Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

Investície z minulosti zmenili bobrovské polia

Investície z minulosti zmenili bobrovské polia
insert_photoPD Bobrov

Poľnohospodárske družstvo v Bobrove vzniklo v roku 1958. Aj keď je to už šesťdesiat rokov, pozostatky domáceho hospodárenia sú stále prítomné. Možno za to môže hlboko zakorenený vzťah Oravy k pôde, alebo to, že si aj ďalšie generácie Bobrovčanov pamätajú, kde ich starí rodičia gazdovali. Predseda tamojšieho družstva Tomáš Lúchava odhaduje, že ešte aj dnes by sme v domoch najmä starších obyvateľov tejto hornooravskej obce našli do dvadsať kráv.

Situácia sa ale rýchlo mení.  Keď Tomáš Lúchava nastupoval pracovať na tamojší poľnohospodársky podnik, pozemky v okolí obce spásalo početné dedinské stádo. Tvorili ho zvieratá Bobrovčanov zverené do starostlivosti obecného pastiera. Písala sa druhá polovica deväťdesiatych rokov.

Bobrov súčasnosti už takýto pohľad neposkytuje. Vyrástli tu desiatky nových rodinných domov, ktoré svojou architektúrou nevybočujú zo zaužívaných stavebných smerov súčasnosti. Aj záhrady sa podobajú skôr tým v okresných či krajských mestách. Na kravy pasúce sa pri dome, alebo iné hospodárske zvieratá, už takmer nezostal priestor.

Na individuálnu domovú zástavbu boli v poslednom desaťročí vyčlenené desiatky hektárov poľnohospodárskej pôdy. Tomáš Lúchava nemal nič proti. Viac ho trápilo, aby sa týmito krokmi nenarušili miliónové investície do pôdy, ktoré realizovali naši predkovia v súvislosti s výstavbou melioračných systémov.

“Keď sa pripravoval územný plán v Bobrove, žiadal som, aby neumožňoval stavať tam, kde sú melioračné výpuste.  Postaviť jeden rad domov pri ceste, kde sú výpuste a základmi domov narušiť odvodnenie napríklad 20 hektárovej parcely by bolo vážnym znehodnotením v minulosti realizovaných investícií,” myslí si Tomáš Lúchava.

To sa podarilo a ak sa vyčlenili na stavebné pozemky plochy, tak to boli celé parcely. Družstvo v Bobrove je účastníkom stavebného konania a stavebníkov upozorňuje, že ak narušia odvodňovacie systémy, časom sa im to vráti v podobe podmáčaného pozemku.

“Oravská pôda je mokrá, ťažká a studená. Len vďaka melioráciám, ktoré sú u nás z tisíc hektárovej výmery družstva vybudované asi na polovici, nemusíme, ako naši predkovia, pestovať len ovos a zemiaky,” povedal Tomáš Lúchava.

O meliorácie sa v rámci možností stavajú, aj keď v tomto má Tomáš Lúchava ťažké srdce na štát. Pokiaľ v minulosti bolo čistenie kanálov jeho úlohou, dnes napriek tomu, že nie sú v majetku, alebo prenájme družstva, sa o ich priepustnosť starajú oni.

“Ak nechceme, aby sa nám na pôde začali tvoriť mokrade, zabezpečujeme ich priepustnosť,” hovorí.

Starostlivosť o pôdu, dostatok zrážok, ale aj priaznivý vývoj počasia zabezpečuje hospodárom v Bobrove v rámci Oravy nadpriemerné úrody. Tohtoročný výnos pšenice dosiahol 4,5 tony/ha. Z trhových plodín pestujú  ešte jarnú repku, ktorou uzatvárajú žatvu a netradičné plodiny ako ľan a ostropestrec mariánsky.

Potreby živočíšnej výroby napĺňa pestovanie krmovín na trvalých trávnych porastoch a silážnej kukurice na ornej pôde. Dôležitosť kvality objemových krmív preveruje chov holsteinského plemena. Ide o náročné plemeno, ktoré nie je v oblasti hornej Oravy bežné. Celkovo na družstve v Bobrove chovajú 330 dojníc a s chovom súvisí aj aktuálna investícia. Výstavba novej dojárne má priniesť lepšie podmienky pre zvieratá, ale aj pre obsluhu. Aj tu začína byť problém s kvalifikovanou pracovnou silou, aj keď predseda družstva hovorí, že zatiaľ sa tento nedostatok dotýka len živočíšnej výroby.

“V rastlinnej výrobe máme mladých chalanov, ktorých práca baví. Zaujíma ich práca s novými strojmi a modernými technológiami,” pochvaľuje si Tomáš Lúchava.

Pred niekoľkými mesiacmi pribudol na družstve nový traktor, ktorý má najväčší výkon z doterajšieho traktorového parku. Ide o stroj so zadnou pásovou nápravou a výkonom 380 konských síl. Postupne k nemu dokupujú závesné a ťahané náradie, ktoré stopercentne využijú stovky konských síl pod kapotou.

Zaujímavosťou, pri ktorej je veľmi vysoká potreba ručnej práce je pestovanie čučoriedok. Sedemnásť hektárová plantáž celoročne živí osem pracovníkov, ktorí majú dennodenne čo robiť aby zabezpečili kvalitnú a včas pozberanú produkciu. Čučoriedky z Oravy cez odbytovú organizáciu smerujú v spotrebiteľských baleniach do maloobchodnej siete.

Autor článku: Juraj Huba -poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: PD Bobrov

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments