Chov ošípaných je oblasť, od ktorej mnohí poľnohospodári upustili. Za poklesom produkcie je viacero faktorov od zníženia nákupných cien ošípaných po vstupe do EÚ – respektíve ich vyrovnanie so spoločným európskym trhom, až po rušenie domácich porážacích kapacít a orientácia mäsopriemyslu na nákup porazených kusov veľmi často zo zahraničia.

Dnes chov ošípaných u poľnohospodárov s klasickou štruktúrou výroby dožíva. Výnimkou sú snáď len špecializovaní chovatelia, ktorí investovali obrovské prostriedky do technológií, vzdelávania a rôznych optimalizačných riešení a chov ošípaných vnímajú ako svoj hlavný biznis. Celú výrobu podriadili tomu, aby boli v tejto oblasti poľnohospodárstva úspešní. Medzi nimi sú často zahraniční, ale aj domáci producenti.

Paradoxom je, že práve chov ošípaných sa vďaka obrovskej turbulencii a vykryštalizovaniu najlepších chovateľov stal jednou z najmodernejších – najefektívnejších výrob v rámci domáceho agrosektora. Zostali najlepší, ale aj tým je potrebné podať pomocnú ruku, aby sa rozvíjali, rozširovali a podarilo sa im zvrátiť katastrofálny stav v oblasti podielu domáceho bravčového mäsa na pultoch obchodov. K aktuálnym požiadavkám, ktoré domáci chovatelia opakovane vznášajú ako podpora domácich porážacích kapacít a zvýšenia štátnych podpôr do chovu sa pridáva jedna veľmi horúca. Ochrániť hranice a tým zabezpečiť, aby sa na Slovensko z okolitých štátov nezavliekol nebezpečný africký mor ošípaných. 

Strach z tejto nákazy má aj Ľuboš Podoba, predseda družstva z Pravotíc. Morava, kde mor prepukol ešte v roku 2017, je vzdialená len niekoľko desiatok kilometrov a on má s chovom ošípaných veľké plány. Popiera všetko to, čo sme vymenovali v predchádzajúcich riadkoch. Nie je to hlavný biznis pravotických družstevníkov, ani do samotného chovu výrazne neinvestovali. Napriek tomu si trúfajú pokračovať v chove ošípaných, dokonca ho rozšíriť.

Pomôcť tomu má spracovanie mäsa na regionálne špeciality, ktoré spustili v septembri. Ľuboš Podoba verí, že práve toto rozhodnutie bude základom zachovania a rozšírenia chovu ošípaných. Pokiaľ v súčasnosti tvorí základné stádo 30 prasníc, do budúcnosti by ich malo byť 50. Ročne chcú spracovať a cez svoje vlastné kanály odpredať celú produkciu z 1200 až 1300 kusov ošípaných.

„Chováme tradičné plemená, ktoré poznali aj naši otcovia. Nové hybridy ošípaných sú vyšľachtené tak, aby slanina nedosahovala ani jeden centimeter. My ale do výrobkov aj pre zákazníkov potrebujeme aj slaninu aj masť,“ hovorí Ľuboš Podoba.

Spotrebiteľom zo svojej vlastnej predajne ponúkajú tradičné zabíjačkové výrobky, šunky, salámy, alebo párky. Nepôjdu cestou pridávania konzervačných látok typických skôr pre veľkospracovanie. Majú záujem ponúkať kvalitu, aj keď Ľuboš Podoba si uvedomuje, že spotrebiteľ si už často na niektoré farby a priemyselné chute zvykol.

„Najlepšie to vidíme pri šunke, alebo lunchmeate, kde sme obmedzili používanie dusitanových zmesí. Výsledkom je, že mäso nie je tak ružové, ale skôr sivé,“ hovorí predseda družstva.

Novozriadená predajňa neponúka len sortiment z vlastnej výroby, ale osloviť chcú aj ďalších dodávateľov z okolia. Tamojší predseda ich dobre pozná, veď tento rok už deviaty raz spoločne pripravili festival chutí a umu roľníkov a spracovateľov z okolia Bánoviec nad Bebravou – Mňam fest.

Zaujímavosťou je, že pravotické družstvo sa bude orientovať aj na mäso z diviny. Pri budovaní spracovania vytvorili samostatnú výrobu, ktorej cieľom je obohatiť sortiment aj o zverinu. Hlavnou motiváciou vedenia družstva bolo, že premnožená lesná zver spôsobuje škody na plodinách. Dôvodom sú nízke plány odstrelu a ani tie často poľovníci nenapĺňajú. Ľuboš Podoba si myslí, že ak budú poľovnícke združenia motivované slušnými výkupnými cenami zveriny, odstrel zvierat v regióne sa zvýši.

„Realizovať takýto projekt nebolo vôbec jednoduché. Najťažšia bola administratíva a rôzne povolenia. Teraz sme ale pripravení začať,“ hovorí predseda.

Tamojší región je sídlom viacerých pestovateľov ovocia. Vlani sa k nim pridalo aj tamojšie družstvo, keď na šesť hektárovej parcele vyrástol na jednej polovici marhuľový a na druhej broskyňový sad. Zvolili také druhy ovocia, ktoré by vedeli v prípade nízkych cien ovocia, alebo nárazového zberu dobre finalizovať. Aj keď spoločne s výsadbou pripravovali závlahy, viaceré stromčeky vyschli.

Vlani bolo v oblasti Bánovecka mimoriadne sucho, čo sa prejavilo aj na úrodách plodín. Boli najnižšie za posledné tri roky. Najviac utrpela kukurica. Pestujú ju na zrno, ale aj siláž. Tá je spolu so senážou základom kŕmnej dávky takmer štyristovky pravotických dojníc.

„Medzi rokmi 2016 a 2017 sa nám podarilo výrazne zvýšiť úžitkovosť hovädzieho dobytka. Zamerali sme sa na paznechty, kvalitu výživy, ale aj výber vhodného býka. To, že naša päťročná práca začala prinášať úžitok najmä v minulom roku, je výsledok snahy a vedomostí ľudí v živočíšnej výrobe,“ myslí si Ľuboš Podoba.

Po ošípaných ide o ďalšiu oblasť, ktorá to má u tamojších hospodárov isté. Predseda družstva už dlhší čas sleduje možnosti, ako zabezpečiť financovanie nového kravínu. Ten by pomohol ďalšiemu nárastu produkčných ukazovateľov, ako aj ekonomike chovu.

A neobáva sa Ľuboš Podoba prepadu cien surového kravského mlieka? Nemá záujem aj tu postupovať formou ďalšieho spracovania mlieka?

„Všetko je možné. Čomu dnes povieme nie, zajtra sa to môže javiť ako relatívne správne a pozajtra už hľadáme cesty, ako to zrealizovať,“ hovorí predseda družstva.