laktácie. Čím je farma väčšia, tým sú tieto ukazovatele horšie. Zásadný rozdiel medzi holsteinom a slovenským strakatým dobytkom nie je. Najviac 20-percent,“ uviedol vo svojom príhovore Gabriel Csicsai.

Porovnanie ukazovateľov laktácie s okolitými štátmi, alebo vyspelou Európou, štátny tajomník neurobil. Poľnohospodárom odporučil, že cieľom by mali byť štyri laktácie za život dojnice.

„Môžete mať úžasné maštale, alebo technológie, ale keď vám krava odíde na bitúnok predčasne, tak neviete chov ekonomicky udržať,“ povedal Gabriel Csicsai.

Kritika chovateľskej úrovne prišla v čase, keď slovenskí poľnohospodári dokázali vôbec prvý raz v histórii prekročiť úžitkovosť 7-tisíc kilogramov mlieka. Priemer na slovenskú dojnicu a rok dosiahol v minulom roku 7 145 kilogramov. Ide o výrazný medziročný nárast o 300 kilogramov mlieka.

Spomínanou úžitkovosťou sme sa dostali aj nad priemer Európskej únie, ktorý dosahuje 7 019 kilogramov na dojnicu. Keďže viac ako 50-percent európskych dojníc pochádza zo štyroch poľnohospodársky vyspelých štátov – Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Holandsko, ide o výraznú demonštráciu kvality slovenských chovov.

Názor ostatných poľnohospodárov, alebo porovnania ukazovateľov od predstaviteľov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, už Gabriel Csicsai počuť nemohol, lebo krátko po svojom vystúpení odišiel. Zostali po ňom len z jeho odchodu rozhorčení poľnohospodári, ktorým na otázky odpovedal Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Ten na podujatí podľa programu vystúpiť nemal. Napriek tomu hľadal odpovede aj na myšlienky, ktoré vo svojom príhovore stihol načrtnúť súčasný štátny tajomník.

Gabriel Csicsai vyjadril spokojnosť nad tým, že sa v návrhu štátneho rozpočtu objavilo 30-miliónov eur vo forme podpôr na zelenú naftu. Podporení majú byť aj chovatelia hovädzieho dobytka. 

„Je potešiteľné, že vláda pochopila, že k podpore poľnohospodárstva nestačia len európske zdroje,“ uviedol Gabriel Csicsai.

V minulých rokoch bola podpora produkcie mlieka rôzna. Čísla Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý bol aj hlavným organizátorom podujatia, hovoria, že v krízovom roku 2016 dosiahla podpora na kilogram mlieka – 7,4 centa, v roku 2017 – 4,2 centa, v aktuálnom roku to je 4,7 centa a podľa odhadu pre rok 2019 to bude 3,8 centa.

„Ročne sa na Slovensku vyrobí 850 miliónov litrov mlieka. Priemerná realizačná cena je na úrovni 30 centov, skutočná nákladová cena dosahuje 40 centov. To znamená, že ak by sme chceli každý liter podporiť na úrovni 10-centov, do rezortu by malo prísť 85-miliónov eur,“ zamyslel sa v diskusii Jozef Siget, konateľ spoločnosti Sigi Trade, ktorá je vlastnícky prepojená aj s Poľnohospodárskym družstvom Devio v Nových Sadoch.

J. Siget považuje za dôležité, aby rezortné ministerstvo dokázalo zabezpečiť štátnu pomoc do agrorezortu minimálne na úrovni 100 miliónov eur.

O tom, či sú navrhované zdroje v rozpočte dostatočné nechcel Juraj Kožuch špekulovať.

„Výška prostriedkov nie je otázka na PPA,“ povedal Juraj Kožuch, pričom ponúkol krátke obzretie do minulosti a na podpory vyčlenené v ostatných rokoch.

Spokojnosť s cenami?
Podľa informácií organizátorov dosahuje priemerná cena za kilogram surového kravského mlieka za prvých osem mesiacov aktuálneho roka – 31,65 centa. V roku 2017 pritom priemerné ceny boli tesne pod 31-centami a v roku 2016 dokonca len 25-centov za kilogram.

„Priemerná cena mlieka v roku 1998 – 2007 dosahovala v Európskej únii 30,5 centa na kilogram. V roku 2008 – 2017 to bolo 32,6 centa,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Informuje pritom, že ceny na Slovensku sú približne o 2 centy nižšie, ako je priemer Európskej únie. Nižšie nákupné ceny ako na Slovensku sú napríklad v Poľsku, Maďarsku, pobalstských krajinách a Španielsku. O niečo vyššie ako na Slovensku sú ceny v Českej republike.

„Vývoj cien na trhu s mliekom v EÚ bude závisieť aj od postupu Európskej komisie, ako bude koordinovať predaj intervenčných zásob sušeného odstredeného mlieka. Nedá sa vylúčiť ďalšie kolísanie cien a s tým súvisiace krátkodobé nerovnováhy na trhu s mliekom,“ uviedla Margita Štefániková.

Na cenu samozrejme môže vplývať aj extrémne suché leto. Podľa informácií SZPM medzi najpostihnutejšie krajiny suchom patrí Írsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, ale aj Slovensko. Z najväčších mliekarenských mocností rastie v produkcii mlieka medziročne len Holandsko.