VÚB
VÚB

SPP 2020 – veci sa hýbu vpred

V budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike si niektoré nastavenia určia členské štáty samé. Do budúceho roka musia vypracovať vlastné strategické plány, ktoré by mali Bruselu odovzdať do konca budúceho roka.

SPP 2020 – veci sa hýbu vpred

„Čiže aj Slovenská republika bude musieť takýto plán odovzdať, už sa na ňom pracuje. V tomto pláne sa bude hovoriť práve o definícii aktívneho farmára. V slovenských podmienkach po tom, čo sme si tu prežili tento rok, je definícia aktívneho farmára veľmi dôležitá. Podľa nás by mala ísť v súbehu aj so zákonom o poľnohospodárstve, kde si jasne treba zadefinovať, kto má nárok na priamu platbu, kto je vlastne ten skutočný farmár,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Podľa neho by nové nastavenie malo priniesť väčšiu produktivitu pre slovenské farmy, a teda aj vyššiu pridanú hodnotu vyrábanú na Slovensku.

„Chceme, aby boli podporovaní najmä farmári, ktorí hospodária, vyrábajú a prinášajú pridanú hodnotu pre vidiek. V súčasnosti z 19-tisíc žiadateľov o priame platby má takmer nulovú výrobu 13-tisíc žiadateľov. Cieľom je, aby sme toto číslo začali obracať, to znamená, aby žiadatelia o platby boli motivovaní na pôde niečo robiť, aby to nebolo len bohapusté mulčovanie a bohapusté nič nerobenie na pôde,“ dodal.

V strategickom pláne si Slovensko, ako aj každý členský štát, zadefinuje vlastné riadenie rizík alebo , či budeme chcieť presúvať prostriedky z prvého do druhého piliera a ako sa bude štát podieľať na financovaní druhého piliera.

„Pri príprave SPP 2020 sa pohli aj nastavenia ohľadom stropovania. Táto nezmyselnosť je tu už po tretíkrát. Existuje však už prvý draft dokumentu, to znamená, nejaké pozície európskeho parlamentu, kde výbor pre poľnohospodárstvo hovorí, že výšku stropovania si každá členská krajina bude môcť určiť sama. Aj to svedčí o istej nezmyselnosti - napríklad v slovenských podmienkach, ak si určíme strop milión eur, tak sa to nedotkne žiadnych farieb, bude to len o nejakej administrácii a o takýchto veciach, takže my dúfame, že tento nezmyselný paragraf bude odtiaľ odstránený a stropovanie bude dobrovoľné alebo bude vypustené úplne,“ dodal Macho.

Zdieľaj článok na Facebook
↑ Na začiatok

Odber nových článkov na email

Ak máte záujem prihlásiť sa k odberu článkov z portálu poľnoinfo.sk, stačí nižšie vložiť svoju emailovú adresu a kliknúť na tlačidlo "Mám záujem o odber noviniek". Následne vám bude poslaný autorizačný email.

Zasielanie noviniek z poľnohospodárstva je možné kedykoľvek zrušiť a služba je a vždy bude bezplatná.

Uz prestaňte s tým amerikanizmom "farmári".My na Slovensku sme vzdy boli poľnohospodári a nevnucuje nám tu takéto odporne neslovenské výrazy! Stredné a veľké poľnohospodárske podniky vyrábajú a dodávajú na trh vsetko legálne aj s dannované .Mozno nejakému menšiemu gazdovi ,roľníkovi ,ktory zásobuje svoju rodinu a kmotra to dobre padne ,že farmár...a to už nechcem spomínať farmár hľadá ženu...,Čiže páni novinári ,ale aj ministerskí my sme poľnohospodári nie farmári ! Fero / 30.11.2018

Fero-30.11.2018, tak toto je veľmi pekne napísané! Dúfam,že aj novinári to niekedy budu čítať,ale zvlášť ministerskí ! Ďakujeme. Ján / 30.11.2018

či farmar či polnohospodar nepodstatne doležite či je bez dotacii v zisku ak je v strate jezlodej DPH a nie rolnik Rolnikovy služia dotacie na rozvoj aby rastol nie na spotrebu stary gazda / 02.12.2018

Pre stary gazda: to co ste napisali je pod IQ hupacieho konika a nie gazda... je ho hodne vykriku mladeho hipstera ktory nezasiel za hranice mesta .... DPH a dotacie.... co takto regiony s horsimi podmienkami alebo to že z polnokomodit je reverzna DPH ... jezin chodte si vypisovat blbosti inam Abrakadabra / 02.12.2018

Držím Ti palce Emil. Som presvedčený, že si tá správna osoba na čele SPPK. Máš znalosti aj odvahu meniť a hýbať veci dopredu. A keď je potrebné v rámci tvorby nášho strategického plánu zadefinovať toho aktívneho farmára, tak zoberme do úvahy aj toto: Ak si chytrák vybral z družstva 20 ha TTP a nič neprodukuje, štátu neodvedie nič na DPH či iných odvodoch, tak ho treba vylúčiť zo systému. Ak si iný chytrák, dokonca traktorista na poľnohospodárskom podniku zoberie 5 ha kvalitnej pôdy zo susedného podniku, nevykazuje žiadne tržby ani náklady, všetko čo vyrobí na čierno predá a vstupy (chémia, hnojivá, nafta) „ktovie“ kde zobral, tak ho tiež treba vylúčiť zo systému. Ak si ďalší poctivo obrába 3 ha, chová kravu prípadne iný dobytok a ročne predá 5000 l kvalitného domáceho mlieka zo sena, toho treba podporiť nadštandardne, ak plní povinnosti voči štátu. Aké? Keďže to mlieko predáva koncovému spotrebiteľovi, tak by mal odviesť štátu pár sto euro DPH. Toto nemusí kontrolovať PPA, ale DÚ. Ale aj iný príklad: Podnik 4500 ha celý v ekológii. 80% TTP a tráv na OP (výroba 1.200 000, tržby 700 000, výrobná spotreba 1.150 000, pridaná hodnota 50 000!, ostatné výnosy čiže dotácie 1.500 000, zisk... no tipnite si). TOTO JE V TOM SYSTÉME CHORÉ! Čo to má spoločné s poľnohospodárstvom? So zdravou poľnohospodárskou politikou? Emil toto a ďalšie podobné absurdnosti z II.piliera (kombajny, opatrenie VIII., hotely, rybníky pri RD a podobne). Som presvedčený, že máš talent aj jedinečnú príležitosť zjednotiť poľnohospodárov. Jandejsek to na Agroprogres – konferencii pekne povedal, že: „Je potrebné nehovoriť o malých a veľkých poľnohospodároch, ale o tých ktorí hospodária a o tých, ktorí nehospodária, len poberajú dotácie a využívajú systém.“ Som presvedčený, že aj ten posledný, ktorého som vyššie spomenul sa iba tvári, že hospodári a využíva systém. Ak mu to ale systém umožňuje, tak v novom Strategickom pláne to treba zmeniť. A ešte niečo Emil. Keď už si spomenul ten strop 1.000 000 euro. Predpokladám, že na 1 rok a nie farieb ale fariem, si určite myslel. Ale pripájam sa k vyššie diskutujúcemu a volám to radšej poľnohospodársky podnik. Ako trebárs Nemci a Rakúšania. No práve ten 1 milión je to kúzelné číslo, ktoré je ako ročný dotačný strop treba zaviesť. Ako paušálnu a konečnú hranicu. To znamená 1 milión spolu ako strop pre súčet všetkých podpôr na aké si bude podnik nárokovať. Teda vrátane projektových podpôr, rôznych príplatkov, prémií a štátnej pomoci atď. Toto nevyžaduje žiadnu administratívu navyše. A podnik sa kontroluje sám, lebo ak by o niečo navyše požiadal, porušil by pravidlá a nedostal by nič, plus sankcie, ktoré sú bežné aj dnes. Ak v tom ktokoľvek hľadá pointu, tak čiastočne sa nachádza v odstránení prípadov, aký som uviedol vyššie. Ale hlavný význam to bude mať, keď sa na ten 1.000 000 euro zastropuje nie len podnik, ale strop bude platiť na majiteľa (-ľov), alebo ak chceš konečného užívateľa výhod. Nenapadá mi jediná nevýhoda takéhoto opatrenia. Samozrejme okrem nevýhod, ktoré vymenujú majitelia, ktorých sa to dotkne. Výhod a pozitívnych prínosov pre štát, rozvoj vidieka, zdravý vývoj agrosektoru, je mnoho. Tak napríklad: Majiteľ (-lia) podniku prestanú myslieť v súvislosti s odchodom do dôchodku na predaj podniku finančným skupinám, ale budú sa snažiť vychovať, prípadne zháňať nástupcov, ktorí podnik povedú ďalej. Mnohí predsedovia družstiev v honbe za DPL majú jedinú motiváciu získať 51% a poslúžiť ako „trójsky kôň“ a previesť podnik do rúk... no skrátka niekomu, kto viac zaplatí. To sa tuším volá – „nepriateľské prevzatie“. Ak podnik nebude mať motiváciu nikto „kúpiť“, bude mať šancu susedný podnik, ktorý má víziu i perspektívu. Teda fúzia. Ak ale trebárs bankrotujúci podnik nik nechce, tak skrachuje a pôdu si rozdelia susedia. Možno z nich i SHR, možno mladí, alebo začínajúci gazdovia. Štát, poslanci, záujmové skupiny a samospráva nemusí riešiť zmeny zákonov, aby sa malí a začínajúci dostali k pôde. Pôdy bude dosť! Tiež sa nemusí riešiť aby sa pôda nedostala do rúk cudzím investorom. Pritom určite každý uzná, že proti napríklad Holanďanovi či Francúzovi, ktorý sa rozhodne na Slovensku podnikať a presťahuje sa sem, nemá nič. Ale kumulácia desiatok tisícov ha pôdy pod jedným majiteľom (-ľmi), ktorých nikto v obci ani nepozná je choré. A ďalšie pozitíva? Klesne cena pôdy. Klesne tiež cena nájmu za pôdu. A určite sa zredukujú aktivity kumulovať poľnohospodárske podniky pod jedným majiteľom za účelom rozkrádania a zneužívania dotácií (viď nedávno publikované prípady na východe). Taktiež Emil, toto keď presadíš, budeš mať podporu väčšiny poľnohospodárov, veľkých i malých. Aj zamestnancov v poľnohospodárstve, ale i občanov. V tomto ti veľmi fandím a prajem nech sa ti darí. Robert DOHÁL Robert Dohál / 02.12.2018

Robert Dohal da sa suhlasit no male upravy by nezaškodili ale je to na dlhu diskusiu stary gazda / 03.12.2018

Malé úpravy... No povedzme, že žiadny chytrák si nemôže vybrať ani zobrať z družstva žiadnu pôdu. Môže akurát tak ukončiť v zmysle Zákona 504/2003 nájomný vzťah. Ale iba ak je vlastník. Ak nie, má smolu. Ak požiada napr. suseda, aby on ukončil nájomný vzťah a pôdu prenajal jemu za oveľa vyššie nájomné, nie je to možné, nakoľko družstvo má zo zákona prednosť nájmu a to aj po vypršaní nájomnej zmluvy. Dokonca družstvo ani nemusí dorovnať ponúkané nájomné, nakoľko tu vstupuje do hry tzv."obvyklé nájomné", ktoré nie je nič iné, ako protiústavné okrádanie vlastníka pôdy a v podstate sa jedná obrazne povedané o zafixovanie výšky nájmu "na večné časy", dokonca nezohľadňujúce ani len infláciu, ktorú si však SPF do nájomných zmlúv započítať nezabudol. O takejto fantastickej legislatívnej podpore (čo na tom, že jednoznačne protiústavnej) sa môže farmárom inde vo svete iba snívať. Ibaže dôsledky, ako je pokrivené konkurenčné prostredie, často veľmi zlé zaobchádzanie s pôdnym fondom - veď pôda nie je moja, mám ju v nájme za smiešny peniaz... hovorím napr. o opatreniach proti veternej a vodnej erózii, ktoré okrem vrstevnicovej orby nerobí takmer nik. Následkom uvedeného je logická snaha prevziať pôdu vlastníkmi, ktorí si už dnes vedia spočítať, že zo svojho majetku nemajú prakticky žiadny úžitok a má ho niekto iný. Väčšina vlastníkov nemá jednak ekonomický potenciál svoju pôdu obrábať, alebo nemá dostatočnú výmeru na racionálne hospodárenie alebo nemá jednoducho čas, keďže sú zamestnaný alebo podnikajú v iných odvetviach. Teda snažia sa ju predať za trhovú cenu, ktorá rapídne stúpa, ak nie je zaťažená nájomnou zmluvou alebo sa z nich stanú poberači-mulčovači, alebo si v lepšom prípade tie TTP chodí kosiť kto chce pre domáci chov. Neviem, či nie je na ich označení za chytrákov niečo neférové. Mimochodom, cena pôdy už nikdy neklesne. Stačí pozrieť cenu v iných štátoch -najlepšie k štátu nám najbližšom s rovnakým historickým vývojom - ČR, kde ceny pôdy raketovo vzrástli predovšetkým kvôli konkurenčnému prostrediu. Výsledok ? Treba si porovnať ziskovosť agrosektora SR a ČR za rok 2017. Osobne hospodárim na vlastnej pôde, z čoho som 10% zdedil a zvyšok postupne odkúpil v priebehu 11 rokov. Robo / 04.12.2018

Fero,plne súhlasím,ale Janko prečo pseudonym? V úcte a stálom priateľstve Tvoj Pinzgauer Jozef Bulla Jozef Bulla / 04.12.2018

Robo súhlasím s tvojím príspevkom . No trochu som zaskočený. Prečo?.. Ak si spomeniem pred nedávnom samotný ASYF hlásal ako podporuje novelu zákona 504 v prospech začínajúcich mladých hospodárov na čele s pani ministerkou za SNS p. Matečnou. A kto všetko sa na ňom spolupodiaľal? Záver. Sám si opísal. Čo sa týka vrstevnicovej orby , všimni si kde sa dodržiava a kde nie. určite sa jedná o podniky kde sú výkonné stroje ktoré dokážu bez problémov orať v akom koľvek stúpaní .No hospodár s menej výkonnou technikou to dokáže pri primeraných nákladoch poorať práve vrstevnicovým spôsobom . Je najužitočnejší z dôvodu zadrživania vody v pôde. Oni to potom dorovnajú použitím N- látok. Len akosi sa nám mení klíma a s tou si nevedia ani oni rady. Na samotný článok mám názor na stropovanie v budúcom programovom období. Pán MACHO podporujte smelo Babiš dol 2. Niektorý majú našliapnuté tak ich smelo podporujte ďalej. Len nejako nechápem keď je snaha podporovať hlavne veľkostatky prečo sme krajina ako je Slovenso v potravinovej sebestačnosti niekde v r... jm / 04.12.2018

Jm ! Tak poslednou vetou si trafil fest !!! bps / 04.12.2018

↑ Na začiatok

Ceny komodít na svetových burzách

Pšenica €/tona Trend
MATIF Paríž 207,25
CBoT Chicago 172,06
KBB Bratislava 186,75
Kukurica €/tona Trend
MATIF Paríž 177,00
CBoT Chicago 133,4
KBB Bratislava 152,67
Repka €/tona Trend
MATIF Paríž 367,75

História zaznamenaná fotoobjektívom

Poľnohospodárske podielnicke družstvo Rača začalo od 28.júna 1999 so zberom čiernych, červených a bielych ríbezlí takmer na 34 hektároch rozlohy. Jarné mrazy v období kvitnutia ríbezlí poškodili 80% úrody. Na snímke František Benkovič (vľavo) a Benjamin Čík (vpravo) vykladajú ríbezle z kombajna na vlečku. Foto: TASR - Pavel Neubauer, 29.júna 1999 Autor: dobový text a foto TASR

Aktuálna predpoveď počasia

iMeteo.sk

Predpoveď počasia cez model ALADIN na SHMÚ